Mária Terézia bola významnou panovníčkou habsburskej monarchie, ktorá čelila mnohým výzvam, vrátane vojen o rakúske dedičstvo a reformám, ktoré zaviedla na zlepšenie správy krajiny. Jej vláda bola poznačená stratou Sliezska a zavedením osvietenských reform, ktoré sa dotkli školstva, súdnictva a hospodárstva.
- Mária Terézia bola uhorskou a českou kráľovnou od roku 1741.
- Čelila vojenským konfliktom, vrátane vojny o rakúske dedičstvo a sedemročnej vojny.
- Zaviedla osvietenské reformy, ktoré sa týkali správy monarchie, školstva a sociálnych podmienok poddaných.
- Pragmatická sankcia zabezpečila nástupnícke práva Márie Terézie a bola základným zákonom habsburského súštátia.
13.5.1717 – 29.11.1780
Od roku 1741 bola uhorskou kráľovnou a od 1743 aj českou. Bola dcérou Karola 4. A manželkou nemeckého cisára Františka 1. Štepána Lotrínskeho. Od roku 1740 bola na základe pragmatickej sankcie vládkyňou habzburskej monarchie. Jej nástupnícke práva zpochibnili zahraniční záujemcovia o krajiny monarchie ( pruský kráľ Fridrich 2. , bavorský vládca Karol Albrecht podporovaný francúzskymi Burbunovcami ) a vyvolali vojnu o rakúske dedičstvo. Habzburská monarchia ubránila väčšinu svojho územia , ale najciteľnejším neúspechom bola strata Sliezska , ktoré pripadlo Prusku ( ukončené vratislavským a drឡanským mierom ). Ďaľšiemu pruskému náporu čelila v sedemročnej vojne 1756 – 1763 , ktorej výsledkom bol hubertsburský , ktorý potvrdil odstúpenie Sliezska. Zlý stav monarchie spolu s novými myšlienkovými prúdmi priviedli Máriu Teréziu k osvietenským reformám. Ich prvá vlna v 2. Polovici 40. A počiatku">na počiatku 50. Rokov 18. Storočia sa týkali správy monarchie , ďaľšie boli uskutočnené po sedemročnej vojne a zasiahli školstvo ( povinná školská dochádzka ) , súdnictvo , ekonomika/podnikova-hospodarstvo/" class="wiki-link" title="Viac o: hospodárstvo">hospodárstvo a otkly sa sociálnych ponerov vidieckeho poddaného obyvateľstva. Od roku 1765 sa stal spoluvládcom ovdovelej Márie Terézie jej starší syn Jozef 2. , s ktorého radikálnymi predstavami o osvietenskej vláde všsk nesúhlasila a až do svojej smrti udržovala reformný kurz už v miernejšom tempe.
Pragmatická sankcia:
Nariadenie cisára Karola 4. Z roku 1713 o nástupníctve v habzburských krajinách , ktoré sa stalo zároveňzákladným zákonom habzburského súštátia ( od 1804 Rakúska , od 1867 Rakúsko – Uhorska až do roku 1918 ). Vychádzalo zo staršej tajnej zmluvy medzi Jozefom 1 a Karolom 4. Z roku 1703 o rozdelenie nástupníctva v krajinách rakúskeho a španielskeho dedičstva . Stanovilo neoddeliteľnosť do tej doby formálne nezávislích zemí ovládaných Habzburgovcami a prednostné dedické právo dcér Karola 4.. Pragmatická sankcia bola predložená k schváleniu snemom: český ju prijal 1720 bez výhrad , uhorský 1722 s obmedzením posilujúcim postavenie Uhorska , Chorvátsky snem ju prijal už v roku 1712 , aby obhájil štátoprávne postavenie Chorv. , ktoré bolo ohrozené nátlakom uhorskej šľachty . Medzinárodné uzanie pragmatickej sankcie sa stlo osou funkcie-prava-vztahu-prava-a-moralky-politiky/" class="wiki-link" title="Viac o: politiky">politiky Karola 4. A bolo dosiahnuté za cenu veľkých ústupkov ( napr. Rezignácie na obchod s Indiou) . A j tak po smrti Karola 4. Vystúpila proti dedickým nárokom Márie Terézie koalícia európskych štátov ( vojny o rakúske dedičstvo ).
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy sa stala Mária Terézia kráľovnou Uhorska?
Mária Terézia sa stala uhorskou kráľovnou v roku 1741.
Aké reformy zaviedla Mária Terézia?
Zaviedla osvietenské reformy, ktoré sa týkali správy monarchie, školstva, súdnictva a hospodárstva.
Čo bolo cieľom pragmatickej sankcie?
Cieľom pragmatickej sankcie bolo zabezpečiť nástupnícke práva dcér Karola 4. a udržať neoddeliteľnosť habsburských krajín.