Po roku 1945 sa Slovensko opäť stalo súčasťou spoločného štátu s Čechmi, avšak jeho postavenie sa postupne zhoršovalo v dôsledku centralizácie moci v Prahe a presadzovania komunistického režimu. Po voľbách v roku 1945 a februárových udalostiach v roku 1948 sa moc dostala do rúk komunistov, ktorí zaviedli politický a ekonomický teror. V 60. rokoch sa objavila nespokojnosť s režimom, čo vyústilo do reformného procesu známeho ako Pražská jar.
- Slovensko po vojne vytvorilo spoločný štát s Čechmi.
- Komunisti sa dostali k moci po voľbách v roku 1945.
- Februárové udalosti v roku 1948 viedli k prevzatiu moci komunistami.
- Zavedenie politického teroru a centralizácie moci v ČSR.
- Reformný proces Pražskej jari v 60. rokoch a snaha o socializmus s ľudskou tvárou.
Udalosti na Slovensku po roku 1945 Po 2. sv. vojne Slováci opäť vytvorili spoločný štát s Čechmi. Hranice s ČSR boli zhodné so stavom v roku 1937 (stratili sme podkarpatskú Rus v prospech ZSSR). ČSR sa po vojne dostala do sféry vplyvu ZSSr, Stalin tu presadil najskôr tzv. ľudovodemokratický režim, jeho prvým znakom bolo znárodnenie (poštátnenie) priemyslu, bánk, poisťovní (v októbri 1945), 2. znakom bola pozemková reforma (najskôr sa konfiškovala pôda tým, ktorí spolupracovali s fašizmom. Slovensko už počas vojny vyjadrilo túžbu po spoločnom štáte s Čechmi, v ktorom by Slováci mali rovnoprávne postavenie. Slovensko mala radiť )SNR a Zbor povereníka. Postavenie Slovenska v ČSR sa však postupne v rokoch 1945 – 1948 menilo. České politické strany postupne obmedzili právomoci slovenských národných orgánov a republika bola znovu riadená centralisticky z Prahy. Rok 1945 – 1.povojnové voľby.
V rámci republiky vyhrala KSČ. Predsedom vlády sa preto stal predseda KSČ Klement Gottwald. Na Slovensku zvíťazila vo voľbách demokratická strana, jej predseda Jozef Lettrich sa stal predsedom SNR, 2. miesto získali komunisti, ich člen osobnosti-zivotopisy/gustav-husak/" class="wiki-link" title="Viac o: gustáv husák">Gustáv Husák, sa stal predsedom Zboru povereníkov. Komunisti na Slovensku chceli demokratickú stranu skompromitovať a vyradiť z politiky, čo sa im čiastočne podarilo rôznymi vykonštruovanými faktami. Postavenie národných menšín na Slovensku Nemci sa museli podľa Postupinskej konferencie zo Slovenska vysťahovať. Maďari museli podľa vnútroštátnych dohôd odísť do západných Čiech, kde mali zaludniť české pohraničie – Sudety. Februárové udalosti v ČSR v roku 1948Komunisti začali tvrdo presadzovať svoj program, chceli získať moc, tak ako komunisti v ZSSR, podporoval ich pritom aj Stalin. Predstavitelia nekomunistických strán reagovali na stále sa stupňujúce požiadavky komunistov tak, že podali demisiu (odstúpenie) vo vláde. Predpokladali, že prezident Eduard Beneš ich demisiu neprijme a tým prinútia komunistov akceptovať ich požiadavky.
Komunisti začali organizovať masové demonštrácie, ktoré prinútili Beneša na koniec demisiu prijať, odvolal všetkých nekomunistických ministrov a doplnil vládu komunistami. Sovietizácia ČSR Komunisti chceli sústrediť moc do svojich rúk. O priazeň voličov sa uchádzali strany v rámci jednotnej kandidátky Národného frontu. KSČ rozhodovalo o najdôležitejších politických, hospodárskych, socialno- kultúrnych otázkach. KSČ ovládla aj ekonomiku štátu. Zoštátnili sa všetky podniky, obchod, rozdelilo sa vlastníctvo pôdy – kolektivizácia poľnohospodárstva. Politická a ekonomická moc v štáte splynula. Tento systém sa nazýval ľudovodemokratické zriadenie. Zahraničná politika ČSR podliehala sovietskému komunistickému vedeniu. Proti odporcom režimu zaviedli pol.-policajný teror (monster procesy). KSČ bola proti cirkvi. Komunistická diktatúra bola založená na centralizme. Industrializácie Slovenska – budovanie ťažkého priemyslu. Vybudovali sa huty, strojárske podniky, hlinikárne, chemické závody – modernizácia SR 1957 – prezidentom sa stal Antonín Novotný – zmena členenia štátu.
V júli 1960 – nová ústava zmenil sa názov na ČSSR. Ľudia čakali zlepšenie životnej úrovne v krajine. Plány sa však nedarilo plniť. Narastala nespokojnosť s ekonomikou, životnou úrovňou, narastala nespokojnosť s komunistami. Ľudia žiadali slobodu tlače, prejavu. Pokus o socializmus s ľudskou tvárou v roku 1968V ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti sa v 60. tych rokoch začala prejavovať nespokojnosť s komunistickým režimom komunisti združení okolo Alexandra Dubčeka začali viesť v politike nový kurz, uskutočnili viacero reforiem, tento reformný proces označujeme ako Pražská jar:-začal sa otvorene kritizovať pražský centralizmus a postavenie Slovenska v ČSR.-v ekonomike sa mali zladiť plány s trhom a vytvoriť priestor na súkromné podnikanie. -Malo sa umožniť gramatika-sloh/cestovanie/" class="wiki-link" title="Viac o: cestovanie">cestovanie na západ a sloboda vierovyznania -Mala sa zrušiť cenzúra tlače a nastoliť sloboda slova a združovania sa. Dubček chcel vytvoriť nový model socializmu. Socializmus s ľudskou tvárou. Krajiny východného bloku a ZSSR kritizovali reformný proces v ČSR, označili ho za nebezpečný pre socializmus a dohodli sa s komunistami, ktorí stáli proti Dubčekovi (Vasil Biťak, Alojz Indra)
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké boli hlavné udalosti na Slovensku po roku 1945?
Po roku 1945 sa Slovensko opäť stalo súčasťou ČSR, avšak čelilo centralizácii moci a presadzovaniu komunistického režimu, čo vyvrcholilo vo februári 1948.
Čo znamenala Pražská jar?
Pražská jar bola reformný proces v 60. rokoch, ktorý sa snažil o zlepšenie postavenia Slovenska a zavedenie slobody prejavu, cestovania a súkromného podnikania.
Aké opatrenia zaviedli komunisti po roku 1948?
Komunisti zaviedli politický teror, znárodnili priemysel a poľnohospodárstvo, a centralizovali moc v štáte.