Referát sa zaoberá pľúcnymi chorobami spôsobenými nedostatkom a1-antitrypsínu, pričom zdôrazňuje význam tejto proteínovej látky v prevencii emfyzému a možnosti terapie.
- Nedostatok a1-antitrypsínu bol objavený ako faktor prispievajúci k emfyzému v roku 1963.
- Prahová hodnota a1-antitrypsínu pre riziko emfyzému je 11 mikromol/L.
- Intravenózna terapia a1-antitrypsínu zvyšuje jeho hladiny, ale klinická účinnosť nie je vždy zaručená.
- Ťažký nedostatok a1-antitrypsínu je autosomálne kodominantné ochorenie, postihujúce 1-3% pacientov s emfyzémom.
- Dôležité sú odporúčania pre hromadné vyšetrenie a iniciáciu terapie, vrátane nových terapeutických prístupov ako génová terapia.
Pľúcne choroby spôsobené nedostatkom a1-alfa-1-antitripsin/" class="wiki-link" title="Viac o: antitrypsínu">antitrypsínu. Spolupráca medzi nedostatkom a1-antitrypsínu a zdedeným emfyzémom bola objavená v roku 1963. Následný epidemiologický dôkaz naznačuje, že sérum a1-antitrypsínová úroveň 11 mikromol/L (okolo 80 mg/dL podľa stále používaného „komerčného štandardu“), ktorá tvorí asi 35% normálnej úrovne, reprezentuje „prahovú hodnotu“ , pod ktorou je riziko rozvíjania sa emfyzému zvýšené a nad ktorou nie je riziko emfyzému zvíšené. V poslednej dobe vďaka „špecifickej“ zvýšenej terapii je schopnosť izolovať a očistiť a1-antitrypsínový proteín z ľudskej krvi. Intravenózna infúzia a1-antitrypsínu zvyšuje sérové a alveolárne úrovne nad domnelé prahy, ale klinická účinnosť (t.j. znížený pomer klesania v pľúcnej funkcii a/alebo zlepšeného prežitia) očakávane pretrváva. Na základe dostupného dôkazu odporučila Americká Hrudná Spoločnosť zvýšenú terapiu pre vedenie-jednotlivcov/" class="wiki-link" title="Viac o: jednotlivcov">jednotlivcov s oboma doloženými ťažkými nedostatkami a1-antitrypsínu a obštrukcie pevného vzduchového prúdu. V roku 1963 bola u skupiny pacientov so zdedeným emfyzémom zistená neprítomnosť a1 skupiny na proteínovej elektroforéze. V súčasnosti sa pripúšťa, že ťažký nedostatok a1-antitrypsínu je kodominantné autosomálne ochorenie, ktorého výskyt sa v Spojených Štátoch odhaduje u 1 - 3% pacientov s emfyzémom. V poslednej dobe vďaka „špecifickej“ zvýšenej terapii je schopnosť izolovať a očistiť a1-antitrypsínový proteín z ľudskej krvi. Tento rozvoj dramaticky zvýšil klinickú súvislosť zisťovania prítomnosti nedostatku a1-antitrypsínu a dôležitosti pochopenia celkového klinického spektra a prirodzenej histórie a1-antitripsýnu, ktorý sa týka pľúcneho ochorenia. Tento referát, prispôsobený súčasnosti a upravený z iných súčasných prieskumov, predstavuje prehľad patofyziologických, epidemiologických a pľúcnych prejavov nedostatku a1-antitrypsínu. Taktiež sú tu ustanovené špecifické odporúčania pre hromadné vyšetrenie a kritéria pre iniciáciu zvýšenej terapie. Uvažuje sa aj o nových potenciálnych terapeutických návodoch, včetne génovej terapie. 1. Patofyziológia nedostatku a1-antitrypsínu.
A1-antitrypsín je 394-glykoproteínová amino kyselina, produkovaná v pečeni a bežne sa vyskytujúca v sére a extravaskulárnych polohách, včetne alveolárnej výstelkovej tekutiny. Hlavnou funkciou a1-antitrypsínu je potláčanie neutrofilnej elastázy. V pľúci je viac ako 90% antielastázovej ochrany normálne poskytnutej a1-antitrypsínom.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo je a1-antitrypsín a akú má funkciu?
a1-antitrypsín je glykoproteín produkovaný v pečeni, ktorý potláča neutrofilnú elastázu a chráni pľúca pred poškodením.
Aké sú rizikové faktory pre rozvoj emfyzému spojené s nedostatkom a1-antitrypsínu?
Riziko emfyzému sa zvyšuje, ak hladina a1-antitrypsínu klesne pod 11 mikromol/L.
Aké sú možnosti liečby pre pacientov s nedostatkom a1-antitrypsínu?
Možnosti liečby zahŕňajú intravenóznu infúziu a1-antitrypsínu a potenciálne nové prístupy ako génová terapia.