Lesy sú kľúčovou súčasťou prírodného prostredia a ich zdravotný stav ovplyvňuje ekologickú stabilitu krajiny. Monitoring slovenských lesov ukazuje na stabilizovaný stav, avšak existujú varovné signály o poškodení a znečistení.
- Lesy sú základnou zložkou ekologickej stability krajiny.
- Existencia lesov je prepojená s ovzduším, pôdou a vodou.
- Monitoring slovenských lesov prebieha od roku 1987 a ukazuje stabilizovaný stav.
- Znížil sa podiel stromov v stupňoch poškodenia 2 až 4, ale vzrástol podiel stromov v 1. stupni poškodenia.
- Najviac poškodené lesy sú v regiónoch Spiša, Oravy a Kysúc.
- Budovanie lesných ciest zvyšuje eróziu pôdy a narúša kvalitu lesných ekosystémov.
Les, základná zložka prírodného prostredia je jedným z rozhodujúcich článkov ekologickej stability krajiny. Význam lesa a jeho funkcií v životnom prostredí sa premieta na jednej strane do ochrany ochrana-prirody/" class="wiki-link" title="Viac o: prírody">prírody na druhej starne do nepretržitého obhospodarovania lesov. Existencia lesov a ich ekologická stabilita je úzko prepojená s vývojom ostatných zložiek životného prostredia : ovzdušia, pôdy a vody.
Ich súčasný nepriaznivý stav má priamy vplyv na zdravotný stav lesov Slovenka. Aj keď na význame poklesli imisie síry, reálne zlepšenie zdravotného stavu sa nepozoruje . znečistenie zdravotného prostredia má totiž kumulatívny a synergický efekt. Význam lesov dnes stúpa spolu s rastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére.
K znižovaniu emisií skleníkových vplyvov prispieva Program zalesňovania nelesných plôch, projekty nápravných a ozdravných opatrení a program energetického využívania biomasy v lesnom hospodárstve. V roku 1987 sa začal monitoring stavu slovenských lesov z dôvodu znepokojenia nad ich rozšíreným poškodením. Program monitoringu má získať poznatky o zmenách zdravotného stavu lesov, ďalej prispieť k pochopeniu poškodzujúcich faktorov. Výsledky monitoringu za posledných 10 rokov poukazujú na stabilizovaný stav slovenských lesov.
Podľa výsledkov monitoringu sa znížil podiel stromov v stupňoch poškodenia 2 až 4, čo možno považovať za ukazovateľ zdravotného stavu lesov. Pozitívnym je aj skutočnosť, že podiel poškodených a odumierajúcich stromov sa nezvýšil. Súčasne sa avšak za výstražný signál považuje, že vzrástol podiel stromov v 1.stupni poškodenia.
Všeobecne možno povedať, že ihličnaté dreviny reagujú na nepriaznivé podmienky skôr ako listnaté, čo sa prejavuje rozpadom pôvodných lesných ekosystémov a nástupom náhradných drevín. Najviac poškodené lesy majú regióny Spiša, Oravy a Kysúc, čo súvisí s imisnov situáciou a oblasť Záhoria, kde sú príčinou stanovištné podmienky. Podľa percenta stromov zaradených do stupnice poškodenia zdravotný stav slovenských lesov je jeden z najhorších v Európe.
Horšie sú už len České a Poľské lesy. V lesoch sa nachádza zbytočne veľké množstvo biomasy, čím sa narúša kvalitatívna štruktúra a rozmanitosť potravinového reťazca a pôda ochudobňuje o živiny.
Budovaním nových lesných ciest sa podporuje zvýšený odtok a erózia pôdy. - ťažba a ťažobná sloh/vypoctova-technika-prejav/" class="wiki-link" title="Viac o: technika">technika by sa mala prispôsobiť lesu - popri potoku vytvorený široký ochranný pás - popri prameňoch by malo byť vytvorené pásmo zachytávajúce plochu prameňov - mali by byť zakázané zvážnice a približovacie linky korytami vodných tokov
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký je význam lesov v životnom prostredí?
Lesy sú dôležité pre ekologickú stabilitu, ochranu prírody a ovplyvňujú kvalitu ovzdušia, pôdy a vody.
Ako sa monitoruje zdravotný stav slovenských lesov?
Monitoring prebieha od roku 1987 a zameriava sa na zmeny zdravotného stavu lesov a faktory, ktoré ich poškodzujú.
Kde sú najviac poškodené lesy na Slovensku?
Najviac poškodené lesy sa nachádzajú v regiónoch Spiša, Oravy a Kysúc.