Rýchle zhrnutie referátu

Rastliny sa delia na jednobunkové a mnohobunkové, pričom mnohobunkové rastliny sú zložené z rôznych typov buniek, ktoré tvoria pletivá. Pletivá sa rozdeľujú na delivé a trváce, pričom delivé pletivá umožňujú rast a nachádzajú sa v rastových vrcholoch. Trváce pletivá sú diferencované a vykonávajú špecifické funkcie. Podľa zhrubnutia bunkových stien sa pletivá delia na parenchým, kolenchým, sklerenchým a prozenchým, a podľa funkcie na krycie, vodivé a základné pletivá.

  • Rastliny sú rozdelené na jednobunkové a mnohobunkové.
  • Mnohobunkové rastliny obsahujú pletivá, ktoré sú súbory buniek s rovnakým pôvodom a funkciou.
  • Pletivá sa delia na delivé (meristémy) a trváce, pričom delivé pletivá umožňujú rast rastlín.
  • Trváce pletivá sú diferencované a špecializované na určité funkcie.
  • Pletivá sa podľa zhrubnutia bunkových stien delia na parenchým, kolenchým, sklerenchým a prozenchým.
  • Podľa funkcie pletivá rozdeľujeme na krycie, vodivé a základné pletivá.

Rastliny sa podľa zložitosti stavby rozdeľujú na jednobunkové a mnohobunkové. Telo jednobunkových rastlín tvorí jedna bunka, ktorá vykonáva všetky nevyhnutné funkcie. Mnohobunkové vyššie rastliny sú zložené z veľkého množstva buniek rôzneho pôvodu, tvaru a funkcií. Súbory buniek rovnakým tvarom, rovnakého pôvodu a prispôsobených na vykonávanie určitej špecifickej funkcie sú pletivá. Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom pletív, sa nazýva histológia. Pletivá vznikajú delením buniek, ktoré sú spojené plazmodezmami. fyzika/oznamovacie-sustavy/" class="wiki-link" title="Viac o: sústavy">Sústavy pletív vytvárajú morfologicky a funkčne zosúladené orgány a sústavy orgánov tvoria jednotný organizmus.

Podľa schopnosti buniek deliť sa v určitej etape vývinu sa pletivá rozdeľujú na delivé a trváce. Delivé pletivá tvoria bunky, ktoré sú schopné deliť sa a tým umožňujú rast rastlín. Nachádzajú sa v rastových vrcholoch. Rastových vrcholoch koreňa a stonky možno rozlíšiť pôvodné (vrcholové) meristémy. Ich ďalším delením vznikajú primárne meristémy, z ktorých stratou delivej schopnosti vznikajú trváce pletivá. Latentné meristémy sa začínajú deliť až za určitých podmienok. Príkladom takéhoto meristému v stonke a v koreni je pericykel. Sekundárne (druhotné) meristémy vznikajú už z diferencovaných buniek, ktoré znovu nadobudli delivú schopnosť. Patrí sem kambuium a felogén, ktoré zabezpečujú sekundárne delenie stonky alebo koreňa. Trváce pletivá sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré sú tvarovo a funkčne špecializované na vykonávanie určitých funkcií a ďalej sa už nedelia. Podľa zhrubnutia bunkovej steny sa rozdeľujú na:

  • Parenchým – tvoria tenkostenné bunky s nezhrubnutou bunkovou stenou. Medzi bunkami sa nachádzajú medzibunkové priestory.
-Kolenchým – sú podobné ako parenchýmy, ale v miestach stretu buniek je zhrubnutá stena -Sklerenchým – je to pletivo zo zhrubnutou bunkovou stenou. Je zhrubnutá v celom rozsahu -Prozenchým – bunky sú predĺžené v jednou smere, bez medzibunkových priestorov s nezhrubnutými bunkovými stenami. Podľa funkcie, ktorú pletivá vykonávajú, rozdeľujú sa na krycie, vodivá a základné pletivá. Krycie pletivá chránia rastlinu pred nepriaznivým vplyvmi prostredia, pred mechanickým poškodením, nadmerným vyparovaním vody a sprostredkývajú výmenu látok s vonkajším prostredím.Pokožka nadzemných orgánov sa nazýva epiderma, kým v koreni, vzhľadom na odlišné funkcie, sa nazývajú rizoderma.

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Aké sú hlavné typy rastlín podľa zložitosti stavby?

Rastliny sa delia na jednobunkové a mnohobunkové.

Čo sú pletivá a akú úlohu majú v rastlinách?

Pletivá sú súbory buniek, ktoré vykonávajú špecifické funkcie a tvoria orgány rastlín.

Aké sú hlavné typy pletív a aké majú funkcie?

Pletivá sa delia na delivé a trváce, pričom delivé pletivá umožňujú rast a trváce pletivá sú špecializované na určité funkcie ako krytie, vodivosť a základné funkcie.