Lišajníky sú podvojné organizmy, ktoré vznikajú symbiózou huby a riasy. Huba poskytuje riasam ochranu a vodu, zatiaľ čo riasy produkujú potravu fotosyntézou. Existujú rôzne typy lišajníkov, ktoré sa líšia svojou stielkou a spôsobom rozmnožovania. Lišajníky sú citlivé na znečistenie ovzdušia a ich populácie klesajú v dôsledku negatívnych environmentálnych faktorov.
- Lišajníky sú symbiotické organizmy zložené z huby a riasy.
- Riasa produkuje potravu fotosyntézou, huba ju pohlcuje a premieňa na iné cukry.
- Existujú dve hlavné skupiny lišajníkov: vreckolišajníky a bazídiolišajníky.
- Lišajníky sa delia podľa vonkajšej stielky na kôrovité, lupeňovité, kríčkovité a slizovité.
- Lišajníky sa rozmnožujú nepohlavne a rastú na rôznych podkladoch.
- Sú veľmi citlivé na znečistenie ovzdušia a ich populácie klesajú.
Sú podvojné organizmy lebo ich stielka (talus) sa skladá z heterotrofnej hubovej zložky a autotrofnej riasy, ktorá patrí buď k siniciam alebo k zeleným riasam. Riasa si vytvára potravu fotosyntézou premenu oxidu uhličitého a vodnej pary na cukry, huba ich pohlcuje a premením ich na iné druhy cukru. Riasa niekedy dodáva hube vitamíny a tak stimuluje rast lišajníkov. Huba zase prijíma vodnú paru čím urýchľuje fotosyntézu v riase a poskytuje ochranu pred slnečným úpalom. Rastú veľmi pomaly a dožívajú sa vysokého veku. Podľa systematickej príslušnosti hubovej zložky ich delíme na dve skupiny a) vreckolišajníky b) bazídiolišajníky V tejto symbióze sa najčastejšie vyskytujú huby patriace do skupiny vreckovýtrusných a jednobunková zelená riasa rodu Trebouxia. Podľa vonkajšej stielky lišajníkov rozoznávame kôrovité , lupeňovité, kríčkovité a slizovité. Kôrovité tvoria spravidla povlaky pevne prirastené k podkladu, sú neoddeliteľné napr. diskovka skalná. U lupeňovitých plochá stielka prilieha k podkladu a väčšinou ju možno oddeliť napr. štítnatec psí. Príkladom kríkovitého lišajníka je dutohlávka lesná ktorej stielka je rozkonárená a odstáva od podkladu ako drobný kríček. lichenes-lisajnlky-lichenizovane-huby/" class="wiki-link" title="Viac o: lišajníky">Lišajníky sa rozmnožujú nepohlavne. Z materských jedincov sa uvoľňujú klbká hubových vlákien so sinicami alebo zelenými riasami (soléria). Z nich vznikajú nové stielky. Inokedy lichenizovaná huba utvára plodnice. Lišajníky rastú na celom zemskom povrchu. K podkladu sú prirastené príchytnými vláknami. Vyskytujú sa na zemi, skalách, múroch, plotoch, strechách na kôre stromov i na hnilom dreve. Svoje optimum nachádzajú v čistej atmosfére horských oblastí kde je pre ne i dostatok vzdušnej vlhkosti. Lišajníky sú veľmi citlivé na zmeny vonkajšieho prostredia. Najvýznamnejšou z nich je znečisťovanie ovzdušia. Iba neveľká sloh/skupina/" class="wiki-link" title="Viac o: skupina">skupina druhou je pomerne málo citlivá na rôzne typy škodlivín. Väčšina lišajníkov (najmä rastúcich epifyticky)neznáša ani ich malé koncentrácie. Preto väčšina lišajníkov viac ši menej ustupuje na celom území Slovenska a Česka. Na mnohé citlivé epifytické druhy zhubne pôsobí aj vplyv diaľkovo prenášaných imisií, spôsobujúcich okysľovanie podkladov. Okrem znečistenia ovzdušia sa negatívne prejavuje celý rad ďalších činiteľov.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo sú lišajníky?
Lišajníky sú podvojné organizmy, ktoré vznikajú symbiózou huby a autotrofnej riasy, ktorá produkuje potravu fotosyntézou.
Aké sú hlavné skupiny lišajníkov?
Lišajníky sa delia na dve hlavné skupiny: vreckolišajníky a bazídiolišajníky.
Prečo sú lišajníky citlivé na znečistenie ovzdušia?
Lišajníky sú citlivé na znečistenie ovzdušia, pretože väčšina druhov neznáša ani malé koncentrácie škodlivín, čo vedie k ich ústupu v znečistených oblastiach.