Chakteristika vedúcich podľa Hunta

vedúcich podľa hunta">Chakteristika vedúcich podľa Hunta

John Hunt z London Business School dospel k týmto záverom o bežných charakteristikách špičkových manažérov, ktorí viedli byrokracia/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácie">organizácie vo verejnom a súkromnom sektore:

 Princíp prvého dieťaťa : proporcionálne viac prvorodených ako druhorodených alebo treťorodených detí dosahuje vrcholné pozície,  Ambicióznosť: vysoká motivácia vedúca k úspechu, súťaživosť, seriózny prístup ku kariére,  Energickosť: schopnosť disponovať energiou potrebnou na vytrvalosť, na prekonávanie sklamaní a prekážok na ceste k hierarchickému postupu,  Perspektívnosť : tí ,ktorí sú na vrchole, myslia v dlhodobých dimenziách (tri až päť rokov), v dlhších ako tí, ktorí majú nižšie postavenie v organizácii,  Orientácia na cieľ: ustavičné sledovanie cieľov a dokonca vytváranei cieľov, aj keď žiadne nie sú potrebné,  Politická aktivita: možno súvisí s úspešnosťou prvorodených, ktorí sa pravdepodobne naučia viesť svoju politiku už v rodine, keď sa narodí druhé dieťa,  Samotárstvo: spokojnosť s vlastnou firmou a dôvera v ňu,  Nezávislosť od okolia : schopnosť psychologicky rozlišovať podstatné od nepodstatného, ústredné od okrajového.

Najvyššie hodnotené faktory podľa Hunta:

 schopnosť pracovať s rôznorodými ľuďmi,  pocit komplexnej zodpovednosti za dôležité úlohy,  pevne vytýčené ciele,  skúsenosti s vedením skupiny už v počiatkoch kariéry,  dostatok širokých skúseností vo viacerých funkciách už v prvej polovici profesionálnej dráhy.

Smithová (1993) vraví, že táto teória vedenia je o niečo pružnejšia, no nie je presvedčivejšia ako teória vychádzajúca zo skúmania osobných charakteristík. Teória charakteristík je ešte stále relevantná v tom, že väčšina marketing/trh-organizacii/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácií">organizácií implicitne definuje vedúcich pomocou charakteristík. Tieto charakteristiky dobre špecifikujú osobu so zreteľom na to, ako zapadá do organizácie, so zreteľom na vzťah medzi vedúcim a vedenými, s úlohami, ktoré sa majú plniť a kontextom, v ktorom sa všetko uskutočňuje. Výskum v tejto oblasti pokračuje ďalej, hoci súčasný trend je identifikovať kľúčové schopnosti potrebné na efektívne riadenie, vrátane vlastností vedúceho. Dôraz sa tu nekladie na vrodené vlastnosti, ale na schopnosti získané na základe skúseností a predbežnej prípravy.

ekonomika/krizovy-manazment-pripadova-studia/" class="wiki-link" title="Viac o: manažment">Manažment je riadenie organizácii fungujúcich v podmienkach trhového hospodárstva, ktoré sa vyznačuje dostatočne pružnou konkurenčnou štruktúrou a nezablokovanými cenovými mechanizmami, schopnými poskytovať kritériá pre objektívnu kalkuláciu nevyhnutnú na efektívnu alokáciu disponibilných zdrojov, ako aj spontánne impulzy pre ekonomický rast.

1.3 Štýly vedenia

V priebehu vývoja poznatkov o manažmente sa sformovalo päť základných skupín teórií vedenia ľudí. Sú to podľa viacerých autorov (Bělohlávek, F., 1996, Donnelly, J., Gibson, J., Ivancevich, J., 1997. Máliš, M., 1997, Rudy, J., Piškanin, A., 2002, Sedlák, M., 2000) :  teória znakov,  behaviorálne teórie,  situačné teórie,  teórie „Nového vedenia“,  integrovaný model vedenia.