Jozef Cíger Hronský

1896 –1960 Chcel sa stať maliarom, študoval v Krupine a v Leviciach,1914 narukoval na taliansky front, od 1932 – tajomník Matice slovenskej, redigoval detský časopis Slniečko, 1945 emigroval, žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku a nakoniec v Argentíne, založil tam zahraničnú Maticu slovenskú, 1959 predseda SNR v zahraničí, vo svojej tvorbe spája tradičné s experimentálnym , experimentálne zaradenie – na začiatku – klasický kukučínovský realizmus, neskôr vajanského motívy, sociálne motívy, literárne prekresľuje psychiku, lyrizuje prírodu,expresionizmus, unanimizmus , do sociálno-psychologického realizmu Označujú ho za humanocentristu V strede jeho tvorby stojí človek: „Vždy ma zaujímal iba obyčajný človek. Drobný človek bez pyramídy, bez rytierskeho panciera a bez zvláštností. Chcel som vedieť, čo robil, ako sa mal, ako sa smeje a ako žiali.“ Debutoval zbierku poviedok U nás (1923), neskôr Domov, Medové srdce – nadväzuje na Kukučína, harmonické riešenie konfliktov napr. poviedky Tetka Máčikovie hlasovala, Ratkovský poštár, Víla Ľahotských hôr – začína s lyrizovaním prírody Novely Láska naštrbených kamienkov, Soša, Marieta, Čokoládová tanečnica à patria do zbierky Tomčíkovci - začína s psychologizáciou postáv Prvý román Žltý dom v Klokoči – o láske ktorú zničila honba za peniazmi, na konci vyznieva harmónia Proroctvo doktora Stankovského – román ideí, prevažujú motívy impresionizmu a expresionizmu; dej je situovaný do Bohémy (prostredia umelcov); rozpor medzi citmi a rozumom; základný konflikt je láska ženy k trom mužom. Ona je maliarka, on spisovateľ, ďalší Florián, nakoniec sa vydá za bankára Eduarda Romány Chlieb, Jozef Mak – zaznamenávajú existencionálne otázky ľudského bytia, dediny, dedinského prostredia, kolobeh – vznikajúce a zanikajúce .Vplyv kresťanských hodnôt Román Chlieb – prevažuje expresionizmus ,hlavná postava Matej Chlebko, žije dvojitým životom – individuálnym a tým, čo mu prisúdila dedina Bacúch ,katastrofa – povodeň, kolobeh, zranenie Chlebka, chce ľuďom pomáhať a tí ho nepriamo zabijú Román Jozef Mak Metaforický obraz slovenskej biedy a osudu, zbierka Podpolianske rozprávky – humorne ladené, miestami irónia poviedky: Šimčík a jeho mať (vrátil sa z vojna a zmenil sa), Gajdošov vojna-kôň à vrátil sa z vojny, umrela mu žena, jediné čo ho spája s vojnou je jeho kôň, ktorý za ním kráčal až do dediny od frontu, Gajdoš reaguje kruto a neprimerane, dedinčania si uvedomia, že kým má koňa je nejakým spôsobom spútaný s vojnou a koňa vyženú; Magdaléna deda Vavrinca

Spomienky na detstvo v zbierke Tomčíkovci , harmonizácia svete cez pohľad dieťaťa , zbierka Sedem sŕdc – autor ako najlepší znalec ženskej duše „... vtedy nie je ani matkou, ani manželkou, ani dobrou, ani zlou, len výlučne ženou.“ Román Na krížnych cestách (1966 Buenos Aires) , hlavné postava študent Ján Hataru – rozhoduje sa koho má milovať , vyskytujú sa tzv. mlčiace postavy, za ktoré hovorí autor (aj v Jozefovi Makovi) o najkomplikovanejší román Pisár Gráč – hľadanie identity človeka, ktorého zasiahla vojna o hľadanie istoty v láske k žene (Jana); ja gramatika-sloh/rozpravanie/" class="wiki-link" title="Viac o: rozprávanie">rozprávanie, nereálne motívy (rozpráva sa iba s mŕtvymi, cez lásku k Jane sa vracia do sveta živých) „Pisárov Gráčov je noho, celé jedna, ak nie viac! Celá mocná generácia, ktorá sa narodila vo veľkom prelome a nepatrila, aspoň tak si to myslela, ani sem, ani ta, ani budúcnosti, ani minulosti. Ešte ju aj vojna otrávila.“

· venoval sa aj písaniu historických románov – Andreas Búr Majster – odohráva sa na Bojnickom hrade; dedina A.B. Majstra neprijíma, zabíja ho · román Na Bukovom dvore (1944) o bohatom gazdovi, ktorý si po smrti zobral za ženu mladé dievča – Magdalénu, najprv ľúbila Jana, no nakoniec dala prednosť ozumu . román Svet na Trasovisku – o slovenskom štáte, v SNP; nestotožnil sa ani s nacizmom ani s komunizmom; skúma 2 rodiny Benkovci, Hrančkovci · tvorba pre deti: Tri múdre kozliatka, Budkáčik a Dubkáčik