Rýchle zhrnutie referátu

Rastliny sa delia na jednobunkové a mnohobunkové, pričom mnohobunkové rastliny majú diferenciované bunky, ktoré tvoria pletivá. Pletivá sú súbory buniek prispôsobených na vykonávanie určitých funkcií a delia sa na pravé, nepravé a zmiešané, ako aj na rôzne typy podľa tvaru buniek.

  • Rastliny sú rozdelené na jednobunkové a mnohobunkové.
  • Mnohobunkové rastliny majú diferenciované bunky, ktoré tvoria pletivá.
  • Pletivá sú súbory buniek rovnakého morfologického tvaru prispôsobené na vykonávanie funkcií.
  • Pletivá sa delia na pravé, nepravé a zmiešané podľa pôvodu.
  • Podľa tvaru buniek sa pletivá delia na parenchymatické, prozenchymatické, vláknité a doštičkové.

Rastliny sa podľa zložitosti delia na jednobunkové a mnohobunkové. Telo jednobunkových rastlín tvorí jedna bunka (napr. baktérie, sinice, niektoré riasy). V tele mnohobunkových rastlín je určitá diferenciácia buniek. Bunky sa v procese individuálneho vývinu diferencujú a prispôsobujú na vykonávanie určitej funkcie. Jednotlivé bunky od seba závisia a vytvárajú súbory, ktoré sa nazývajú pletivá. Pletivo je súbor buniek rovnakého morfologického tvaru prispôsobených na vykonávanie určitej funkcie. Súbory pletív vytvárajú orgány">rastlinné orgány. Bunky, ktoré sa prestali deliť sa postupne menia na trvalé pletivá, ktoré sa tvarom a štruktúrou prispôsobujú na vykonávanie určitých funkcií.

Trvalé pletivá sa rozdeľujú podľa rôznych hľadísk:

  • 1. Podľa pôvodu sa pletivá delia na pravé, nepravé a zmiešané
Pravé pletivá sú také, bunky ktorých sú v určitom príbuzenskom stave. Bunky po rozdelení zostávajú spolu zrastené a bunkové steny majú spojené medzibunkovou hmotou. Nepravé pletivá sa tvoria druhotným zoskupením pôvodne samostatných buniek Druhotným zrastením pravých pletív vznikajú zmiešané pletivá.

  • 2. Podľa tvaru buniek sa rastlinné pletivá rozdeľujú na parenchymatické, prozenchymatické,
vláknité a doštičkové pletivá. Parenchymatické pletivá tvoria tenkostenné bunky, ktoré majú vo všetkých troch smeroch približne rovnaké rozmery. Môžu sa medzi nimi vyskytovať rôzne veľké medzibunkové priestory. Všeobecne možno povedať, že parenchýmy majú v mladom štádiu bunkové steny celulóz- ne, bunkové steny starších pletív môžu zdrevnatieť. Parenchýmy môžu fungovať ako asimilačné (palisádový, špongiový parenchým v listovom me- zofyle), prevetrávacie (merenchým, erenchým v stržni a kôre bažinatých rastlín a aktinenchým v stržni) a aj ako zásobné pletivo. Ak parenchým obsahuje veľké vakuoly, môže byť zásobár- ňou vody. Môže mať aj funkciu exkrečných pletív. Prozenchymatické pletivo tvoria tenkostenné alebo neskôr zhrubnuté pretiahnuté bunky so šikmými priehradkami. Konce buniek klinovito zapadajú do seba, čím sú odolné proti ťahu. Vláknité pletivo tvoria dlhé, pretiahnuté bunky. Od parenchýmu sa odlišuje tým, že má priečne priehradky. Vláknité pletivá sa nachádzajú napr. v sekundárnom lyku a sekundárnom dreve. Doštičkovité pletivo tvoria bunky, ktoré sú v jednom smere podstatne skrátené. Doštičkovité pletivá sú napr. v pokožke, v korku.

3.

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Aké sú hlavné typy rastlinných pletív?

Hlavné typy rastlinných pletív sú parenchymatické, prozenchymatické, vláknité a doštičkové.

Čo sú pravé pletivá?

Pravé pletivá sú také, ktorých bunky zostávajú po rozdelení spolu zrastené a majú spojené bunkové steny medzibunkovou hmotou.

Akú funkciu plnia parenchymatické pletivá?

Parenchymatické pletivá môžu fungovať ako asimilačné, prevetrávacie, zásobné pletivo alebo exkrečné pletivá.