Latiméria divná je starobylá ryba, ktorá sa považovala za vyhynutú, no bola znovu objavená v roku 1938. Je známa svojimi mäsitými plutvami, ktoré sú predkom končatín suchozemských stavovcov, a žije vo veľkých hĺbkach oceánu. Latiméria je významná pre štúdium evolúcie živočíchov.
- Latiméria divná patrí medzi lalokoplutvé ryby, ktoré sa vyvinuli na suchozemské stavovce.
- Pôvodne sladkovodná ryba, ktorá sa prispôsobila morskému prostrediu.
- Objavená v roku 1938, považovaná za vyhynutú od obdobia dinosaurov.
- Žije v hĺbkach nad 150 metrov a má schopnosť prežiť len krátko po vyťahovaní z vody.
- Latiméria rodí živé mláďatá, čo je zaujímavý aspekt jej reprodukcie.
<strong>Latiméria divná </strong> Staré horniny obsahujú skamenelé zvyšky zvláštnej ryby s mäsitými, necelými plutvami vypadajúce skôr ako nohy s plutvami sloh/miesto-kde-sa-rad-vraciam/" class="wiki-link" title="Viac o: miesto">miesto končatín. Fosílne nálezy naznačujú, že z primitívnych lalokoplutvých rýb tohto typu sa vyvinuli suchozemské stavovce. Bola to pôvodne sladkovodná ryba, ale klimatické podmienky a kruté zmeny prostredia ju zahnali do mora. Myslelo sa , že táto ryba – latiméria - vyhynula a existuje len ako skamenelina. To bolo až do roku 1938 , keď v decembri objavil istý biológ v žalúdku žralokov, privezených do prístavu East London na juhovýchodnom pobreží Afriky, divnú rybu. Podrobnejšia prehliadka ukázala, že táto neobyčajná ryba patrí do skupiny, o ktorej sa vedci domnievali, že vyhynula kedysi v období dinosaurov, teda asi pred 60 miliónmi rokov. Za nájdenie ďalšieho exemplára tejto ryby bola vypísaná odmena 100 libier. Dlho sa však nenašlo nič, až roku 1952 pri Komorských ostrovoch blízko pobrežia Madagaskaru objavili ďalší kus. Tamojší domorodci ju nazývali kombessa a jedli ju roky ako dobrú rybu. Latiméria divná (Latimeria chalumnae) je škaredá, tučná ryba, pokrytá hrubými šupinami. Najväčší dosiaľ chytený exemplár vážil 60kg, ale domorodí rybári tvrdia, že v predošlých rokoch chytili aj kusy vážiace 90 kg. Latimérie žijú v hĺbkach vyše 150 metrov. Keď ich vytiahli z hlbín, ani jedna z nich neostala dlho nažive. Živé kusy majú oceľovomodrú farbu, ktorá sa čoskoro po uhynutí zmení na hnedú, pričom aj oči zmatnejú. Plutvy latimérie sú rozstrapkané a majú mäsité násadce, ktoré umožňujú väčšiu pohyblivosť ako u dnešných rýb. Práve z týchto plutiev sa pravdepodobne vyvinuli primitívne končatiny, ktoré stavovce používali pri prvej invázii na suchú zem. Stavce z chrbtice latimérie zasahujú až do chrbtovej plutvy, ktorá má zvláštny trojlaločný tvar. V jej nozdrách bol objavený záhadný orgán; na každej strane hlavy sú tri trubice naplnené hlienom končiace na povrchu kože. Zdá sa, že to nesúvisí s čuchom. Nozdry im vyúsťujú viac do ústnej dutiny než do slepých vrecúšok, ako je to pri väčšine rýb. Plávací mechúr slúži ako pľúca. V jednej samici boli nájdené vajcia veľkosti tenisovej loptičky a živé zárodky – to je dôkaz, že táto ryba rodí živé mláďatá. Latimérie sú najstaršou žijúcou skupinou stavovcov a pomáhajú nám pochopiť vývoj súčasných živočíchov.
<strong> Kaprun </strong> Podobne ako latiméria aj kaprun je jediným zástupcom starodávnej skupiny rýb, ktorá bola rozšírená pred mnohými miliónmi rokov.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kde bola latiméria divná prvýkrát objavená po jej považovaní za vyhynutú?
Latiméria divná bola prvýkrát objavená v prístave East London v Juhoafrickej republike v decembri 1938.
Aké sú hlavné charakteristiky latimérie divnej?
Latiméria divná má mäsité plutvy, ktoré vyzerajú ako nohy, a jej telo je pokryté hrubými šupinami. Žije v hĺbkach nad 150 metrov a rodí živé mláďatá.
Prečo je latiméria divná dôležitá pre vedu?
Latiméria divná je najstaršou žijúcou skupinou stavovcov a jej štúdium pomáha vedcom pochopiť evolúciu súčasných živočíchov.