Maják na ostrove Faros, postavený Sostratosom z Knidu, bol najvyšším majákom antického sveta a posledným z siedmich divov sveta. Bol súčasťou Alexandrie, ktorú založil Alexander Veľký a ktorá sa stala centrom novej kultúry pod vládou Ptolemaiovcov, ktorí sa zaslúžili aj o vznik alexandrijského Múzea.
- Maják na ostrove Faros bol najvyšším majákom antického sveta.
- Bol posledným z nedochovaných siedmich divov sveta.
- Alexandria bola založená Alexanderom Veľkým a stala sa centrom kultúry.
- Ptolemaiovci boli absolútnymi vládcami a podporovali rozvoj kultúry a vedy.
- Alexandrijské Múzeum bolo založené na zhromažďovanie písomníctva a vedomostí.
“Sostratos z Knidu, Dexifanov syn, bohom, chrániacich plavcov.”
Miesto posledného, siedmeho divu sveta zastáva najvyššia budova antického sveta. Nie je to jediné prvenstvo, ktoré drží.
Maják na ostrove Faros je zároveň najvyšším majákom, aký kedy bol a bude postavený a zo šestice nedochovaných divov bol zničený ako posledný. S prvým divom nemá spoločnú iba krajinu pôvodu: pyramídy boli ukážkou moci faraónov prvých, maják posledných. Keď veľký">Alexander Veľký dobýjal svet, mal v pláne trasy aj Egypt. A nakoľko mestá neničil, ale zakladal, poveril architekta Deinokrata (áno, toho Deinokrata) stavbou prístavného mesta. “Na mieste pri ostrove Faros, pri starej egyptskej osade Rakótis (Radeket), medzi morom a jazerom Marijút… poznal kráľ prirodzene chránený prístav, výborné miesto pre zriadenie prístavného trhu, žírne polia koldokola po celom Egypte a veľké výhody rieky Nílu,” píše Strabón. Pri zakladaní miest mal Alexander vo zvyku nazvať ich svojim menom – inak tomu nebolo ani v prípade tejto egyptskej. Alexandria rástla veľmi fyzika/ako-rychlo-ako-este-rychlejsie/" class="wiki-link" title="Viac o: rýchlo">rýchlo, a tak Alexandrov nástupca, macedónsky vojvodca Ptolemaios I. (323-285 pred n. l.), si ju zvolil za svoje sídelné mesto a založil poslednú dynastiu egyptských faraónov. Za ich vlády sa Alexandria stala strediskom novej antickej, tzv. alexandrijskej kultúry. Táto syntéza gréckej a východnej kultúry zažila svoj najväčší rozkvet počas vlády prvých troch Ptolemaiovcov. Ptolemaiovskí panovníci boli skutočnými faraónmi. Boli absolútnymi vládcami nad svojimi poddanými, neobmedzene disponovali so štátnym majetkom, dávali sa vyhlasovať za bohov. Našťastie, neboli zaťažení iba na vojnové výpravy – okrem výstavby obrovského počtu nádherných palácov, kúpeľov, divadiel, ihrísk, chrámov, či škôl, o tom svedčí aj založenie a zveľaďovanie alexandrijského Múzea. Postaviť Museion, “chrám múz,” Ptolemaiovi I. Sotérovi navrhol filozof Demetrios Falérsky, zhodená a vyhodená hlava aténskeho štátu. Účelom tejto pramene-institucie/" class="wiki-link" title="Viac o: inštitúcie">inštitúcie by bolo zhromažďovanie všetkého dostupného písomníctva, ktoré by štátom platení učenci archivovali, študovali a rozmnožovali. Sotér bol panovník, akých nebolo veľa. Zamyslel sa a zistil, že aj veda mu môže priniesť slávu – stálejšiu a lacnejšiu ako vojna. Múzeum bolo otvorené r. 308 pred n. l. a Demetrios sa stal prvým riaditeľom. Sotér, ani jeho nasledovníci na Múzeu nešetrili; z celého helénskeho sveta sem začali prúdiť tie najvzácnejšie rukopisy a najvýznačnejší predstavitelia vedy a kultúry. Najvyššie skóre v zhromažďovaní písomných vzácností dosiahol Ptolemaios II. Filadelfos (285-246 pred n. l.), pre ktorého bolo zbieranie rukopisov celoživotným koníčkom. Nie vždy celkom kóšer spôsobom pre Múzeum získal dvestotisíc zvitkov.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto postavil maják na ostrove Faros?
Maják na ostrove Faros postavil architekt Sostratos z Knidu.
Akú úlohu zohrala Alexandria v antickej kultúre?
Alexandria sa stala centrom novej antickej kultúry, známej ako alexandrijská kultúra, pod vládou Ptolemaiovcov.
Čo bolo cieľom založenia alexandrijského Múzea?
Cieľom založenia alexandrijského Múzea bolo zhromažďovanie písomníctva, jeho štúdium a rozmnožovanie.