Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá prozodickými vlastnosťami reči, pričom sa zameriava na intonáciu, ktorá vzniká modulovaním hlasu. Popisuje rôzne aspekty intonácie ako kvantitu, pauzu, tempo, rytmus, intenzitu hlasu, prízvuk, dôraz a melódiu. Taktiež sa zaoberá rôznymi typmi viet a ich jazykovými prostriedkami.

  • Najmenšia intonačná jednotka je slabika.
  • Intonácia vzniká modulovaním hlasu: časová, silová a tónová modulácia.
  • Kvantita je dĺžka nositeľov slabičnosti.
  • Pauzy delia reč na úseky a nazývajú sa frázovanie.
  • Tempo reči závisí od obsahu a funkcie prejavu.
  • Intenzita hlasu určuje dynamiku rečového prejavu.
  • Prízvuk v slovenčine je pevný na prvej slabike slova.
  • Dôraz vyzdvihuje významovo najdôležitejšie slovo vo vete.
  • Melódia je tónové vlnenie vo vete, rozlišujeme tri druhy: konkluzívna, antikadencia a semikadencia.

/p>

vlastnosti-reci/" class="wiki-link" title="Viac o: prozodické vlastnosti reči">PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI - INTONÁCIA

Najmenšia intonačná jednotka je slabika. Intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu. Artikulačný prúd - hlas - môže mať trojaké stvárnenie čiže moduláciu: - časovú - vzniká kvantita, pauza, tempo, rytmus

  • silovú -"- intenzita hlasu, prízvuk, dôraz
  • tónovú -"- melódia, hlasový register
KVANTITA (dĺžka)

  • je dĺžka nositeľov slabičnosti
  • trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky - je dvojnásobok krátkej samohlás.
PAUZA (prestávka)

  • pauzami sa člení súvislá reč na úseky - takty. Takéto členenie sa nazýva frázovanie. Prestávky rozoznávame: logické (významové) fyziologické (nevyhn. nadýchnuť sa)
TEMPO REČI (rýchlosť)

  • závisí od obsahu a funkcie prejavu. Cím je prejav obsahom bohatší, náročnejší, tým má pomalšie tempo, a naopak.

RYTMUS

  • je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty
INTENZITA HLASU (sila)

  • celková sila reči. Intenzitou hlasu možno znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu, vyčleňovať a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých.

PRÍZVUK

gramatika-sloh/spisovna-slovencina/" class="wiki-link" title="Viac o: slovenčina">Slovenčina má pevný (nepohyblivý) prízvuk na prvej slabike slova, preto sú v slovenčine prirodzené trochejské a daktylské takty. Takt (stopa) s neprízvučnou prvou dobou vzniká použitím predkloniek (proklitík), napr. A národ oboril sa na národ ... Predklonky a príklonky sú neprízvučné. napr. No nechcel by som sa ťa tým dotknúť. Medzi príklonky patria jednoslabičné slová: byť, som, si, je, sme, ste, sú (t.j. tvary pomoc. slovesa byť), zámená mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, vám, im, nás, vás, ich ... Medzi predklonky patria jednoslabičné spojky a častice: a, i, aj, že, až, keď, len ... Vedľajší prízvuk sa vyskytuje napr. v zložených slovách a od hlavného prízvuku sa líši tým, že je menej výrazný, napr. poľnohospodár, spolupráca (Vedľajší prízvuk je na 3. slabike štvorslabičných slov, na 3. a poslednej slabike viacslabičných slov.) Jednoslabičné predložky sú vo vete zväčša prízvučné, ak je na nich dôraz, al. ak stoja pred jednoslabičným slovom napr. Dokončili stavbu pred termínom.

DÔRAZ A VETNÝ PRÍZVUK

Dôraz - je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo najdôležitejšie. Pri základnom slovoslede (objektívnom) býva vetný prízvuk na poslednom slove vety, kým pri subjektívnom slovoslede, pri vzrušenej reči na začiatku vety, napr.: Bola som doma. Doma som bola. Emfáza - je citový expresívny dôraz.

MELÓDIA

  • je tónové vlnenie čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete. Rozoznávame 3 druhy melódie:
a) uspokojivá končiaca melódia (konkluzívna kadencia) - je klesavá melódia vetného úseku uspokojujúco uzavretého končiacou pauzou. Vyskytuje sa najmä v oznamovac.vetách alebo v dopĺňacích otázkach napr. Vče-ra sme jed-li ma-li-ny

3 2 2 3 2 3 2 1

b) neuspokojivá končiaca melódia (antikadencia) - je stúpavo-klesavá alebo klesavo-stúpavá melódia vetného úseku neuspokojujúco uzavretého končiacou pauzou. Výpoveď sa skončila, ale očakáva sa odpoveď. napr. Ne-bu-dú ťa hre-šiť? 2 1 1 2 2 4 c) neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia, polokadencia) - je plynulo stúpajúca alebo rovná zdvihnutá melódia vetného úseku pred nekončiacou pauzou. Ide o vetné úseky vnútri súvetia alebo vnútri rozvitej vety. napr. Otec prišiel za rána / a doniesol nám jablká. Otec vyťahuje z vrecka koníčka / vystrúhaného z dreva. HLASOVÝ REGISTER (výška hlasu)

  • je prozodický jav, ktorý vzniká nasadením hlasu do istej výšky. Spája sa zväčša s tempom a intenzitou hlasu. Pri tvorení viet vyjadrujeme (ako hovoriaci) k obsahu vety rozličné postoje, upravujeme obsah vety ako možný alebo nevyhnutný, vyjadrujeme svoje presvedčenie o jeho pravdivosti a pod. Všetky tieto spôsoby vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti súhrnne nazývame modálnou stavbou vety. TYPY VETY,
JAZYK. PROSTRIEDKY, ZVUKOVÉ PROSTRIEDKY, PRÍKLADY

  • 1. oznamovacia, oznamovací spôsob, klesavá melódia.
Prídem. Prišiel by som. podmieňov. spôsob

  • 2. opytovacia, oznam. spôsob, stúpavá melódia
Už prídeš? (zisťovacia) častica, stúpavo klesavá, Kedy prídeš? (dopĺňacia) opytovacie zámeno klesavá melódia slovosled

  • 3. rozkazovacia, rozkaz. spôsob, klesavá melódia Otvorte! Otvoriť! neurčitok
  • 4. želacia oznam. spôsob stúpavo - klesavá Že sa mi neutopíš!
podmieň. spôsob melódia Bárs by sa to podarilo! častica

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Čo je intonácia a ako vzniká?

Intonácia je modulácia hlasu, ktorá vzniká zmenami v časovej, silovej a tónovej oblasti.

Aké sú hlavné zložky prozodických vlastností reči?

Hlavné zložky prozodických vlastností reči sú kvantita, pauza, tempo, rytmus, intenzita hlasu, prízvuk, dôraz a melódia.

Aké sú typy melódie vo vetách?

Existujú tri typy melódie: uspokojivá končiaca melódia (konkluzívna), neuspokojivá končiaca melódia (antikadencia) a neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia).