Užovka obyčajná je neškodný had z čeľade užovkovité, rozšírený v strednej a severnej Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Žije v blízkosti vody a živí sa vodnými živočíchmi, najmä žabami. Má charakteristickú farbu a vzor, dorastá do dĺžky 60-185 cm a pári sa v máji až júni, pričom znáša vajcia, o ktoré sa nestará.
- Užovka obyčajná patrí do čeľade užovkovité.
- Je rozšírená v strednej a severnej Európe, severnej Afrike a západnej Ázii.
- Živí sa vodnými živočíchmi, najmä žabami a rybami.
- Má charakteristickú farbu so škvrnami a dorastá do dĺžky 60-185 cm.
- Pári sa v máji až júni a znáša vajcia, o ktoré sa nestará.
sloh/domovska-trieda/" class="wiki-link" title="Viac o: trieda">Trieda: PLAZY Čeľaď: UŽOVKOVITÉ Skupina: HLADKOZUBÉ
obyčajná">Užovka obyčajná patrí do najbohatšej čeľade hadov. Hladkozubé hady majú len jeden druh zubov, nemajú v nich kanáliky s jedom a sú neškodné. Užovka obyčajná je náš najznámejší a najrozšírenejší had. Je rozšírená v celej strednej a severnej Európe, severnej Afrike a v západnej Ázii. Žije na brehoch potokov, jazier a močiarov, alebo vo vlhkých lesoch. Často sa priblíži aj k ľudským obydliam, usadí sa vo dvoroch, alebo pivniciach. Živí sa vodnými živočíchmi: mlokmi, menšími rybami, hlavne však žabami - skokanmi a rosničkami. Žerie aj hraboše a hmyz. Korisť požiera živú. Niekedy sa užovke útok nepodarí a skokana chytí len za zadnú nohu. Vtedy si ho už nemôže obrátiť, lebo skokan sa trepe, preto ho žerie odzadu. Skokan sa pritom nadúva, vydáva zvuky, ale pomaly sa stráca v papuli. Celý čas požierania je vojna-v-slovenskej-medzivojnovej-literature-milo-urban-zivy/" class="wiki-link" title="Viac o: živý">živý, často sa hýbe ešte v tráviacej sústave, kým ho neusmrtia tráviace šťavy. V tejto chvíli je užovka bezmocná a nemohla by sa brániť proti nepriateľovi. Základná farba užovky je sivá, niekedy prechádza do hneda, zelena, alebo modrosiva. Na chrbáte má 4-6 radov čiernych škvrniek. Významným poznávacím znakom sú dve žlté, polmesiačikovité škvrny na hlave. Brucho má bledožlté, na hlave má 9 veľkých štítkov. Užovky dorastajú do dĺžky 127-148 cm, najdlhšie až do 185 cm. Bežne však majú 60-90 cm. Samce sú menšie a šíhlejšie ako samice.
Ak ju človek prekvapí, môže sa mu ovinúť okolo ruky alebo nohy, silne syčí a vypustí biely, silne páchnuci výlučok. Je to výborný plavec. Obyčajne sa drží tesne pri hladine, hlava jej vyčnieva, pohybuje sa vlnitými pohybmi z boka na bok, neprestajne pri tom vyplazuje jazyk. Niekedy pláva hlbšie pod hladinou a vypúšťa vzduchové bubliny. Vyplašená sa ponorí aj do väčšej hĺbky, kde dokáže vydržať celé hodiny. V zime prespávajú v dierach, hromadách raždia, komposte, alebo v kopách hnoja. Zimný úkryt opúšťajú koncom marca, alebo začiatkom apríla. Pária sa v máji až júni. Užovka si starostlivo vyberá miesto na znášanie vajec. Sú to kopy smetí, lístia, pilín, sypká zem, vlhký mach a pod. Vajcia znáša jedno za druhým, prilepia sa k sebe, takže to vyzerá ako spojená šnúra perál. Mladšie samice znesú 10-20 vajec, staršie 25-40. Svojím tvarom a veľkosťou sa podobajú vajciam holuba domáceho, ale majú mäkký, málo vápenatý obal. Samička po znesení sa o vajcia nestará. Počas vývinu vajcia rastú.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú základné znaky užovky obyčajnej?
Užovka obyčajná má sivú farbu s čiernymi škvrnami a dve žlté škvrny na hlave. Dorastá do dĺžky 60-185 cm.
Čím sa živí užovka obyčajná?
Živí sa vodnými živočíchmi, najmä žabami, ale aj rybami, hrabošmi a hmyzom.
Kde sa užovka obyčajná vyskytuje?
Užovka obyčajná sa vyskytuje v strednej a severnej Európe, severnej Afrike a západnej Ázii, často v blízkosti vody.