Obavy cloveka na prahu tretieho tisícrocia

Obavy cloveka na prahu tretieho tisícrocia Strach.. Slovo, ktoré používame casto. Avšak neradi v súvislosti so sebou samým. V živote sa vyskytnú chvíle, kedy sa strachu nedá vyhnút a treba k nemu zaujat postoj. Aj na prahu tretieho tisícrocia je ludstvo postavené pred rôzne skutocnosti, ktorých sa obáva, z ktorých má strach. Ktoré sú tieto „strach nahánajúce“ skutocnosti? Je opodstatnené sa ich obávat? Domnievame sa, a môže sa to zdat až nezmyselné, že v prvom rade by malo mat ludstvo strach samo zo seba. Sme si vedomí toho, že je nevyhnutné toto tvrdenie objasnit, o co sa pokúsime v tejto práci. Strach je akýsi vnútorný stav neistoty z prichádzajúceho. Väcšinou sa chápe ako negatívna skutocnost. Je to skutocne tak? Strach nie je ani dobrý, ani zlý. Jednu z týchto charakteristík nadobúda až na základe nášho postoja k nemu. Na strach, ako na každú skutocnost, ktorú nám život prináša, musíme reagovat. Sú dve možnosti aký efekt v nás môže strach vyvolat. Strach nás môže zlomit. Ak strachu podlahneme, má schopnost paralyzovat nás. No môže byt pre nás aj nesmierne užitocný. Ak strachu nepodlahneme, ale pozrieme sa nan ako na urcitý signál. Signál, ktorý upozornuje na nebezpecenstvo a naznacuje cestu, po ktorej je najvhodnejšie sa vydat. Tento odsek sa môže javit ako odbocenie od témy, no nie je tomu tak. Táto kratucká analýza je pre naplnenie ciela našej práce potrebná. Prejdime teda k samotnému vymedzeniu obáv ludstva na prahu nového tisícrocia. Problémy, ktoré spomenieme, sú všeobecne známe. Populacná explózia, civilizacné choroby, genetické manipulácie, nedostatok energetických zdrojov, znecistenie životného prostredia, problémy tretieho sveta, geografia/prirodne-katastrofy/" class="wiki-link" title="Viac o: prírodné katastrofy">prírodné katastrofy, pretrvávajúce napätia, vedúce k vojnovým konfliktom, ekonomické problémy.. a mnohé iné. Toto všetko sú problémy, z ktorých má na prahu tretieho tisícrocia ludstvo strach. Tento strach vôbec nie je neopodstatnený. Záleží od nás, ako sa k týmto problémom a strachu z nich vyplývajúcemu, postavíme. Bud tomuto strachu podlahneme a to nás paralyzuje, alebo nás posunie smerom k riešeniu spomenutých problémov. Niekto môže namietat, že sa už dlhšie snažíme so spomenutými problémami bojovat. Odstranujeme ich však len velmi pomaly, ak vôbec. A kým dosiahneme malý pokrok v riešení jedného problému, už sa vynorí iný, spravidla ešte závažnejší. Táto malá úspešnost nespocíva ani tak v zložitosti problému, hoci tieto problémy sú skutocne závažné, ako skôr v nesprávnom spôsobe ich riešenia. Casto totiž riešime až následky problému a nie jeho príciny. Domnievame sa, že hlavnou prícinou všetkých, hore spomenutých, problémov je sám clovek a jeho arogancia voci svetu, prírode a zákonom, ktoré do nich vložil Stvoritel. Je zrejmé, že ak sa niekto rozhodne ignorovat napríklad fyzikálne zákony, neublíži im (nepoprie ich, ani nezruší), ale sebe. Toto naše tvrdenie nebudeme podrobnejšie analyzovat. Domnievame sa, že je zrejmé, co ním chceme vypovedat. Problémy, pred ktorými stojí ludstvo na prahu nového tisícrocia, vôbec nie sú banálne. Aby sme sa s nimi mohli vysporiadat, je potrebné najskôr odstránit ich prícinu. Tou je, ako sme povedali, arogancia cloveka. Clovek totiž môže všetko, no nie všetko mu aj osoží. Ak clovek nezmení svoje správanie, môže na prahu nového tisícrocia opodstatnene pocitovat strach. Najhlbšou prícinou tohto strachu nie sú vonkajšie skutocnosti. Je nou sám clovek. Ak teda clovek nezmení svoje správanie, mal by sa zacat obávat, obávat sa sám seba. On totiž spôsobuje závažné, strach vzbudzujúce nebezpecenstvo.