Referát sa zaoberá Menším dekrétom kráľa Žigmunda z apríla 1405, ktorý mal za cieľ posilniť mestský stav v Uhorsku ako protiváhu šľachte. Dekrét zaručoval mestám výsady a politickú účasť, avšak jeho zámery sa nerealizovali kvôli zmiereniu kráľa so šľachtou. Napriek tomu kráľ podporoval mestá počas husitských vojen a udeľoval im privilégiá, čo prispelo k ich rozvoju.
- Menší dekrét bol vydaný 15. apríla 1405 kráľom Žigmundom.
- Cieľom dekrétu bolo posilniť mestský stav ako protiváhu šľachte.
- Mestá prešli kvalitatívnymi premenami a diferenciáciou počas Žigmundovej vlády.
- Kráľ sa staral o opevnenie miest a poskytoval im rôzne úľavy a privilégiá.
- Mestá museli vykupovať priazeň kráľa a jeho dvora novoročnými darmi.
/p>
- 15. apríla 1405 (teda mesiac po krajinskom dekréte), kráľ Žigmund vydal tzv. Menší dekrét (Decretum minus), ktorého cieľom bolo konštituovať v Uhorsku samostatný mestský stav ako protiváhu ťažko zvládnuteľnej uhorskej šľachty (28. 4. 1401, uhorskí preláti a baróni zajali a uväznili v Budíne kráľa Žigmunda.). Mestá za dlhej vlády tohto Luxemburgovca prešli zaujímavým vývinom. Mestotvorný proces sa fakticky zavŕšil a v tomto čase na území Slovenska nevzniklo už nijaké významnejšie mesto. Možno pozorovať skôr kvalitatívne premeny a zreteľnú diferenciáciu medzi mestami. Už začiatkom 15. storočia sa kráľ Žigmund pokúsil posilniť postavenie meštianstva v ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti. Dekrét zaručoval obyvateľom kráľovských miest, mestečiek a slobodných obcí rovnaké výsady a ich zástupcovia sa mali zúčastňovať aj na politickom živote krajiny (na zasadnutiach uhorského snemu).
Zámery proklamované v kráľovskom dekréte sa však v ďalšom vývine neuplatnili, pretože Žigmund sa nakoniec so šľachtou zmieril. V nasledujúcich rokoch sa sám zaslúžil o radikálne zníženie počtu kráľovských miest a mestečiek, pretože mnohé prešli zálohovaním do šľachtických rúk. Mestá však aj napriek týmto okolnostiam ostali Žigmundovou oporou. Bolo to v časoch dlhotrvajúcich husitských vojen a nasledujúcich husitských výprav na Slovensko. Kráľ sa staral o lepšie opevnenie miest a rozličnými uľavami a ďalšími privilégiami podporoval zničené a vydrancované mestá (napríklad roku 1404 odpustil Prešovu a Kežmarku daň na 12 rokov s tým, že ušetrené peniaze, v kežmarskom prípade ich časť, mestá vynaložia na výstavbu či dokončenie opevnenia).
Okrem obligatórneho potvrdzovania starších mestských výsad sa práve v období jeho vlády stretávame s udeľovaním mestských erbov (Bratislava, Košice) a s rozširovaním čiastkových mestských privilégií. Udeľovanie výsad mestám si však kráľ dal dobre zaplatiť. Ustavične prázdna kráľovská pokladnica Žigmunda nútila čoraz častejšie sa obracať so žiadosťami o pomoc na svojich verných najmä v Košiciach, Bratislave, Bardejove, Prešove či Trnave. Okrem pravidelných kráľovských daní od nich získal ďalšie tisícky mimoriadnych poplatkov, ktoré potreboval na vedenie protihusitských a protitureckých vojen. Okrem toho mestá si museli priazeň kráľa, kráľovnej a najvyšších dvorských hodnostárov vykupovať novoročnými darmi. Hoci šlo o veľké finančné obety, v konečnom dôsledku sa im vyplatili. Kráľ svoje mestá chránil a udeľovaním nových privilégií podporoval ich ďalší rast.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký bol cieľ Menšieho dekrétu kráľa Žigmunda?
Cieľom Menšieho dekrétu bolo konštituovať samostatný mestský stav v Uhorsku ako protiváhu šľachte.
Aké výsady zaručoval dekrét mestám?
Dekrét zaručoval obyvateľom kráľovských miest rovnaké výsady a politickú účasť na zasadnutiach uhorského snemu.
Ako kráľ Žigmund podporoval mestá počas husitských vojen?
Kráľ podporoval mestá poskytovaním rôznych úľav, privilégií a staral sa o ich opevnenie.