Pyramídy v Egypte

pyramídy v egypte">Pyramídy v Egypte patria k divom sveta. Sú to hrobky faraónov stojace v blízkosti rieky Níl. Muži, ktorí stavali pyramídy boli slobodní ľudia. Stavali ich za pomoci jednoduchých nástrojov . Stavali sa keď Níl zaplavil polia. V Gíze, v strede plochej púšte 8 km od Káhiry sa k nebu týčia 3 veľké pyramídy. Stoja nad ďalšími tromi menšími pyramídami. Blízko nich sa nachádza aj Veľká sfinga. Tieto divy staroveku majú už takmer 5 000 rokov.

Prvý raz v 19. storočí začali archeológovia zisťovať ako, a prečo vznikli. Gíza sa nachádza v Nílskej delte, ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom.

Keď sa asi okolo roku 2925 p. n. l. obe kráľovstvá spojili, novovzniknutý egyptský štát si zriadil nové hlavné mesto v Mennofere ( grécky Memfida ) na západnom brehu Nílu. To sa stalo domovom faraónov, ktorí krajine vládli takmer 3 000 rokov v 30. po sebe idúcich dynastiách.

Tri veľké pyramídy v Gíze boli postavené v období štvrtej dynastie ( asi 2575 – 2465 p. n. l. ). Prvá v poradí, a zároveň najvyššia z nich bola hrobkou faraóna Chufewa, ktorého grécky historik Herodotos nazýval Cheops. Ako druhú, postavili prostrednú pyramídu. Je menšia ako Chufewova. Patrí Chufewovmu synovi Raachefovi. Tretiu, oveľa menšiu, si dal postaviť faraón Menkowré, Chufewov vnuk. Egyptský ľud si myslel, že faraónovia sú živí bohovia, ktorým je súdené sa po smrti pripojiť k ďalším uctievaným bohom. Najstarší faraóni prvej a druhej dynastie si dávali budovať malé obdĺžnikové hrobky zvané mastaby. Mastaby sa našli v Sakkáre, ležiacej západne od Memfidy, a v Abyde.

Na nové riešenie - hrobku v podobe pyramídy – prišiel o sto rokov skôr, ako sa začali stavebné práce na pyramídach v Gíze, faraón tretej dynastie Džóser.

Mohutné pyramídy v Gíze tvoria vrchol tohto výtvarného riešenia.Obrovská Chufewova pyramída ( jej vrchol dnes chýba ) pôvodne siahala do výšky 146,6 metra. Je veľká, že by sa do nej podľa jedného odhadu vošlo naraz Westminsterské opátstvo, londýnska katedrála sv. Pavla, Chrám sv. Petra ríme">v Ríme a katedrály vo Florencii a v Miláne. Vystavili ju z dva a pol milióna kamenných kvádrov s priemernou váhou dve a pol tony. Na ich spájanie nepoužívali maltu. Neďaleko Veľkej pyramídy stoja hrobky Chufewových hodnostárov a príbuzných.

Dokonalá orientácia Veľkej pyramídy ( jej základňa leží presne v smere sever – juh a východ – západ ) viedla k niektorým podivným teóriám o zmysle týchto stavieb. Niekoľko britských astronómov 19. storočia tvrdilo, že pyramídy vznikli ako observatóriá a mohli vraj slúžiť ako slnečné hodiny.

Archeologické a literárne doklady naznačujú, že sa stavali na uctievanie pamiatky mŕtvych faraónov, neboli však nevyhnutne len ich hrobkami.

Vďaka Veľkej Chufewovej pyramíde sa meno jej tvorcu nestratilo z pamäti sveta už takmer päťtisíc rokov.