Referát sa zaoberá rôznymi typmi oblakov, ich výškami a charakteristikami. Rozdeľuje oblaky na vysoké, stredné a nízke, pričom popisuje ich štruktúru, farbu a výskyt. Zmienka je aj o oblačnosti v stratosfére a termosfére, ako aj o klasifikácii oblačnosti podľa pokrytia oblohy.
- Vysoké oblaky sa nachádzajú vo výškach 5-13 km a obsahujú ľadové kryštáliky.
- Stredné oblaky sú vo výškach 2-7 km a môžu mať vlnovitý charakter.
- Nízke oblaky sa nachádzajú vo výškach 0,2-2 km a zahŕňajú rôzne typy ako vrstvy, slohy a búrkové mraky.
- Perleťové a strieborné oblaky sú špecifické typy oblakov nachádzajúce sa vo vyšších vrstvách atmosféry.
- Klasifikácia oblačnosti zahŕňa jasné, skoro jasné, polo jasné, polooblačné, oblačné a zamračené stavy.
1.Vysoké oblaky(5-13 km) Riasa-jemná vláknitá štruktúra bez tieňov.Vyskytuje sa v najnižších vrstvách troposféry a skladá sa z ľadových kryštálikov.
Riasová kopa-ľudovo nazývaná baránky,tvoria ju biele chumáčiky či gulôčky vlhkosti.Priemerná výška sa pohybuje okolo 6-8 km.
Riasová sloha-pokrýva oblohu ako jemný priezračný závoj,niekedy s jemnou vláknitou štruktúrou.Priemerná výška dosahuje 6-8 km.
2.Stredné oblaky(2-7 km) Vyvýšená kopa-tvoria ju rady alebo vrstvy vlnovitého charakteru(baránky)bielej farby,často s tieňom.Nachádza sa vo výškach 3-7 km.
Vysoká sloha-tvorí sivobielu oblačnú pokrývku,cez ktorú ako cez matné sklo miestami presvecuje slnko.Býva vo výške 2-5 km.
3.Nízke oblaky(0,2-2 km) Vrstvová vrstva-tvoria ju vrstvy alebo rady sivých až sivobielych oblakov väčšinou kopovitého charakteru.Nachádzajú sa vo výškach 1-2 km.
Sloha-tvorí jednotvárnu sivú vrstvu bez obrysov.Výška 0,2-1 km.
Kopa-ide o jednotlivé oblaky s ostro ohraničenými obrysmi,podobné navŕšeným kopčekov zmrzliny.Vyvíjajú sa vertikálnym smerom.Horné časti osvetlené slnkom sú oslnivo-biele,spodné sú sivé až tmavosivé.Výška 0,5-1 km.
Dažďová sloha-tvorí mohutnú,až niekoľko kilometrov hrubú súvislú vrstvu.Je sivá až tmavosivá a padajú z nej spravidla trvalé dažďové alebo snehové zrážky.
Búrkový mrak-ďalšie vývojové štádium kopy.Má podobu vrchov s oblými obrysmi vysokými až niekoľko kilometrov.Horné časti majú často vláknitú štruktúru.Z búrkového mraku pochádajú dažde(niekedy aj s krúpami).Okrem týchto druhov oblakov bývajú niekedy oblaky aj v stratosfére(do 55 km) a termosfére(85-800 km).Sú to:
Perleťové a Strieborné oblaky. Perleťové-majú tvar podobný riasam,sú jasné,presvetlené slnkom.Bývajú vo výške 20-30 km.Vyskytujú sa iba na Aljaške a v severnej Evrópe.
Strieborné-pozorujeme ich na tmavej nočnej oblohe.Pohybujú sa zvyčajne rýchlosťou 50-250 metrov za sekundu a predpokladá sa,že ich tvoria vulkanický a kozmický prach.Bývajú vo výške 75-90 km.
city-charakteristika-funkcie-znaky-klasifikacia-citove-stavy/" class="wiki-link" title="Viac o: klasifikácia">Klasifikácia oblačnosti:
1.jasno-obloho bez mrakov
2.skoro jasno-oblaky pokrývajú 1/8 - 2/8 oblohy
3.polojasno-oblaky pokrývajú 3/8 - 4/8 oblohy
4.polooblačno-oblaky pokrývajú 5/8 - 6/8 oblohy
5.oblačno-oblaky pokrývajú 7/8 oblohy
6.zamračené-obloha je celá pokrytá oblakmi
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné typy oblakov a ich výšky?
Oblaky sa delia na vysoké (5-13 km), stredné (2-7 km) a nízke (0,2-2 km).
Čo sú perleťové a strieborné oblaky?
Perleťové oblaky sú jasné a nachádzajú sa vo výške 20-30 km, zatiaľ čo strieborné oblaky sú pozorovateľné na nočnej oblohe vo výške 75-90 km.
Ako sa klasifikuje oblačnosť?
Oblačnosť sa klasifikuje na jasné, skoro jasné, polo jasné, polooblačné, oblačné a zamračené, podľa pokrytia oblohy.