Hmyz (Insecta) je najbohatšia trieda v živočíšnej ríši, charakterizovaná dvojstrannou súmernosťou a článkovaným telom. Telo hmyzu sa skladá z hlavy, hrude a bruška, pričom sa vyznačuje rôznymi ústnymi orgánmi a spôsobmi rozmnožovania. Hmyz má význam v prírode a pre človeka, pričom sa delí na hmyz s nedokonalou a dokonalou premenou.
- Hmyz je najpočetnejšia trieda živočíchov.
- Telo hmyzu je rozdelené na hlavu, hruď a bruško.
- Hlava hmyzu obsahuje zložené oči a tykadlá.
- Hruď je tvorená z 3 článkov a obsahuje končatiny a krídla.
- Hmyz sa rozmnožuje pohlavne a niekedy aj partenogenézou.
- Existujú dva typy premeny hmyzu: nedokonalá a dokonalá.
- Hmyz má veľký význam v poľnohospodárstve a ekológii.
Hmyz (Insecta) je počtom druhov a jedincov najbohatšia trieda v živočíšnej ríši. Telo hmyzu je dvojstranne súmerné, nerovnomerne článkované - tvorí ho hlava, hruď a bruško.
Hlava hmyzu je zrastená zo 6 článkov. Na hlave môžeme pozorovať zložené oči. Na temene sa niektorým skupinám hmyzu zachovali jednoduché očká. Tykadlá predstavujú dôležitý orgán čuchu a hmatu. Ich tvar je rôzny. Základný typ ústneho orgánu hmyzu je hryzavý, pri mnohých skupinách sa však vyvinuli špecializované ústroje - hryzavo-lízavé (včely), bodavo-cicavé (komáre, bzdochy), lízavo-cicavé (motýle).
Hruď hmyzu je tvorená z 3 článkov (predohruď, stredohruď, zadohruď). Na každom hrudnom článku je jeden pár pravých končatín slúžiacich na pohyb. Stredohruď a zadohruď krídlovcov má po jednom páre krídel. Obidva páry krídel sú zriedka rovnaké. Niektoré druhy hmyzu sú pôvodne bezkrídle (Apterygota), ostatné druhy zaraďujeme ku hmyzu krídlatému (Pterygota).
Bruško sa pôvodne skladalo z 12 článkov, ale ich počet sa môže líšiť. Spravidla sa na ňom nenachádzajú končatiny.
Nervovú sústavu tvorí jozef-gregor-tajovsky-statky-zmatky-828/" class="wiki-link" title="Viac o: gregor">gregor-velky/" class="wiki-link" title="Viac o: veľký">veľký nadhltanový uzol, ktorý inervuje tykadlá a oči a pohltanový uzol inervujúci ústne ústroje. Z pohltanového uzla vychádzajú dva nervové pásy. Tie v hrudi tvoria veľký uzol a v brušku množstvo menších uzlov.
Hmyz je oddeleného pohlavia. Rozmnožuje sa zväčša pohlavne oplodnenými vajíčkami, niekedy však i neoplodnenými vajíčkami (partenogenéza). Z vajíčok sa liahnu larvy. Podľa spôsobu individuálneho vývinu rozdeľumeje hmyz:
hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabolia) hmyz s dokonalou premenou (Holometabolia)
Pri úplnej premene hmyz prechádza štádiom larvy a kukly (chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle), pri neúplnej premene len larválnym štádiom (vážky, šváby, vši, rovnokrídlovce, bzdochy), ktoré sa napokon premení na dospelý hmyz - imago.
Hmyz sa vyznačuje pomerne rýchlym a hromadným rozmnožovaním, čo má niekedy za následok ich premnoženie (komárie kalamity, koníky, motýle).
Hmyz sa vyskytuje takmer na celej Zemi, okrem morí. Jeho význam v prírode je veľký. Pre človeka má význam v poľnohospodárstve, zdravotníctve, veterinárstve a v skladovníctve. Výskumom hmyzu sa zaoberá entomológia.
Systém hmyzu tvorí 33 radov s viacerými podradmi. V strednej Európe sa vyskytujú zástupcovia z cca 25 radov.
Hmyz s nedokonalou premenou podkmeň: Vzdušnicovce (Tracheata) trieda: Hmyz (Insecta) rad: Vážky (Odonata) rad: Švehly (Thysanura) rad: Bzdochy (Heteroptera) rad: Rovnokrídlovce (Orthoptera, Saltatoria) rad: Vši (Anoplura) rad: Šváby (Blattodea) Rad: Vážky Vážky (Odonata) sú dravý krídlatý hmyz, ktorého larvy žijú vo vode. Larvy dýchajú zväčša tracheálnymi žiabrami. Zložené oči vážok majú okolo 30 000 očiek (omatídií). Majú dobre vyvinuté krídla a patria medzi najlepšie lietajúci hmyz. Vážky sú denným hmyzom, len niektoré tropické druhy lovia v noci komáre. Majú význam pre udržiavanie biologickej rovnováhy medzi hmyzom.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné časti tela hmyzu?
Telo hmyzu sa skladá z hlavy, hrude a bruška.
Aké sú dva typy premeny hmyzu?
Hmyz sa delí na hmyz s nedokonalou premenou a hmyz s dokonalou premenou.
Aký význam má hmyz pre človeka?
Hmyz má význam v poľnohospodárstve, zdravotníctve, veterinárstve a udržiavaní biologickej rovnováhy.