Referát sa zaoberá procesom uchovávania a zabúdania informácií v ľudskej pamäti. Popisuje, ako sa pamäťové stopy menia v čase a aké faktory ovplyvňujú zapamätanie a zabúdanie. Zároveň zdôrazňuje pozitívny význam zabúdania v duševnom živote, ako aj jeho nevyhnutnosť pre rozvoj poznania.
- Uchovanie informácií v pamäti závisí od trvania pamäťových stôp.
- Zabúdanie je proces, pri ktorom sa z pamäti vytrácajú jednotlivé prvky alebo časti informácií.
- Zabúdanie má pozitívny význam, pretože umožňuje korigovať a aktualizovať poznatky.
- Zabudnutie môže byť prechodné alebo trvalé.
- Zabúdanie pomáha zbaviť sa chybne osvojených poznatkov a nevhodných reakcií.
Uchovanie a zabúdanie
To, čo sme si zapamätali, uchováme si v pamäti kratší alebo dlhší čas. O tom sa presvedčujeme najmä možnosťou znovu vybaviť si daný obsah. Základom uchovania je trvanie zmien, tzv. pamäťových stôp v nervovej organizácii, ktoré vznikli v súvislosti s istým psychickým zážitkom. Časom sa zmenšuje rozsah zapamätaného, vypadávajú z neho jednotlivé prvky alebo časti. Napríklad zo zapamätaného radu 15 slov po mesiaci nám zostane v pamäti len 6 slov. Zo zapamätanej historickej udalosti nám vypadnú niektoré údaje, názvy miest, osôb, časové dáta a pod. Narúša sa pôvodná podoba zapamätaného, stráca sa jasnosť, presnosť zapamätaných dát. Mnohokrát sa mení ráz zapamätaného, takže sa výrazne odlišuje od pôvodného obrazu. To platí, ak do tohto procesu nezasiahne nové vnímanie, osvojovanie daných javov, opakovanie danej činnosti. Zapamätaný obsah podlieha rušivým kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám. Proces, ktorým sa uskutočňujú narúšajúce zmeny v zapamätanom obsahu, nazývame zabúdaním. Výsledkom tohto procesu je zabudnutie istého obsahu, t.j. neschopnosť vybaviť si ho alebo znovu poznať. Na zabúdanie nemôžeme pozerať iba ako na záporný jav, má aj pozitívny význam v duševnom živote vyvoj-cloveka/" class="wiki-link" title="Viac o: človeka">človeka. Treba ho chápať ako nutný protipól uchovávania. Napríklad rozvoj poznania u človeka zahrňuje v sebe neustále korigovanie získaných poznatkov. sloh/mlady-clovek/" class="wiki-link" title="Viac o: človek">Človek musí aj „zabudnúť“ mnohé predtým osvojené poznatky, ak sa ukázali chybnými, nepresnými, nezodpovedajúcimi. Musí sa zbavovať rôznych úkonov osvojených úmyselne alebo neúmyselne, ak sú chybné, alebo sa stali nevhodné zmenou podmienok. Presné odpovede na isté situácie sa vypracúvajú tak, že hrubé, difúzne zovšeobecnené odpovede sa zjemňujú, spresňujú vynechávaním čiže „zabúdaním“ neprimeraných a nevhodných odpovedí. Napríklad dieťa vynecháva chybne osvojené znaky z pojmu, žiak eliminuje zbytočné a chybné pohyby pri osvojovaní pracovných úkonov a pod. Stáva sa, že raz osvojené odpovede sa veľmi tvrdošijne udržujú napriek tomu, že sú nevhodné. Táto vlastnosť sa dosť výrazne prejavuje u niektorých detí, ale aj dospelých. Hovoríme o strnulosti, utkvievavosti sloboda-myslenia-svedomia-nabozenstva/" class="wiki-link" title="Viac o: myslenia">myslenia a konania. Rozvoj abstraktného myslenia predpokladá vynechávať z poznávacích obrazov mnohé jednotlivosti. Pozitívny význam má aj zabúdanie na niektoré nepríjemné citové zážitky. Ak by si človek natrvalo uchovával všetky trpké, zraňujúce, smutné, bolestivé zážitky, nevyhnutne by to narušilo jeho duševnú rovnováhu. Zabudnutie môže byť prechodné alebo trvalé.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký je základný proces uchovávania informácií v pamäti?
Základom uchovania informácií je trvanie pamäťových stôp, ktoré vznikajú v súvislosti s psychickým zážitkom.
Prečo je zabúdanie považované za pozitívny jav?
Zabúdanie je považované za pozitívny jav, pretože umožňuje korigovať a aktualizovať predtým osvojené poznatky, čím sa zlepšuje duševná rovnováha.
Aké faktory ovplyvňujú proces zabúdania?
Proces zabúdania ovplyvňujú rušivé kvantitatívne a kvalitatívne zmeny, ako aj nové vnímanie a opakovanie daných javov.