Budha a budhizmus

budhizmus/" class="wiki-link" title="Viac o: budha a budhizmus">Budha a budhizmus

Budha sa narodil v indickom mestečku na úpätí Himalájí, pod menom Siddhárha Gautama a žil pravdepodobne v rokoch 536 až 483 pred n. l. Bol to syn bohatého kniežaťa z rodu Šakjou. Otec ho ochraňoval pred strasťami života. Bol vychovaný v krásnych palácoch, mal vzdelanie a oženil sa z princeznou, ktorá mu porodila syna. Ale mal zmiešané pocity, lebo vyšiel von a videl chudobu a utrpenie. Stretol mrzáka, telo nesené na hranicu, ale stretol aj nábožného túlavého žobráka, oblečeného v jednoduchom žltom habite, ale tento muž bol šťastný a spokojný. Siddhárha sa rozhodol opustiť ženu a malého chlapca a žiť jednoducho. Šesť rokov sa so svojimi piatimi priateľmi usiloval oslobodiť od útrap života. No nedarilo sa, raz vraj zaspal pri meditácii a to ho tak nahnevalo že si odrezal viečka. Po dlhom čase z neho zostala iba kosť a koža. Rozhodol opustiť priateľov. Odišiel meditovať pod strom Bó k rieke Gája. Tam dosiahol osvietenie, zistil že základom ľudského nešťastia je utrpenie a jeho príčina je túžba. Poznal tiež že túžbu možno ovládnuť, keď si človek vyberie strednú cestu medzi dvoma extrémami – medzi zmyselnosťou a odriekaním. Hoci Siddhárha dosiahol Nirvánu a stal sa Budhom ( osvieteným ) vzdal sa jej, aby začal svoje poznanie kázať ďalej, jeho prvými žiakmi boli jeho bývalí spoločníci. Už viac necítil utrpenie či strach zo smrti.

Budhizmus zakladá na štyroch vznešených pravdách a na vznešenej osemdielnej ceste.

Štyri vznešené pravdy sú:

• 1. Pravda o utrpení. Každú smrteľnú existenciu sprevádza utrpenie.
• 2. Pravda o pôvode utrpenia. Utrpenie spôsobuje žiadostivosť alebo túžba.
• 3. Pravda o odstránení túžby. Odstrániť túžbu znamená skončiť utrpenie.
• 4. Pravda o ceste, ktorá vedie k odstráneniu túžby. Túžbu možno odstrániť vykročením na Vznešenú osemdielnu cestu, ktorou sa po prvý raz vydal Budha.

Vznešená osemdielna cesta sa skladá z troch častí, mravnosť, meditácia, múdrosť. Múdrosť: osvojenie si štyroch právd a rozhodnutie riadiť sa nimi.

1. Správny názor.

2. Správne rozhodnutie.

Mravnosť: vyjadrená v piatich pravidlách.

3. Správna reč.

4. Správne skutky.

5. Správny spôsob života.

Meditácie: oslobodenie a ovládnutie mysle a potlačenie zmyslových zážitkov.

6. Správne úsilie.

7. Správna koncentrácia.

8. Správna meditácia a extáza.

Pravidlá. Mnísi i laický veriaci sa snažia vyhnúť sa piatim veciam:

1. Spôsobiť bolesť živým tvorom.

2. Vziať si to, čo nedostanú.

3. Sexuálnej nemorálnosti.

4. Klamstvu.

5. Užívaniu drog a alkoholu, preto, že zastierajú myseľ.

Budhizmus sa delí na dva smery. V prvom (Hínajána) sa tvrdí že Nirvánu môžu dosiahnuť iba praví veriaci, čiže mnísi. V druhom (Mahájána) sa tvrdí že ju môžu dosiahnuť všetci. Hínajána prevažuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laose a Kambodži. Mahájána v Nepáli, Tibete, Vietname, Číne, Kórei a Japonsku. Kniha podobná zákonu sa volá Dharma a všetci mnísi ju musia dodržiavať. Mnísi sú ti povestní ľudkovia v žltých alebo oranžových habitoch, ktorí si nesmú nechať narásť vlasy ani bradu či fúze. Budhistický mnísi na rozdiel napr. od kresťanských sa musia vzdať všetkého hmotného fyzika/alternativne-zdroje/" class="wiki-link" title="Viac o: zdroje">zdroje-majetku/" class="wiki-link" title="Viac o: majetku">majetku, okrem lakovanej misky na žobranie. Oni sa totiž živia iba žobraním. Ľudia ich ochotne kŕmia. Mních môže kedykoľvek odísť a stať sa opäť obyčajným človekom.