Alexander Ivanovič Gercen bol významný ruský spisovateľ, filozof a publicista, ktorý sa narodil v Moskve v roku 1812. Počas svojho života sa angažoval v kritike nevoľníctva a obmedzovania ľudských práv, čím sa stal vedúcou postavou ruskej pokrokovej inteligencie. Gercen žil v exile vo Francúzsku a Londýne, kde vytvoril množstvo literárnych a filozofických diel, vrátane svojich pamätí "O tom, čo bolo". Zomrel v Paríži v roku 1870.
- Narodenie 6. apríla 1812 v Moskve ako nemanželský syn.
- Štúdium na Moskovskej univerzite a založenie krúžku zameraného na utopický socializmus.
- Dve obdobia vyhnanstva kvôli kritike cárskeho režimu.
- Dielo "Zápisky jedného mladého človeka" ako jeho prvé významné literárne dielo.
- Vytvorenie Slobodnej ruskej tlačiarne v Londýne a vydávanie necenzurovanej literatúry.
- Zomrel 21. januára 1870 v Paríži.
Alexander Ivanovič Gercen ruský spisovateľ, filozof a publicista sa narodil 6. apríla roku 1812 v Moskve ako nemanželský syn bohatého statkára I. Jakovleva a nemeckej guvernantky H.- L. Haagovej, meno Gercen získava ako "dieťa lásky" (nemecky "Kind des Herzens").
Vzdelanie získava Gercen najprv v súkromí, v otcovom dome. V roku 1829 začína študovať na matematicko-fyzikálnej fakulte Moskovskej univerzity, ktorú absolvuje v roku 1833. Počas štúdií se Gercen zoznamuje s mladými ruskými intelektuálmi, okrem iných s N. V. Stankevičom, N. P. Ogarjovom, zaujíma se o prírodné vedy a o nemeckú romantickú filozofiu, hlavne o filozofiu Schellingovu. Ako študent zakladá Gercen krúžok, orientovaný na francúzsky utopický socializmus a jeho idey.
V roku 1834 je Gercen, ktorý sa nijako neskrýva so svojim kritickým postojom voči nevoľníctvu a obmedzovaniu základných ľudských práv vo vtedajšom cárskom Rusku, spoločne s niekoľkými ďalšími členmi krúžku zatknutý a poslaný do vyhnanstva, ktoré Gercen trávi vo Vjatke, Perme a Vladimire, kde pôsobí v rokoch 1835-39 v gubernských úradoch. Zážitky z Vjatky Gercen umelecky stvárnil vo svojom prvom významnejšom literárnom diele "Zápisky jedného mladého človeka" (Zapiski odnogo molodogo čeloveka, 1840-41). Po návrate z tohto vyhnanstva nasleduje čoskoro vyhnanstvo druhé, a to v rokoch 1841-42. Toto vyhnanstvo trávi Gercen v Novgorode.
V štyridsiatich rokoch 19. storočia sa A. I. Gercen stáva spoločne s V. G. Belinským vedúcou postavou ruskej pokrokovej inteligencie. V štyridsiatich rokoch začínajú vznikať aj prvé Gercenove literárne práce - sú to už zmienené "Zápisky jedného mladého muža" a filozofické spisy "Diletantizmus vo vede" (Diletantizm v nauke, 1842-43) a "Listy o štúdiu ochrana-prirody/" class="wiki-link" title="Viac o: prírody">prírody" (Pisma ob izučenii prirody, 1845-46), ktorými Gercen pokladá základné kamene novodobej ruskej filozofie.
Gercenova próza je v týchto rokoch, a vlastne aj neskôr, prózou preniknutou kritikou takého jednania človeka, ktoré vedie k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti iných ľudí - ako napr. v novelách "Doktor Krupov (1847) či "Straka zlodejka" (Soroka vorovka, 1846) a najmä v románe "Kto je vinný?""(Kto vinovat?, 1847), kde Gercen rozvíja myšlienku slobodnej ľudskej osobnosti, ktorá vlastným rozumom a vlastnými silami formuje a vytvára vlastný život. V tom istom roku, ako vzniká jeho román "Kto je vinný"(1847), odchádza Gercen s rodinou do Francúzska, kde zostáva v dobrovoľnej emigrácii až do konca svojho života. Vo Francúzsku zastihne Gercena revolučný rok 1848 - udalosti tohto roku v ňom vyvolajú rozčarovanie, ktoré sa potom odrazí v jeho publicistickej tvorbe, v dielach "Z druhého brehu" (S togo berega, 1847-50) a "Listy z Francúzska a Talianska" (Pisma iz Francii i Italii, 1847-51).
Rok 1848 znamená aj predel v Gercenových názoroch na gramatika-sloh/buducnost/" class="wiki-link" title="Viac o: budúcnosť">budúcnosť ruskej ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti - Gercen začína odmietať pre Rusko cestu kapitalistického vývoja a prikláňa sa k utopickým projektom ruského socializmu, projektom, ktoré neskôr rozvinú v šesťdesiatich až osemdesiatich rokoch 19. storočia ruskí narodnici. Sklamanie z priebehu revolučného roku 1848 ešte neskôr prehĺbi Gercenova osobná tragédia - umiera mu žena, neskôr matka i syn. V roku 1851 odchádza do Londýna, kde zakladá Slobodnú ruskú tlačiareň, kde vydáva prvú necenzurovanú ruskú tlač, a to almanach "Polarnaja zvezda" (v rokoch 1855-69) a časopis "Kolokol" (v rokoch 1857-67).
V Londýne tiež začína Gercen tvoriť dielo, považované dnes za vrchol jeho prozaickej tvorby - svoje sedemdielne pamäti "O tom, čo bolo" (Byloje i dumy, 1852-67), autentický záznam pamätí ruského intelektuála, spojenie románu životopisného, sociálneho, politického a filozofického: celé dielo je tak jedným rozsiahlym zamyslením nad postavením jednotlivca v spoločnosti zmietanej zásadnými spoločensko-kultúrnymi zvratmi. Gercen v geniálnej skratke načrtáva všetky podstatné rysy a zlomové momenty 19. storočia.
Alexander Ivanovič Gercen zomiera 21. januára roku 1870 v Paríži.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto bol Alexander Ivanovič Gercen?
Alexander Ivanovič Gercen bol ruský spisovateľ, filozof a publicista, známy svojou kritikou nevoľníctva a obmedzovania ľudských práv.
Aké dielo napísal Gercen počas svojho vyhnanstva?
Gercen napísal dielo "Zápisky jedného mladého človeka", ktoré je jeho prvým významným literárnym dielom.
Kde a kedy zomrel Gercen?
Gercen zomrel 21. januára 1870 v Paríži.