Periférne zariadenia k PC

Periférnymi zariadeniami nazývame všetky funkčné jednotky, ktoré sa nezúčastňujú na vlastnom spracovaní informatika/zaznamenavanie-informacii/" class="wiki-link" title="Viac o: informácií">informácií, ale zabezpečujú vstup, pamätanie, výstup.

Podľa funkcie ich rozdeľujeme na :

• 1. Vstupné - I ( Input ) - slúžia na vstup informácií do základnej jednotky, ktoré

počítač potrebuje na spracovanie

• 2. Výstupné - O ( Output ) - zabezpečujú výstup výsledkov spracovania údajov na

počítači

3. Vstupno – výstupné - I/O - umožňujú vykonať obe funkcie

Výstupné zariadenia I. Klávesnica – je zariadenie, ktoré umožňuje ručný vstup informácií. Pomocou klávesnice vkladáme text, príkazy a ovládame počítač. Klávesníc je niekoľko typov, ale v našich podmienkach sú najrozšírenejšie klávesnice : 1. americká – US – typ QWERTY

• 2. slovenská – SK – typ QWERTZ

Pri vkladaní znakov z klávesnice sa na monitore orientujeme pomocou špeciálnej značky - tzv. kurzora. Klávesy stláčame ľahkým úderom prstov. Ak podržíme niektorý kláves dlhšiu dobu, automaticky sa opakuje vkladaný znak – tzv. autorepeat. Súčasné stlačenie dvoch alebo troch klávesov sa nazýva dvojkláves – dvojhmat, alebo trojkláves – trojhmat.

Na klávesnici rozlišujeme klávesy :

• 1. aktívne – ich stlačenie vyvoláva na obrazovke odozvu ( znak, pohyb kurzora )
• 2. pasívne – ich samotné stlačenie nevyvoláva odozvu, ale používajú sa najmä pri

dvoj- a trojhmatoch ( Ctrl, Shift,Alt) Okrem iných štandartných klávesov obsahuje klávesnica tieto typy preraďovačov :

• 1. trvalé – sú indikované LED – diodami v pravej hornej časti klávesnice : NumLock,

CapsLock, ScrolLock

• 2. dočasné – sú to pasívne klávesy, ktoré sa používajú na dosiahnutie znakov, ktoré nie sú priamo dosiahnuteľné z klávesnice len priamym stlačením : Ctrl,

Shift, Alt Keď sa pozrieme na klávesnicu zhora, môžeme ju rozdeliť na niekoľko častí :

• 1. alfanumerická časť – základ klávesnice
• 2. numerická časť – slúži na zadávanie čísel a operátorov
• 3. časť funkčných klávesov – označené ako F1 až F10
• 4. časť riadiacich klávesov - kurzorové klávesy, Enter, Esc
• 5. indikačná časť – kontrolky ( LED-diody)

II. Myš - je rýchlym ovládačom počítača. Pohyb myši je prenášaný pomocou špeciálnych snímačov na pohyb kurzora na monitore. Výhodou myši a programov orientovaných na myš je, že väčšina najpoužívanejších funkcií je ponúknutá na monitore v podobe grafického symbolu. Ak chceme aktivovať vyznačenú funkciu musíme stlačiť tlačidla – väčšinou ľavé ( používa sa termín „click“ ). Pomocou myši sa ľahko kreslí v grafických programoch. Na trhu asa objavujú i bezdrôtové myši, ktoré pracujú s infračervrným alebo rádiovým spojením.

Druhy počítačových myší :

• 1. klasická – mechanicko–optická myš, ktorá umožňuje vstup dvojrozmernej informácie pomocou guličky umiestnenej v spodnej časti myši : rozlišovacia schopnosť 200-2400 dpi
• 2. optická – gulička je nahradená dvojicou svetelného vysielača a prijímača, vyžaduje špeciálnu podložku s optickou mriežkou, bez podložky nie je schopná myš pracovať, pohyb je snímaný zmenou odrazu vysielaného lúča od podložky
• 3. ultrazvuková - pracuje na podobnom princípe ako optická, jej výhodou je, že

umožňuje aj trojrozmerný vstup, tretia súradnica je definovaná vzdialenosťou myši – jej zdvihnutím od podložky, rozlišovacia schopnosť okolo 6000 dpi.

Myš má dva druhy funkií :

• 1. pohybovú funkciu – pohybom po podložke premiestňovanie kurzora
• 2. klávesové funkcie – myš môže mať až tri klávesy – záleží od štartovacieho programu

III. Joystick – je krížový ovládač , ktorý vzhľadom pripomína ovládaciu páku lietadla. Páčka s automatickou rukoväťou sa dá v guľovom čape vychyľovať do štyroch, prípadne do ôsmych smerov. Joystick má na sebe dve tlačidlá, ktoré umožňujú po zaujatí určitej polohy spustiť nejakú akciu. Bol vyvinutý pre rýchlejšie a hlavne pohodlnejšie ovládanie kurzora na obrazovke. IV. Tracball – alebo guľový vodič kurzora je menšia krabička so zapustenou guľou vo veľkosti golfovej loptičky. Guľôčkou otáčame pohybom dlane na ľubovoľnú stranu a tento pohyb kopíruje kurzor na obrazovke. V. Trackpad – je zariadenie, ktoré sa montuje do notebookoov namiesto tracballu. VI. Svetelné pero – slúži na označovanie a kreslenie objektov na obrazovke monitora. Má tvar trubičky a obsahuje fotodiódu citlivú na svetlo obrazovky. Používa sa pri konvenčnom spôsobe riešenia grafických úloh. VII. Čítacie zariadenie OCR – sníma a rozoznáva znaky písma a prevádza ich na vstupné signály pre počítač. Tieto vstupné jednotky sa často označujú skratkou OCR ( Optical Charakter Recognition). U nás sa tieto zariadenia prvýkrát uplatnili pri automatizovanom čítaní poštových smerovacích čísel na obálkach listov. VIII. Hlasový výstup – umožňuje zadávať počítaču príkazy hovorenou rečou. Sú dôležitou súčasťou systémov s umelou inteligenciou. Zatiaľ ich možno nájsť skôr vo výskumných a vývojových pracoviskách. IX. Scanner – automatické vstupné zariadenie, ktoré sníma obraz postupne po častiach. Obraz rozkladá na body So získaným blokom čislicových informácií potom počítač zaobchádza ako s nedeliteľnou maticou. Scannery majú rôzne rozlišovacie schopnosti – 300, 800 dpi. Čím je rozlišovacia schopnosť väčšia, tým bude snímaný obraz vernejší. X. Digitizér – TABLET – pripomína rysovací stôl, na ktorý sa upne výkres alebo iná grafická predloha, ktorú chceme previesť do pamäti počítača. Snímacou ihlicou alebo špeciálnou lupou s tenkým zámerným krížom obchádza pracovník čiary výkresy. Zastavuje sa v bodoch, kde sa čiary začínajú, krížia sa alebo končia. Tablet je často používaný ako riadiací panel s menu pre programy v počítačoch, napr. v grafických - CAD - aplikáciách.

Výstupné zariadenia

I. Tlačiareň - v dnešnej dobe patria k neodmysliteľnej súčasti každej kancelárie. Tlačiarne môžu byť čiernobiele alebo farebné, laserové a atramentové.

• 1. Atramentové tlačiarne – atramentová tlač je založená na presnom vystreľovaní kvapiek atramentu na tlačové médium. Atrament umiestnený v zásobníku sa nanáša na médium cez dýzy na tlačovej hlave. Atramentové tlačiarne sú rozdelené podľa toho, aký spôsob používajú na generovanie kvapky.

Pri termostatickom princípe sa atrament veľmi rýchlo zohreje v priestore tlačovej hlavy. Zohriatím vytvorí v tlačovej hlave tlak a cez tlačovú dýzu sa atrament vystrelí na médium. Zo zásobníka sa náslaedne premiestni atrament do tlačovej hlavy a proces sa opakuje ( Hewlwt Packard, Canon, Xerox ). Pri piezoelektrickom princípe sa vytvára vplyvom elektrického prúdu na pezokryštál tlak potrebný na vystrelenie kvapky ( Epson ). Jedným s faktorov ovplyvňujúcich kvalitu tlače je hustota kvapiek dopadajúca na papier. Kvôli tomu sa pri tlačiarňach uvádza údaj o použitej technológii. Ďalším faktorom, výraznejšie ovplyvňujú kvalitu tlače, sú vlastnosti používaného papiera. Rýchlosť tlače sa udáva v počte vytlačených strán za minútu. Výrobcovia väčšinou udávajú rýchlosť pre najrýchlejší režim. Väčšinou sa používajú tri základne režimy : najrýchlejší, normálny a najkvalitnejší. Najkvalitnejší režim sa používa pri tlači na bežné papiere, hlavne pri fotografiách, zložitých grafických objektoch a potrebe prezentácie výsledkov. Rozlíšenie je jeden z rozhodujúcich parametrov tlačiarne. Udáva sa v jednotkách dpi. Bežne predávane tlačiarne v súčasnosti dosahujú rozlíšenie až 1200x1200 dpi alebo 1440x720 dpi. Čím je rozlíšenie vyššie, tým je výsledný obraz kontrastnejší a jemnejší. Atramentové zásobníky : takmer všetky atramentové tlačiarne pracujú v režime CMYK ( Cyan – azúrová, Magneta – purpurová, Yellow – žltá a Black – čierna ). Ostatné farebné odtiene sa vytvárajú miešaním týchto základných odtieňov. Prvé atramentové tlačiarne boli určené na tlač čierneho textu. V atramentových tlačiarňach je oddelený zásobník na čiernu farbu, ostatné farby sú umiestnené buď v jedinej kazete, alebo samostatne vymeniteľných zásobníkov vo farebnej hlave. Zásobníky na papier : kapacita vstupného zásobníka na papier by mala byť čo najväčšia, aby bol používateľ čo najmenej zaťažovaný nutnosťou dopĺňať papier. Väčšinou však majú atramentové tlačiarne menšiu kapacitu ako laserové. Nevýhodou atramentových tlačiarní sú ich prevádzkové náklady. Cena za vytlačenie jednej strany je v prípade atramentových tlačiarní vo všeobecnosti vyššia ako v prípade laserových tlačiarní. V rámci jedného výrobcu bývajú prevádzkové náklady tým vyššie, čím je tlačiareň lacnejšia. Najlacnejšie atramentové tlačiarne sú naozaj vhodné len na príležitostné použitie.

• 2. Laserové tlačiarne - proces tlače sa začína prenosom údajov medzi počítačom a tlačiarňou. Nasleduje elektronické spracovanie obrazu tlačenej strany, pričom je obraz rozložený do elementárnych bodov. Spracovanie údajov na starosti buď operačný systém alebo komunikuje počítač s tlačiarňou pomocou špeciálneho jazyka – najčastejšie je to PCL od Hewlet Packard. V prípade skutočných laserových tlačiarní – napr. Canon, Minolta, Hawlet Packard – sa tento obraz vytvára modulovaným laserovým lúčom , iné tlačiarne – LED tlačiarne napr. OKI – používajú pri tvorbe obrazu rad miniatúrnych svetelných diod. Svetlocitlivý valec je v tomto okamihu už po celej ploche nabitý statickou elektrinou. Na tých miestach, ktoré sú osvetlené lúčom z lasera alebo svietiacich diód, sa elektrický náboj na valci neutralizuje. Pri tlači sa tak na valci vytvorí presná elektrostatická podoba tlačenej stránky. Počas tlače sa valec otáča a na ďalšom mieste dochádza k styku s tonerom. Toner je nabitý tou istou polaritou, akou sú nabité neosvetlené časti valca. Ďalšou fázou tlače je zažehľovanie alebo zapekanie vytvorenej kresby. Papier s naneseným tonerom pritom prichádza vysoko zahriatym zariadením, ktoré zabezpečí fixáciu.

Rozdiel medzi skutočnými laserovými tlačiarňami a LED tlačiarňami je v spôsobe tvorby obrazu na valci. Skutočné tlačiarne používajú jedinú laserovú diódu, ktorej lúč je rozmietaný opticko-mechanickou na povrch svetlocitlivého valca. Presnosť tejto opticko-mechanickej sústavy priamo súvisí s rozlíšením tlačiarne. V LED tlačiarňach sa nepoužíva rozmietanie, pretože tlačová hlava pozostáva s veľkého množstva svetelných diód. Počet diód je priamo úmerný rozlišeniu tlačiarne. Na rozdiel od atramentových tlačiarní, bežné tlačové médium neovplyvňuje výrazne výslednú kvalitu. Požiadavkou na médium je predovšetkým schopnosť odolávať krátkodobému zohriatiu. Ďalšie požiadavky sa týkajú hrúbky papiera. Aby bolo možné tlačiť na čo najhrubšie média, tlačiarne sú vybavené možnosťou ručného podávania papiera. Rozlíšenie pri bežne predávaných tlačiarňach sa pohybuje od 600x600 do 1200x1200 dpi. Čím je rozlíšenie vyššie, tým je obraz kontrastnejší a jemnejší. Tonery a valce : kvalita tonera ja pre výslednú kvalitu tlače veľmi dôležitá. Veľkosť zŕn tonera priamo ovplyvňuje mayimálne rozlíšenie tlačiarne. Toner je umiestnený vo výmenných kazetách – ( cartridge ). Životnosť tonerových kaziet rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje prevádzkové náklady. Podobne ako toner, opotrebúva sa pri prevádzke aj optický valec. Stráca svoje svetlocitlivé vlastnosti a spotrebúva sa aj mechanicky. Tlačiarne sú konštruované tak, že sa buď valec mení pri výmene tonera, alebo sa valec mení až po niekoľkých výmenách tonera. Ale sú aj tlačiarne, kde výrobca udáva celoživotnú výdrž valca. Zásobníky na papier : vstupný zásobník je veľký, možnosť ručného podávača – obálky, fólie..., viaceré oddelenia vstupných zásobníkov v tlačiarni.

II. Displej - ( monitor, terminál, obrazovka, zobrazovacia jednotka ). Tak ako je základným vstupným zariadením klávesnica, tak je základným výstupným zariadením displej. Zobrazovaciu jednotku tvoria dve základné časti „

• 1. grafická karta – je fyzicky uložená na základnej jednotke počítača
• 2. vlastná obrazovka, displej alebo monitor – slúži ako prostriedok komunikácie s počítačom.

Monitor - zariadenie, ktoré na obrazovke zobrazuje prijaté informácie. Na spodnej časti prednej strane monitora sú väčšinou umiestnené regulátory jasu a kontrastu, pomocou ktorých môžeme korigovať výsledný obraz. Vo väčšine programov sa na obrazovke nachádza kurzor. Udáva aktuálnu pozíciu na zobrazovanej ploche, určuje miesto odkiaľ sa budú zobrazovať ďalšie prijaté dáta. Dôležitou charakteristikou monitora je rozlišovacia schopnosť. Rozlišovacia schopnosť závisí od počtu izolovaných bodov, z ktorých sa skladá obraz. Čím je ich viac, tým je obraz presnejší.

Monitory môžeme posudzovať podľa niektorých kritérií :

• podľa farebnosti
• podľa veľkosti uhlopriečky
• podľa zobrazovaných informácií
• podľa režimu práce
• podľa fyzikálneho princípu monitora

Podľa farebnosti rozoznávame monitory :

a) monochromatické – jednofarebné (čierno–zelené, čierno–biele, čierno–oranžové ) b) farebné Podľa veľkosti obrazovky : veľkosť monitora udáva uhlopriečka meraná v palcoch, napr. 12”, 14”, 15”, 17” a 21”.

Podľa zobrazovanej informácie monitory delíme na :

a) alfanumerické – na obrazovke alfanumerického displeja vieme zobraziť iba písmená, číslice a ďalšie znaky kódu ASCII. b) grafické - ak má byť výstupom z počítača obrázok, potrebujeme grafický monitor. Podľa režimu práce je monitor schopný pracovať v dvoch základných režimoch : a) v textovom režime umožňuje zobrazovať niektorý z počítačových kódoch b) grafický režim umožňuje zobrazovať jednotlivé body, z ktorých sa skladá grafická informácia na obrazovke. Aby sme dosiahli maximálnu rozlišovaciu schopnosť displeja, musíme mať i grafické kartu. Grafické karty, alebo videokarty, obsahujú displejový radič, tzv.videoadaptér, ktorý umožňuje pripojenie monitora k počítaču a stará sa o jeho obsluhu. Najpoužívanejšie videoadaptéry sú: MDA, HGC, CGA, EGA, VGA, SVGA, TIGA.

Podľa fyzikálného princípu delíme monitory na :

a) klasické – sú to elektrónkové obrazovky ( ako TV ) b) LCD – vyrobené na báze tekutých kryštálov ( ako v digitálnych hodinách ) c) plazmové – ploché displeje používané pri prenosných počítačoch (laptop, notebook )

Monitor, podobne ako televízor, pri dlhodobom sledovaní nepôsobí priaznivo na ľudský organizmus. Pre čiastočné zmiernenie negatívneho vplyvu na zdravie t. j. na zníženie žiarenia elektrónkových monitorov sa používajú ochranné filtre.