Spôsoby využitia a spracovania hydinového trusu

Hydinový trus obsahom základných živín prevyšuje výkaly ostatných druhov hospodárskych zvierat. Je zmesou výkalov a moču. Obsahuje nestrávené časti krmiva, epitelové bunky, zvyšky sekrétov, mikroorganizmy črevnej mikroflóry a látky vylúčené močom. Dusíkatá časť pozostáva z kyseliny močovej, čpavku, močoviny a ďalších látok. Ich obsah je asi 30 % zo sušiny. Hydinová podstielka je zmes substrátov, použitých na jej založenie. Pretože hydina je kŕmená štandardnými kŕmnymi zmesami, je obsah živín v podstielke určovaný menej zložením výkalov, ale hlavne substrátom.

Udávané rozpätie živín v podstielke je nasledovné:

a) 10 – 33 % dusíkatých látok, b) 0,3 – 5 % tuku, c) 12 – 30 % vlákniny, d) 3 – 19 % popolovín, e) 0,8 – 1,6 % vápnika, f) 0,7 – 1,2 % fosforu, g) 0,5 – 1,5 % sodíka, h) 1,7 – 1,9 % draslíka.

Obsah vody v truse medzi 75 – 80 % sa považuje za normálny. Pri obsahu vody nad 85 % je trus v polotekutom stave, je ľahko manipulovateľný, ale silne zapácha a má silné korozívne účinky. Obsah vody od 30 do 60 % vytvára trus vlhký, horšie manipulovateľný s pomerne veľkou súdržnosťou. Z hľadiska rozmnožovania múch je toto rozpätie vlhkosti kritické.

Zloženie a hlavné živiny sušeného hydinového trusu Celková organická hmota v sušine 76,72 % Celkový dusík v sušine 5,17 %

Stopové prvky boli zistené tieto: železo, meď, mangán, zinok, nikel, kobalt, molybdén a bór. Vitamíny: vitamín A – pod 4000 m. j., tokoferol acetát – 25 mg/kg, B6 – 1,1 mg/kg, B12 – 548 ug (vysoký obsah), B1 – 2,57 mg/kg, B2 – 11,8 mg/kg, cholinchlorid – 165 mg/kg, Ca – d – pantotenát – 5,88 mg/kg, kyselina nikotínová – 58,9 mg/kg. Aminokyseliny: kyselina asparágová (0,986 %), treonín (0,466 %), serín (0,472 %), kyselina glutámová (1,458 %), prolin (0,559 %), glycin (1,737 %), alanín (0,652 %), valín (0,542 %), izoleucín (0,472 %), leucín (0,778 %), tyrozín (0,699 %), metionín (0,194 %), fenylalanín (0,457 %), lyzín (0,565 %), histidín (0,308 %), arginín (0,443 %).

Bezdusíkatá časť sušeného trusu: pozostáva z 2 až 12 % vlákniny. Škrob a cukor trávi hydina takmer úplne, takže sacharidový podiel trusu pozostáva predovšetkým zo stavebných zložiek rastlinných buniek, celulózy a lignínu.

Minerálne zložky trusu: patrí sem predovšetkým vápnik, fosfor a draslík. Trus sliepok obsahuje takmer štvornásobné množstvo dusíka a šesťnásobné množstvo fosforu v porovnaní s výkalmi dojníc, čo je nutné brať do úvahy pri hnojení s hydinovým trusom.

PRODUKCIA TRUSU U JEDNOTLIVÝCH DRUHOV HYDINY

Množstvo vyprodukovaného trusu závisí okrem iných činiteľov hlavne od druhu a veku hydiny. Pre orientačný výpočet produkcie je možné použiť výpočet podľa Groma (1971), ktorý udáva, že denná produkcia trusu sa rovná 1,5 až 2 – násobku spotreby krmiva za deň. Od jednej nosnice môžeme kalkulovať s množstvom asi 60 kg trusu ročne, u morky 120 – 140 kg ročne, u kačice 80 – 90 kg ročne a u husi 100 – 120 kg ročne.

MOŽNOSTI VYUŽITIA A SPRACOVANIA HYDINOVÉHO TRUSU

Využitie k nutričným účelom

Hydinový trus a podstielka sú pre dobrý obsah stráviteľných rozdelenie-bielkovin/" class="wiki-link" title="Viac o: bielkovín">bielkovín stále centrom pozornosti ako krmivo, vhodné zvlášť pre prežúvavcov. Hydinovú podstielku je treba po vyskladnení z haly urýchlene usušiť z hygienických dôvodov a pre zabezpečenie jej stability. Podstielka je dobrým zdrojom dusíkatých látok, ale obsahuje nedostatok energie. Podľa Petra (1986) sa odporúča pred skŕmením pridať na 1 tonu podstielky 4,5 g dikalciumfosfátu, 130 g vitamínu A a 10 000 MJ vitamínu D. Boli robené pokusy so skrmovaním brojlermi a kuricami nosivého typu od 3. do 20. týždňa veku bez negatívneho vplyvu na zdravotný stav a úžitkovosť.

Sušenie a následné využitie k nutričným účelom

Pri sušení a skrmovaní je nutné dodržať tieto pravidlá:

Zabezpečiť nezávadnosť informatika/plazmove-technologie/" class="wiki-link" title="Viac o: technológie">technológie z hľadiska prenosu nákaz medzi zvieratami na ľudí, ako aj nezávadnosť zmyslových a organoleptických vlastností mäsa takto kŕmených zvierat. Trus sa môže používať len z chovov bez nákazy. V truse nesmú byť antibiotiká a ďalšie biologicky aktívne látky. Zabezpečiť trus pred sekundárnou kontamináciou, únikom zápachu a pred hmyzom.

Úprava na ľahko manipulovateľné hnojivo

Podľa Malíka (1980), úpravou je treba ihneď po vyprodukovaní zastaviť rozkladné procesy, ktoré spôsobujú unikanie živín. Použítím dehydratačných látok, ako sú expandovaný perlit a bentomit a ich miešaním s trusom sa získava sypká zmes bez zápachu. Použité sorbenty majú priaznivý účinok na zmenu fyzikálnych vlastností a tiež zlepšujú vlastnosti-pody/" class="wiki-link" title="Viac o: vlastnosti pôdy">vlastnosti pôdy.

Predsúšanie trusu na vlhkosť 35 – 50 % a priame hnojenie

K tomuto spôsobu je potrebná hala s trusnou komorou, ktorú navrhli Peter a Gaborík (1960), alebo vetranie v medziklietkovom priestore pri vetraní. Rýchlosť prúdenia vzduchu je pomerne vysoká a umožňuje pri ročných intervaloch odstraňovanie trusu a zníženie jeho vlhkosti na požadovanú úroveň. Na aplikáciu tohoto predsušeného trusu je možné použiť bežné rozmetadlá na maštaľný hnoj.

Spracovanie trusu na pevnú a tekutú zložku

Hydinový trus je po odprataní z haly dopravovaný do kontinuálneho separátora, ktorý oddelí tuhú a tekutú zložku. Tekutá zložka sa skladuje v zásobníkoch. Ich objem sa projektuje na trojmesačnú produkciu. Pevná zložka je určená na kompostovanie, prípadne sušenie a kŕmenie. Tekutá zložka po vyfermentovaní slúži na hnojovicovú závlahu.

Úprava kompostovaním

Trus sa mieša so slamou, alebo iným organickým substrátom a necháva sa v kompostových jamách. Prednosťou je zachovanie organickej hmoty a malé straty na živinách.

Využitie na produkciu alkoholu a bioplynu

Bioplyn je zmes plynov vznikajúcich rozkladom organických látok bohatých na celulózu. Ich rozklad (hydrolýzu) zapríčiňujú anaerobné mikroorganizmy. Bioplyn obsahuje asi 60 – 65 % metánu, 25 – 35 % oxidu uhličitého, niečo vodíka, oxidu uhoľnatého a merkaphanos. Priemerná výhrevnosť bioplynu je 22 – 25 MJ z 1 m3. Uvádza sa, že farma z 2000 nosnicami produkuje denne 20 m3 bioplynu. Z 1 tony trusu sa vyprodukuje 55 m3 bioplynu. Táto výroba vzhľadom k nedostatku energie sa zdá byť nádejná.

Biotechnologické spracovanie trusu

Biotechnologické spracovanie trusu larvami muchy domácej je dnes v štádiu veľkej rozpracovanosti. Na prvý pohľad ide o určitý paradox zo zdravotného hľadiska, ale za izolovaných podmienok a použitím vypestovaných múch bez zárodkov sa naopak zmenšuje počet divých múch, ktorým sa odoberá živná pôda. Technika spočíva v tom, že na kladenie vajíčok sa použije ako živná pôda vlhký hydinový trus a pri teplote 21 – 24 stupňov Celzia prebieha počas 10 dní rozklad trusu. Za túto dobu sa kašovitý trus zmení na hmotu zrnitej ekonomika/organizacne-struktury/" class="wiki-link" title="Viac o: štruktúry">štruktúry. Trus stráca 60 % vody. Potom počas 2 – 3 dní sa musí pristúpiť k separácii lariev, v opačnom prípade sa liahnu dospelé muchy.

Separácia lariev sa deje väčšinou vyplavovaním vodou. Z 1 tony čerstvého trusu sa vyprodukuje 20 kg suchých lariev. Ide o dobrý zdroj biologicky plnohodnotných bielkovín pre hydinu s obsahom 63,1 % N – látok, 15,5 % tuku a 3,9 % vody. Ďalším biotechnologickým spôsobom je použitie trusu na produkciu dážďoviek. Z 1 m3 zmesi, ktorá sa skladá z 1/3 zeminy, 1/3 trusu a 1/3 rastlinných zbytkov je možné získať až 100 000 dážďoviek. Získava sa asi 20 % hmoty dážďoviek z použitého množstva zmesi. Sušené dážďovky obsahujú až 61 % N – látok a sú vynikajúcim zdrojom biologicky plnohodnotných bielkovín.