Referát sa zaoberá jadrovými zbraňami, najmä atómovou a vodíkovou bombou, a ich princípmi fungovania. Popisuje proces štiepenia uránu 235 a fúzie izotopov vodíka, ako aj ich devastujúcu silu.
- Jadrové zbrane sú založené na fyzikálnych a chemických objavoch.
- Atómová bomba využíva štiepenie izotopu uránu 235.
- Kritická hmotnosť uránu 235 je niekoľko kilogramov, čo umožňuje jeho použitie v leteckých bombách.
- Jadrový výbuch je neriadená reťazová reakcia s obrovským uvoľnením energie.
- Vodíková bomba je ešte ničivejšia a využíva fúziu izotopov vodíka.
<h4>gramatika-sloh/jadrove-zbrane-3/" class="wiki-link" title="Viac o: jadrové zbrane">Jadrové zbrane - fyzika/atomova-bomba/" class="wiki-link" title="Viac o: atómová bomba">atómová bomba </h4> <p> Mnoho nových objavov, či už fyzikálnych , alebo chemických bolo zneužitých na výrobu a prípravu zbraní, bômb alebo výbušnín. Poznanie jadrovej energie nebolo výnimkou.
Vedci si uvedomovali, že prírodný urán by sa v bombe nedal využiť, lebo obsahuje len 0,7 % izotopu 235 - iba v jeho prípade nastáva proces štiepenia, teda je možné ho rozštiepiť. Vačšinu neutrónov uvoľnených pri štiepnej reakcií by bez akéhokoľvek óžitku zachytili atómy nerozštiepiteľného uránového izotopu 238, čiže reťazová reakcia by sa zastavila skôr, ako by sa vôbec rozbehla. Bomba by sa však mohla stať skutočnou, keby sa dva izotopy oddelili. </p> <p> Rakúsky fyzik Otto faber/" class="wiki-link" title="Viac o: frisch">Frisch (1904 - 1979) vypočítal tzv. kritickú hmotnosť uránu 235- najmenšie množstvo, pri ktorom samovoľne prebieha jadrová reťazová reakcia. Ukázal, že toto množstvo predstavuje iba niekoľko kilogramov, čo je množstvo vhodné aj na použitie v leteckej bombe.
Výbuch jadrovej bomby sa dá charakterizovať, ako neriadená reťazová reakcia s lavínovitým štiepením. Jadrová bomba s náložou 1 kg nuklidu uránu 235 zodpovedá náloži 20 000 ton trinitrotoluénu. Teplota pri výbuchu dosahuje hodnoty okolo 107 stupňov Celsia.
V päťdesiatych rokoch sa vyvinula ešte oveľa ničivejšia bomba- vodíková bomba. Namiesto rozštiepenia jedného atómu dochádza k fúzií ( syntéze ) dvoch ľahkých izotopov vodíka a vzniká ťažší. V oboch prípadoch, či už syntéze, alebo štiepnej reakcií, dochádza k odovzdaniu veľkého množstva energie.</p><p> <strong></strong></p>
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký je princíp fungovania atómovej bomby?
Atómová bomba funguje na princípe štiepenia izotopu uránu 235, pri ktorom dochádza k uvoľneniu veľkého množstva energie.
Čo je to kritická hmotnosť uránu 235?
Kritická hmotnosť uránu 235 je minimálne množstvo tohto izotopu, pri ktorom prebieha samovoľná jadrová reťazová reakcia.
Aký je rozdiel medzi atómovou a vodíkovou bombou?
Atómová bomba využíva štiepenie atómov, zatiaľ čo vodíková bomba využíva fúziu dvoch ľahkých izotopov vodíka.