Referát porovnáva hrdinov poézie Ivana Kraska a Petra Bezruča, pričom sa zameriava na ich prístup k osobným a celospoločenským témam. Krasko sa sústreďuje na individuálne prežívanie a introspekciu, zatiaľ čo Bezruč sa zaoberá národným a sociálnym odbojom, pričom obaja reflektujú ťažkosti doby a osudy svojich národov.
- Krasko je predstaviteľom slovenskej literárnej moderny, jeho poézia sa sústreďuje na osobné prežívanie a introspekciu.
- Bezruč sa vo svojej poézii zaoberá národným a sociálnym odbojom, pričom jeho dielo zachytáva problémy a útrapy pracujúcej triedy.
- Obaja básnici používajú podobné symboly a motívy, ale ich prístup k témam je odlišný: Krasko sa zameriava na individuálne pocity, zatiaľ čo Bezruč na celospoločenské otázky.
Porovnajte hrdinov Kraskovej a Bezručovej poézie na základe analýzy konkrétnych básní.
Od polovice l9.stor.vzniká literárna moderna ako prejav protirečení uprostred kapitalistickej ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti a zároveň ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti. Zrod súvisí s aktívnym odporom umelcom proti meštiackej ideologii a morálke.
Vedúce miesto medzi modernými smermi mal symbolizmus. Symbolizmus sa odlišuje od realizmu vzťahom ku skutočnosti, ktorý je iracionálny, vystupuje do popredia individualizmus, skepsa voči svetu, dobovým okolnostiam.
U básnikov prevláda pocit smútku, smrti, ide im viac o obranu proti zložitej dobe ako o odmietnutie života vôbec. Básnik - symbolista vytvára obrazy pomocou metafory, alegórie, personifikácie...
Ako hlavný predstaviteľ slov.lit moderny je dôkazom toho, že hodnota tvorby nespočíva v množstve, ale v kvalite.
Vydal len dve básnické zbierky:
Krasko svojho hrdinu, ktorý je totožný s básnikom, umiestnil do ovzdušia tmavej noci a tklivej samoty. Všetko podrobuje osobnému pohľadu.
V básni Už je pozde čitateľ spoznáva básnikove "ja" ako u lyrického hrdinu, je to vnútorný človek, básnik vystupuje ako subjektívny básnik a preto hovoríme o lyrickej poézii. Autor tu vystupuje ako úprimný tragéd, aby našiel vlastnú duševnú rovnováhu. Jeho hrdina je bezmocný, berúci na seba zodpovednosť, , chce pomôcť všetkým trpiacim, ale trpí vlastnou bezmocnosťou. Toto bezvýchodiskové postavenie lyrického hrdinu spája s obrazmi zmrákania, brieždenia, s obrazmi hmlistej krajiny. Zbierku ukončil nádhernou básňou o matke Vesper dominicae.
Kraskov svet je jednotný. Patrí doň ľúbostný cit -"Plachý akord", príroda- "Topole", úvahy nad vlastným osudom - "Pretože som prach", reflexie o národe, ľudstve, bytí, nadosobnom svete.
# Verše
V popredí je tu ľúbostný zážitok, ktorý má viac významových polôh ako v prvej zbierke. Autor vystihol, že nemožno sa večne uspokojiť nad žiaľom, biedou, ale myšlienka, že treba bojovať a žiť za druhých, za rodinu, národ začína mať prevahou nad smútkom, opustenosťou.
Celú zbierku venoval snúbenici.
V tejto zbierke Krasko vyložil aj príčiny samotárčenia - básne Noc a Ja - tu sa vyznal z útrap rozumu.
V básni Život je lyrický hrdina vyrovnaný, nesie tóny sebadôvery a cíti sa silný.
Zbierku uzatvára obdivom domova, spomienkami na otca - Otcova roľa - príchod básnika - tuláka, do rodného kraja, zamýšľa sa nad osudom národa, pociťuje čas zmeny.
Básne:
Baníci - báseň o veľkej skúške a veľkom víťazstve, dramatickom rozprávaní o vernosti človeka, slobodnej práci ľudí.
Otrok - som ten - autor sa sletesňuje do postavy otroka, ktorý poznal najtemnejšiu dobu porobeného národa
- otrok - symbol prebraný z otrokárskej spol., aplikuje ho na súčasnosť
- chrbát skrivený narovnať sa bojí, ale v zraku mu skrytá iskra horí -
nikdy nezabudne na ťažký život, vidí éru slobody pre slov. ľud
- čaká na ston poplašného zvona - symbol nástupu revol.zmeny
- dáva sa do služieb národa, chce sa pomstiť, až potom bude spokojný
- dovtedy sa stále pripravuje, ale ťažko je zabudnúť
Obaja básnici majú veľa spoločného. Mnohé verše a vety, myšlienky sú takmer rovnaké, ale ani v jednom prípade nejde o nápodobu, je to tvorba vyvierajúca z osobného zážitku, alebo reagujúca na život živoriaceho národa.
Jeho poézia je národného a sociálneho odboja.
# Zbierka básní Slezské písně
Zachytil všetky základné otázky českého národného a sociálneho odboja pred I.svetovou vojnou. V skratke podáva osobné problémy - rozdiel medzi Kraskom /zväčša osobný problém a na záver celospoloč.motív/. Prevládajú sliezske motívy - prejavenie germanizácie a vykorisťovanie. Symbol útlaku - majitelia obrovských baní, lesov a polí v postave markíza Gera. Oproti nim stojí svet ponížených, ukrivdených - svet pracujúcich.
Oproti koristníckemu panstvu stojí svet pokorených, bitých ľudí, baníkov z Ostravy - Ostrava, horalov z Beskýd - Ondráš, opustených sirôt - Maryčka Magdonova. Žiaden básnik nevedel tak prosto, presvedčivo zobraziť biedu detí, ktorým rodičia zomreli a ktoré zostávajú pre panskú spoločnosť. Tragický skon Maryčky je otriasajúcou obžalobou a je signálom do boja proti vykorisťovateľom.
V básni Ostrava zachytil život baníkov a podáva charakter hariava, ktorému v práci svaly stuhli ako železo, uhoľný prach mu sadá do čoí, kým vo Viedni sú paláce postavené z jeho krvi a potu. Báseň končí výkrikom a protestom, že raz príde deň zúčtovania. Lyrický hrdina je totožný s hrdinom u Krasku - Baníci.
Motív zúčtovania:
Bezruč - "...přijde den, z dolu jde plamen a dým, přijde den, zúčtujem spolu"
Krasko - "...idú už apage, idú už čakaní, kahance rozžaté, za pásom čakany"
U Krasku je symbolom zla Démon, kým u Bezruča je množstvo /väčšia otvorenosť/
Ondráš - je ľudový hrdina, lyrický hrdina, je básnikovým bratom, ukazuje na blahobyt, svoj čin spája celospoločensky, búri ľudí do spoločného boja.
Hoci autor bol ospevovateľom ľudu a národa, nezabudol ani na vlastnú drámu - osamotenie, v ktorom sa zablysla láska - Jen jedenkrát - nostalgická spomienka básnika, autor konfrontuje - strieda motív celospol. s osobným, navzájom sa dopĺňajú.
Osobné - láska, ktorá je subjektom "...se nikdy více nevrátí zpátky"
spoločenské - život mohol byť lepší, keby to ľud využil "nikdy se ten den
nevrátí zpátky"
U Bezruča je dominantný motív celospol. U Krasku osobný. Bezruč až v závere prechádza k osobnej dráme, kým Krasko v závere k celospol.otázkam.
Aj názvy básní sú podobné: Horník - Baníci
Já - Ja
- sociálne balady a bojové básne - Bezruč
- u Krasku je lyrický hrdina nejasný, u Bezruča je otvorený.
---------------------------------------- ----------------------------------------
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné rozdiely medzi hrdinami Kraskovej a Bezručovej poézie?
Hrdina Kraskovej poézie je introspektívny a zameriava sa na osobné pocity a vnútorné boje, zatiaľ čo hrdina Bezručovej poézie je viac orientovaný na národný a sociálny kontext, reflektujúci problémy a útrapy spoločnosti.
Aké sú charakteristické znaky Kraskovej poézie?
Kraskova poézia sa vyznačuje subjektívnosťou, introspekciou a využívaním metafor a symbolov na vyjadrenie osobných pocitov, ako sú smútenie a osamelosť.
Čo je hlavným témou Bezručovej poézie?
Hlavnou témou Bezručovej poézie je národný a sociálny odboj, pričom sa zaoberá otázkami vykorisťovania, útlaku a osudu pracujúcej triedy.