Fajčenie a pasívne fajčenie majú vážne dopady na dýchaciu sústavu a zdravie. Fajčenie vedie k mnohým ochoreniam, vrátane rakoviny pľúc, a na Slovensku spôsobuje ročne tisíce úmrtí.
- Fajčenie je jedným z najškodlivejších vplyvov na dýchaciu sústavu.
- Pasívne fajčenie ohrozuje aj nefajčiarov v uzavretých priestoroch.
- Fajčenie zvyšuje riziko rakoviny pľúc a iných zhubných nádorov.
- Na Slovensku zomiera ročne približne 20 000 ľudí na choroby súvisiace s fajčením.
- Deti začínajú fajčiť už vo veku jedenásť rokov a mnohé z nich zostávajú fajčiarmi aj v dospelosti.
Medzi najškodlivejšie vplyvy, ktoré bežne pôsobia na našu dýchaciu sústavu, patrí smog, plyny/" class="wiki-link" title="Viac o: výfukové plyny">výfukové plyny z áut, ale predovšetkým fajčenie. Niekto si môže povedať, že fajčenie predsa nie je bežný vplyv, pretože ohrození sú len samotní fajčiari, ktorí fajčia z vlastnej vôle. Nie je to však pravda. Existuje totiž tzv. pasívne fajčenie. Pasívny fajčiar je každý, kto je nútený zotrvávať v uzavertých priestoroch, v ktorých sa fajčí. Koncentrácia oxidu uhoľnatého v takýchto priestoroch niekedy prekračuje hranicu povolenú pre pobyt ľudí. Preto je lepšie, ak sa môže sloh/mlady-clovek/" class="wiki-link" title="Viac o: človek">človek vyhnúť takýmto priestorom, aby zbytočne neohrozoval svoje zdravie. Najväčšie nebezpečenstvo fajčenia tkvie v hlavných zložkách tabaku – v nikotíne a v oxide uhoľnatom. Vplyvom týchto, ale aj iných škodlivých látok obsiahnutých v tabaku, sa riasinkový epitel, prirodzene sa vyskytujúci v dýchacích ústrojoch, mení na dlaždicovitý (nachádzajúci sa na koži alebo v žalúdku). Keďže riasinkový epitel zabezpečuje najmä schopnosť brániť sa voči infekciám, vzniká chronický zápal priedušiek sprevádzaný tzv. „fajčiarskym kašľom“. Tento chronický zápal môže niekedy prepuknúť do rakoviny pľúc. Tá je u „tuhých“ fajčiarov (t.j. u tých, ktorí vyfajčia aspoň jednu krabičku cigariet denne) až dvadsaťnásobne pravdepodobnejšia, ako u nefajčiarov. V celosvetovom meradle dnes pripisujeme fajčeniu až 15% všetkých ochorení na rakovinu, čo je približne 1,1 milióna prípadov ročne. Okrem rakoviny pľúc fajčenie niekedy spôsobuje aj zhubné nádory ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka a horných partií žalúdka, ďalej zhubné nádory močového mechúra, obličiek, slinivky brušnej, hrubého čreva, konečníka a u žien krčka maternice. Taktiež drvivá väčšina ľudí trpiacich na zúženie ciev, vysoký krvný tlak či kôrnatenie tepien, sú fajčiari. Na Slovensku zomiera na choroby súvisiace s fajčením ročne asi 20 tisíc ľudí. Život fajčiarov sa skracuje celkove o 8 -10 rokov (priemerne o 5 min pri vyfajčení jednej cigarety). Absolútna väčšina ľudí, ktorí zomreli na infarkt alebo rakovinu pľúc, boli fajčiari. Podľa posledných overených údajov hnutia Liga proti rakovine, polovica mužov a viac ako tretina žien na Slovensku fajčí. Ročná spotreba cigariet je u nás v priemere 2400 kusov na osobu. V našej krajine zomrie ročne až 11 000 ľudí na choroby spôsobené fajčením. Deti začínajú fajčiť už vo veku jedenásť rokov. A čo je povšimnutiahodné, viac než polovica z nich zostane fajčiarmi aj v dospelosti.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné zdravotné riziká fajčenia?
Hlavné zdravotné riziká fajčenia zahŕňajú rakovinu pľúc, chronický zápal priedušiek, zhubné nádory ústnej dutiny a ďalších orgánov, ako aj kardiovaskulárne ochorenia.
Čo je pasívne fajčenie a prečo je nebezpečné?
Pasívne fajčenie je vystavenie sa dymu z cigariet iných fajčiarov, čo môže mať vážne zdravotné následky, vrátane zvýšeného rizika rakoviny a ochorení dýchacích ciest.
Koľko ľudí na Slovensku zomiera na choroby spôsobené fajčením?
Na Slovensku zomiera ročne približne 11 000 ľudí na choroby spôsobené fajčením.