Referát sa zaoberá životom a politickou činnosťou významnej slovenskej osobnosti, ktorá sa narodila v Černovej v roku 1864 a zomrela v roku 1938. Po vyštudovaní teológie sa angažoval v politike, založil Slovenskú ľudovú stranu a bol poslancom česko-slovenského parlamentu. Jeho činnosť bola spojená s obhajobou národných práv Slovákov a odmietaním centralizmu.
- Narodenie a vzdelanie: Narodený 29. 9. 1864 v Černovej, gymnázium v Ružomberku a Levoči, teológia v Spišskej Kapitule.
- Politická činnosť: Založenie Slovenskej ľudovej strany v roku 1905, angažovanie sa v národných a sociálnych otázkach.
- Černovská tragédia: Krvavá masakra v Černovej v roku 1907, ktorá vyvolala veľký európsky ohlas a rehabilitáciu Hlinku.
Narodil sa 29. 9. 1864 v Černovej, dnes Ružomberok, zomrel 16. 8. 1938.
Gymnázium vyštudoval v Ružomberku a Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule, v roku 1898 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil na Orave a v Liptove, ako farár od roku 1905 v Ružomberku, kde pôsobil po celý svoj život. Politicky sa angažoval v Zichyho maďarskej Ľudovej strane, ktorá mala v programe národnú rovnoprávnosť a toleranciu. V Národných novinách pranieroval národné a sociálne krivdy na slovenskom ľude. V zásadných veciach pokračoval v Štúrovej demokratickej vlasteneckej tradícii. V parlamentných voľbách roku 1898 sa nepresadil proti maďarskej politickej agitácii (cieľavedomá výchovná činnosť majúca za cieľ získať verejnosť, masy pre dajakú vec, úlohu alebo činnosť).
V roku 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu, zvolával ľudové zhromaždenia a organizoval verejnú činnosť. Vo voľbách v roku 1906 podporoval kandidatúru V. Šrobára, za čo ho uhorský súd odsúdil na dva roky väzenia a vysokú pokutu. Biskup Párvy ho pozbavil farského úradu a vykonávania kňazských povinností. Väzenie si odpykával v Segedíne. Cirkevná vrchnosť dala jeho Ľudové noviny na cirkevný index (zoznam register zakázaných kníh, spisov). Od roku 1905 bol ich redaktorom Ferdinand Juriga, ktorý bol v roku 1906 odsúdený na dva roky väzenia za publicistiku.
Roku 1907 sa v jeho rodisku Černovej odohrala krvavá masakra. Černovská tragédia vyvolala gregor-velky/" class="wiki-link" title="Viac o: veľký">veľký európsky ohlas (B. Bjornson, R. W. Seton Watson, L. N. Tolstoj a iní), otriasla svedomím Európy a to až tak, že aj pápež Pius X. uznal Hlinkovu nevinu a Hlinka bol plne rehabilitovaný.
Na konci 1. SVV sa Hlinka jednoznačne postavil za česko-slovenskú orientáciu . Od roku 1918 do 1938 bol poslancom česko-slovenského parlamentu. Keď sa roku 1919 dozvedel o Pittsburskej dohode, ktorú uzavreli americkí Slováci a americkí Česi a ktorú koncipoval T. G. Masaryk, odišiel so slovenskou delegáciou do Paríža, kde žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené v mierovej zmluve. Po návrate do vlasti ho za to väznili na Morave a v Česku.
V ČSR po celý čas stál na čele Ľudovej strany a viedol slovenské autonomistické hnutie, od roku 1932 spoločne s M. Rázusom. Tak sa spolu stali symbolom národnej jednoty . Odmietal čechoslovakizmus a pražský centralizmus. Víťazstva autonómie sa nedožil. Do pamäti národa vošiel ako veľká symbolická osobnosť nových slovenských dejín.
Zdroj: Sto slávnych Slovákov, 1995
Encyklopédia Slovenska, 1978
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy sa narodil a zomrel významný slovenský politik, o ktorom je referát?
Narodil sa 29. septembra 1864 a zomrel 16. augusta 1938.
Akú stranu založil a aké mal politické ciele?
Založil Slovenskú ľudovú stranu, ktorá sa zasadzovala za národnú rovnoprávnosť a toleranciu.
Čo vyvolala Černovská tragédia a aký mala dopad?
Černovská tragédia vyvolala veľký európsky ohlas a viedla k rehabilitácii Hlinku, ktorého nevinu uznal aj pápež Pius X.