Albert Einstein

Albert Einstein sa narodil 14. marca 1879 v nemeckom Ulme v liberálnej židovskej rodine. Po roku sa však rodina presťahovala, a tak detstvo a mladosť trávil v Bavorsku, Itálii a Švajčiarsku. Už v detskom veku si formoval pevnú vôľu, systém vlastných metód, spôsobov myslenia a konania. V šiestich rokoch začal navštevovať katolícku základnú školu, kde sa stretol s antisemitistickými a rasovými verbálnymi útokmi zo strany spolužiakov. Badateľnú zmenu pocítil, keď nastúpil na gymnázium v Mníchove, ktoré svojim liberálnym prístupom umožňovalo aj židovským študentom navštevovať hodiny ich vlastného náboženstva. Štúdium Starej Zmluvy a kníh ladených v duchu filozofie francúzskeho materializmu z neho však nakoniec urobili náboženského voľnomyšlienkára, a tak sa ani nikdy nezúčastnil Bar Micva a nestal sa plnoprávnym členom židovskej obce.

Oveľa väčšiu čistotu a pravdivosť myslenia videl v matematike a geometrii. gramatika-sloh/sklamanie/" class="wiki-link" title="Viac o: sklamanie">Sklamanie z tradičného náboženstva tak vystriedalo hľadanie istoty v logických matematických postupoch. Podporou v tomto jeho skúmaní mu bola Kantova filozofia, ktorou sa zaoberal od 13. rokov a veľmi dobre jej rozumel. Oslovila ho najmä Kantova kritika čistého rozumu. Popri záľube v matematike, v ktorej však až tak nevynikal, sa venoval aj hudbe. Veľmi rád hrával na husle.

Kvôli likvidácii rodinnej firmy jeho otca a otcovho brata na výrobu elektrických osvetlení sa rodina Einsteinovcov presťahovala do Severného Talianska. Mladý Einstein tu absolvoval priemyselnú školu v Aarau, ktorá mu umožnila štúdium na univerzite v Zürichu. Učenie pre Alberta vôbec nebolo príjemnou činnosťou. Odmietol totiž memorovať to, čo už raz niekto zistil a zapísal. Chcel sa venovať samostatnému vedeckému skúmaniu. Pochopenie však samozrejme nenašiel. Podľa výpisu z jeho známok by s me ho teda asi sotva pokladali za vynikajúceho študenta. Veď problémy s učením a známkami mal už od základnej školy. Jeho životné úspechy však ukázali, že známky nie sú najdôležitejšie a vôbec nemusia vypovedať o nadaní a inteligencii človeka.

Po skončení vysokoškolského štúdia sa ocitol mladý Einstein v existenčných a finančných problémoch. Túžil pokračovať ďalej v štúdiu a zamestnať sa ako asistent na univerzite, no univerzitná dráha mu zostala na krátky čas zatvorená. Oveľa priaznivejšie podmienky mu prinieslo získanie švajčiarského štátneho občianstva.

Veľkou oporou v jeho každodennom zápase mu bola jeho priateľka Mileva Maričová. Pochádzala zo srbskej veľkostatkárskej rodiny a Albert sa s ňou zoznámil počas štúdia v Zürichu. V januári 1901 sa im narodila dcéra. Manželstvo však uzavreli až o rok na to. Neskôr sa im narodil ešte syn.

Práca Albeta Einsteina V tom čase je však už Albert zamestnancom patentového úradu a členom prírodovedeckej ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti v Berne. Tu sa začína Albertova vedecká práca. Potom, čo vedeckému a akademickému kruhu predstavil svoju prácu o špeciálnej teórii relativity a o novom určení rozmerov molekúl, získava doktorát. Roku 1908 sa stal docentom na univerzite v Berne. Karty sa v jeho živote obrátili a doterajší nezáujem o jeho názory bol vystriedaný veľkým pochopením a ohlasom vo vedeckých a akademických kruhoch. Profesorské miesto mu poskytla univerzita v Zürichu a záujem prejavili aj ďalšie.

V rokoch 1911-1912 pôsobil ako profesor teoretickej fyziky na fakulte Nemeckej univerzity v Prahe. Jeho vedecká činnosť v oblasti fyziky postupne vzbudila záujem v akademických kruhoch celej Európskej spoločnosti.

Zlomovým bodom v jeho živote bol rok 1916, kedy oficiálne prezentoval svoju všeobecnú teóriu relativity. sa snažil dokázať, že čas a priestor sú relatívne. toho potom odvodil nové transformačné zákony. Vo všeobecnej teórii relativity odmieta aj absolútne ponímanie pohybu. Teória bola všeobecne prijatá a akceptovaná. Otvorila Einsteinovi cestu k veľkému uznaniu a sláve. V roku 1922 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku za rok 1921.

Okolnosti 2. Svetovej vojny však v ňom vyvolali veľké rozhorčenie. Spolu so svojou druhou manželkou sesternicou Elsou sa odsťahoval do USA. Otvorene sa postavil proti vojnovému násiliu. Americkému prezidentovi Roosveltovi napísal listy, v ktorých ho varoval pred možnosťou výroby atómovej bomby a pred nebezpečenstvom použitia tejto zbrane. Svetová verejnosť dala jeho varovným signálom za pravdu až po tom, keď v roku 1945 zostali Hirošima a Nagasaki zničené. Za toto nešťastie pociťoval sám vinu. Nepredpokladal totiž, že teória, s ktorou ohúril svet a jeho slávny vzorec E=mc2, nepriamo povedú k výrobe atómovej bomby. Táto skutočnosť urobila z neho veľkého zástancu pacifizmu. (Pacifizmus- teória ,ktorá propaguje mier pred vojnou)