Herbert Paul Grice sa vo svojom článku zaoberá tým, ako pripisujeme význam našim výpovediam. Rozdeľuje zmysel na prirodzený a neprirodzený, pričom skúma podmienky, za ktorých niečo znamená. Grice tvrdí, že hovoriaci musí mať zámer vyvolať presvedčenie v poslucháčoch a že toto presvedčenie musí byť rozpoznané. V prípade nejasností v komunikácii sa musíme odvolať na kontext vyjadrenia.
Grice rozdeľuje zmysel na prirodzený a neprirodzený.
Na to, aby niečo znamenalo, musia byť splnené určité podmienky.
Hovoriaci musí chcieť vyvolať presvedčenie v poslucháčoch.
Presvedčenie musí byť rozpoznané poslucháčmi.
Pri nejasných vyjadreniach sa odvolávame na kontext.
Herbert Paul Grice Mienenie a význam V tomto clánku sa Grice zamýšla nad tým, ako pripisujeme význam našim výpovediam. Skúma, co musí byt splnené, aby sme mohli povedat, že x nieco znamená, že sa ním nieco mieni. Najprv na základe analýzy niekolkých viet rozdelí zmysel na dva typy:
1. prirodzený zmysel - pre jeho vyjadrenie sa používajú prirodzené city-charakteristika-funkcie-znaky-klasifikacia-citove-stavy/" class="wiki-link" title="Viac o: znaky">znaky.
2. neprirodzený zmysel - pre jeho vyjadrenie sa používajú konvencné znaky. (budeme
ho oznacovat indexom N) Na otázku „co je významN, co znací znamenatN?“ inšpirovaný Stevensonom odpovedá: „...aby x nieco znamenaloN musí mat (približne) tendenciu vyvolávat v publiku nejaký postoj (kognitívny alebo iný) a v prípade hovoriaceho tendenciu byt vyvolaný týmto postojom, pricom tieto smery-a-prudy-vo-vyvine-svetovej-literatury-po-roku-1945/" class="wiki-link" title="Viac o: tendencie">tendencie závisia od „dôkladne rozpracovaného postupu podmienovania, sprevádzajúceho použitie znaku v komunikácii“4“1 Tento, ako ho nazýva, kauzálny typ odpovede na vyššie položenú otázku však vzápätí zavrhuje a podáva vlastnú odpoved. Aby x nieco znamenaloN musia byt splnené nasledujúce
podmienky:
hovoriaci chcel prostredníctvom x vyvolat v posluchácovi (posluchácoch) nejaké
presvedcenie. (povedat aké je toto presvedcenie je to isté ako povedat co x znamenalo)
hovoriaci musí pri výpovedi chciet, aby publikum za jeho vyjadrením rozpoznalo
zámer toto presvedcenie vyvolat. Zámery hovoriaceho sa nesplnia ak publikum nebude úspešné v rozpoznaní jeho zámeru. „Strucne môžeme azda povedat, že „A nieco mienilN prostredníctvom x“ je zhruba ekvivalentné „A vyslovil x so zámerom vyvolat isté presvedcenie rozpoznaním tohto zámeru“. “2 Doteraz povedané by nestacilo, aby sme vyriešili problém významu úplne. V závere clánku teda Grice rieši ešte jeden dôležitý problém. Ako zistíme co hovoriaci myslí, ked je jeho vyjadrenie nejasné alebo nejednoznacné? Ked si nie sme istí, co chce hovoriaci povedat odvoláme sa „...na kontext (jazykový ci iný) vyjadrenia a pýtame sa, ktorá z alternatív by bola relevantná pre ostatné veci, ktoré hovorí alebo robí, alebo ktorý zámer by zapadol do konkrétnej situácie a zodpovedal cielu, ktorý ocividne sleduje (napríklad, ked niekto pri požiari kricí „pumpu“, iste nechce pumpu na bicykel.)“3.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú dva typy zmyslu podľa Gricea?
Grice rozdeľuje zmysel na prirodzený zmysel a neprirodzený zmysel.
Čo musí hovoriaci urobiť, aby niečo znamenalo?
Hovoriaci musí mať zámer vyvolať presvedčenie v poslucháčoch a toto presvedčenie musí byť rozpoznané.
Ako sa vyrovnávame s nejasnými vyjadreniami?
Pri nejasných vyjadreniach sa odvolávame na kontext vyjadrenia a hľadáme relevantné alternatívy.