Rím, ktorý vznikol z malých dedín, bol silne ovplyvnený Etruskami, ktorí mu dali mestský charakter a významnú infraštruktúru. Rímska ríša sa rozvinula do obrovského impéria, ktoré ovládalo celé Taliansko a neskôr aj ďalšie územia. Rímska kultúra a technológie, ako betón a stavebné techniky, mali dlhodobý vplyv na architektúru a spoločnosť. Ríša sa nakoniec rozpadla na východnú a západnú časť, pričom Rím zostal centrom kultúry a moci.
- Rím vznikol z malých dedín a bol ovplyvnený Etruskami.
- Etruskovia prispeli k rozvoju infraštruktúry, ako je Veľká stoka.
- Rímska ríša sa rozšírila na územie celej Itálie a neskôr aj mimo nej.
- Rímska kultúra zahŕňala významné architektonické dielo ako Koloseum a Forum Romanum.
- Ríša sa rozpadla na východnú a západnú časť v 4. storočí n. l.
Bez väčšej nadsázky sa v prípade Ríma dá povedať ... "za to čo máme vďačíme starým Etruskom". Rím vznikol z niekoľkých malých dedín. Práve Etruskovia totiž majú zásluhu na tom, že osídlennie na rímskych pahorkoch získalo mestský charakter. Boli to práve oni, ktorí v 7. storočí pr. n. l. rozpoznali dôležitosť polohy Ríma pri prode cez rieku Tiberias a keďže tadiaľ prechádzalo spojenie medzi etruskými mestami Toscana a Kampánia podriadili si oblasť kontrole a v Ríme uplatnili svoje bohaté skúsenosti. O.i. odvodnil mokré plochy medzi pahorkami. Etruského pôvodu je aj tzv. Veľká stoka (cloaca maxima), ktorá po mnohých úpravých v neskorších dobách slúži svojmu účelu ešte aj dnes.
So slabnúcou silou Etruskou naopak nemali problém Rimania, ich moc narastala. Moc Etruskov podkopávali nájadzdy zo severu (o.i. Kelti). Navzdory porážke ktorú Rimania utrpeli od Keltov v 5. st. pr. n. l. to ich moc vďaka ich sile a diplomacii nepodkopalo. Približne okolo r. 250 pr. n. l. už Rimania ovládali územie celej Itálie. Okrem vojenskej zdatnosti sa vyznačovali aj vynikajúcim stavebníctvom čoho dokladom sú Serviove hradby okolo Ríma, prepracovaný cestný a vodovodný systém. V 3. st. pr. n. l. dali Rimania svetu betón. Nejde o preklep, betón skutočne nie je vynálezom modernej doby, ale poznali a pozžívali ho už Rimania, ktorí tak zásadne zrevolucionarizovali stavebníctvo.
Expaniza moci Ríma nevyhnutne viedla ku konfliktu s mocným a bohatým Kartágom. Och mocenský boj trval viac ako jedno storočie, napokon Rím postupne prevzal ostrovné dŕžavy Kartága, obsadil Ibériu a severnú Afriku. Okolo r. 146 pr. n. l. sa Rím začal rozvíjať priam neuveriteľným tempom, Stredozemné more sa stalo akýmsi rímskym "veľkým jazerom" a Rím srdcom ríše dokiaľ v 5. st. n. l. nezanikla. Rímska ríša sa v dobe svojho najvúčšieho rozmachu rozkladala na ploche v rozsahu cca 4000 km východozápadným a 3700 km severojužným smerom. Počet obyvateľov sa pohyboval pri čísle 50 - 60 miliónov. V prvých 2 storočiach mala ríša asi 300000 vojakov, boli ale aj oblasti kde rímskeho vojaka nikto nikdy nevidel, taká obrovská ríša to bola.
Prevažná časť obyvateľstva žila v obciach s miestnou samosprávou, obyvatelia boli podľa štatútu rozdelených na tých, ktorí užívali plné rímske občianstvo a dane ich toľko neťažili ako tých, ktorí niesli na svojich bedrách plnú ťarchu daní a poplatkov a nemali plné práva rímskeho občana. Hlavným zdrojom rímskeho bohatstva bolo poľnohospodárstvo. Rimania poznali cenu pozemkov a preto veľa svojho fyzika/alternativne-zdroje/" class="wiki-link" title="Viac o: zdroje">zdroje-majetku/" class="wiki-link" title="Viac o: majetku">majetku mali práve v takejto forme. Najviac pozemkov vlastnil cisár, ani senátori však nezaostávali. Dôležité miesto patrilo obchodu a armáde. Kultúrne bola rímska ríša rozdelená na východnú časť kde dominovala gréčtina a na západnú časť s dominanciou latinčiny. Väčšina provincií ležala v západnej časti ríše.
Okolo 3 st. n. l. sa ale začali obe časti ríše politicky rozpadať a v 4. st. n. l. už patrili každá (východná a západná) časť ríše pod vládu východného a západného cisára. Roztržka sa prehlbovala a najcitelnejšia bola v severnej Európe, ktorá s Rímom udržiavala len slabé ekonomické a kultúrne zväzky, zatiaľ čo provincie severne a južne od Ríma zostávali vnútri ekonomického systému Stredomoria.
Najvýznamnejším mestom Rímskej ríše bol pravdaže Rím a jeho legendárne lokality ako Forum Romanum, Traianovo fórum, Circus Maximus (závody a atletické súťaže), Flaviovský amfiteáter (Koloseum), Stadion Domiciánov, Cisársky palác, Chrám božského Claudia, Chrám Jova Kapitolského, Hadriánov Panthenon, Mauzóleum Hadriánovo, Mauzóleum Augustovo, Caracallove kúpele, Traianove kúpele, Dioklétove kúpele, Porticus Aemilia (veľká tržná hala), Horrea Galbae (obchodné skladisko), Tábor pretoriánskej gardy a Aureliánove hradby. Okrem Ríma nejde nespomenúť aj Pompeje, Herculaneum či Stabiae, ktorých skazou sa stala sopka Vezuv (17.08.79 n. l.). Z božstiev vieme o Veľkej matke, Venuši, Artemide, Apollónovi, Aeskulapovi...
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto ovplyvnil vznik Ríma?
Rím bol silne ovplyvnený Etruskami, ktorí mu dali mestský charakter a rozvinuli infraštruktúru.
Aké technológie a inovácie priniesli Rimania?
Rimania priniesli do sveta betón a vyvinuli pokročilé stavebné techniky, ktoré zásadne ovplyvnili architektúru.
Aké boli hlavné mestá a lokality Rímskej ríše?
Hlavným mestom bola Rím, známy svojimi lokalitami ako Koloseum, Forum Romanum a Circus Maximus, ale aj mestá ako Pompeje a Herculaneum.