Referát sa zaoberá geologickým vývojom Karpát na území Slovenska, ktorý prebiehal v niekoľkých etapách od starohôr až po štvrtohory. Popisuje procesy vrásnenia, sedimentácie a magmatickej činnosti, ktoré formovali krajinu a vytvorili rôzne horninové útvary.
- Karpatské pohoria sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy.
- Vývoj Karpát prebiehal vo viacerých geologických etapách.
- V starohorách a prvohorách sa usadzovali horniny, ktoré boli neskôr vyvrásnené.
- V druhohorách sa usadzovali sedimentárne horniny, ako vápence a dolomity.
- Na konci druhohôr vznikla morská priehlbina, kde sa usadzovali štrk, piesok a hlina.
- V neogéne sa vytvorili hlboké zlomy a sopečné pohoria.
- Štvrtohory priniesli činnosť riek a ľadovcov, ktoré formovali terén.
Územie Slovenska zaberajú v väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej fyzika/oznamovacie-sustavy/" class="wiki-link" title="Viac o: sústavy">sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a v treťohorách. Vývoj Karpát prebiehal vo viacerých etapách. Už v starohorách a v prvohorách sa v geosynklinálnych moriach usadzovali horniny, ktoré boli niekoľkokrát vyvrásnené a premenené na kryštalické bridlice. Vrásnenie sprevádzala magmatická činnosť. Počas varíjskeho vrásnenia koncom prvohôr vznikli magmatické telesá zložené z granodioritov a žúl. Kryštalické bridlice, granodiarily, žuly vytvorili Slovenský blok, ktorý tvorí podklad Západných Karpát a vystupuje na povrch v jadrových pohoriach. Koncom prvohôr územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. V ňom sa v druhohorách usadzovali mocné vrstvy sedimentárnych hornín, najmä vápence, dolomity s sliene. Koncom druhohôr sa tieto horniny alpínskym horotvorným pochodom zarástli, presunuli sa vo forme príkrovov z juhu na sever a vytvorili obal centrálnych Karpát. Na konci druhohôr na severnom okraji centrálnych Karpát vznikla morská priehlbina, do ktorej sa usadzovali z priľahlej pevniny štrk, piesok a hlina, z ktorých vznikli vrstvy striedajúcich sa zlepencov, pieskovcov a ílovcov- flyš. Tieto horniny boli na rozhraní paleogénu a neogénu zvrásnené, a tak vzniklo flyšové pásmo. Pri vrásnení flyšu boli z podložia vytrhnuté a tlakom vyzdvihnuté aj slieňovce a odolné vápence. Mäkké slieňovce podľahli erózii a odolné vápence výrazne vyčnievajú v teréne. Tak vzniklo na severnom okraji centrálnych Karpát úzke bradlové pásmo. Na obvode flyšových Karpát sa na začiatku neogénu vytvorila ďalšia geosynklinála, v ktorej sa usadzovali štrky, piesky a íly- čelná karpatská predhlbeň, cez ňu sa v ďalšej fáze alpínskeho vrásnenia presunuli flyšové Karpaty. Pri tomto vrásnení na vnútornom okraji Karpát vznikli sopečné pohoria. Vytvorili sa hlboké zlomy, pozdĺž ktorých vystupovala láva na povrch a sopky vyvrhovali sypké materiály ( tufy, tufity). Na konci neogénu vznikali hlboké zlomy, ktoré rozlámali zarovnaný povrch na kryhy, niektoré z nich sa zdvíhali a vznikli pohoria centrálnych Karpát. Na južnej strane Karpát a medzi jednotlivými pohoriami niektoré kryhy poklesli, vytvorili sa neogénne kotliny, v nich sa v morskom a neskôr v jazernom prostredí usadzovali štrky, piesky a íly. Vo štvrtohorách činnosťou riek, ľadovcov a vetra vznikali štvrtohorné sedimenty, ktoré pokrývajú staršie horniny.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké horniny sa usadzovali v starohorách a prvohorách?
V starohorách a prvohorách sa usadzovali kryštalické bridlice a iné horniny, ktoré boli neskôr vyvrásnené.
Čo sa stalo s Karpatským územím na konci druhohôr?
Na konci druhohôr vznikla morská priehlbina, do ktorej sa usadzovali štrk, piesok a hlina.
Aké procesy formovali krajinu v štvrtohorách?
V štvrtohorách formovali krajinu činnosť riek, ľadovcov a vetra, ktoré vytvorili štvrtohorné sedimenty.