Cibuľa (Allium cepa) je dôležitou zeleninou s liečivými účinkami, pochádzajúcou z Prednej Ázie. Pestuje sa v rôznych kultivaroch a má významné nutričné hodnoty. Cibuľa je známa svojou korenistou chuťou a obsahom éterických olejov, vitamínov a minerálov. Je dvojročná rastlina, ktorá sa v prvom roku vyvíja do formy cibule a v druhom roku produkuje semená. Cibuľa má aj potenciálne zdravotné prínosy, ako je znižovanie cholesterolu a ochrana pred niektorými chorobami, avšak môže spôsobovať aj nepríjemnosti ako migrénu a zápach z úst.
- Cibuľa patrí medzi základné druhy zeleniny s celoročnou potrebou.
- Pochádza z Prednej Ázie, pestuje sa v mnohých krajinách.
- Má významné nutričné hodnoty a liečivé účinky.
- Cibuľa je dvojročná rastlina, ktorá produkuje semená v druhom roku.
- Existujú rôzne kultivary cibule (žlté, biele, červené).
- Cibuľa môže znižovať hladinu cholesterolu a chrániť pred chorobami krvného obehu.
Allium cepa
•Jednoklíčnolistové rastliny (Monocotyledonae) •Čeľaď ľaliovité (Liliaceae) •Rod cesnak (Allium)
Cibuľa patrí k základným druhom zeleniny s celoročnou potrebou. Pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie (Afganistan, Irán), avšak od nepamäti je pestovaná v Číne, Indii, Malej Ázii a Egypte. Nenahraditeľnou sa stala pre svoju korenistú chuť, obsah typických olejov a liečivú hodnotu, významná je nielen uskladniteľná cibuľa, ale aj jej zdravá, čerstvá korenistá vňať. Vzhľadom k svojmu pôvodu má stepný charakter, čo sa prejavuje najmä v náročnosti na slnečné žiarenie, v celkovej stavbe rastliny a v hospodárení s vlahou (potreba vody u cibule je 2500-3000 m3/ha; najnižšiu potrebu vody z u nás pestovaných zelenín má cesnak), nedostatkom vody väčšinou netrpí, aj z toho dôvodu, že korene cibule majú relatívne veľkú saciu silu. Významnou zložkou sú éterické oleje, kyselina askorbová, niacín a vitamíny C, B1, B2, E a A. Väčšina cibule sa konzumuje tepelne upravená, čím sa stráca podstatná časť enzymatických látok a vitamínov.
Existujú žlté, biele a červené kultivary, ktoré sa pestujú zo semena alebo zo sadzačky. Cibuľa je dvojročná rastlina, v prvom roku vytvára zásobný orgán- cibuľu a v druhom roku prebieha generatívne štádium, ktoré je ukončené vytvorením semien (semená klíčia v pôde pomaly! , ale aj za nízkej teploty!). Cibuľa ako zásobný orgán sa začína vytvárať až pri určitej dĺžke dňa a pri nástupe určitých teplôt bez ohľadu na celkový vývoj rastlín.">rastlín. Tieto hodnoty sú pre jednotlivé odrody rôzne a sú u nich geneticky zafixované -> podľa toho delíme odrody do skupín krátkeho, stredného a dlhého dňa. Povrch cibule je v zrelosti pokrytý 2-3 šupinami, pričom vňať žltne, uvädá, zosychá (a zaťahuje sa ) Druhým rokom vypučí z cibule 2-5 kvetných stvolov, vysokých 700 až 1300 mm (200-1000 kvetov ), plodom je trojpuzdrová tobolka, v každej tobolke sú 2semená, semená sú tvrdé, u našich odrôd čierne.
Cibuli sa darí v každej dobrej, hlboko skyprenej záhradnej zemine, vystavenej priamemu slnku. Zamokrená pôda a čerstvý maštaľný hnoj môže spôsobiť jej plesnenie. Vhodnou predplodinou je zeler alebo zemiaky, môžeme ju sadiť aj po hlávkovom šaláte alebo póre. Cibuli sa dobre darí v zmiešanej výsadbe s mrkvou(spolu s kôprom chránia mrkvu). Po nej vhodná následná plodina je špenát zimný, valeriána.
Cibuľa sa odjakživa všeobecne uctievala ako prírodný všeliek. Hoci súčasní vedci súhlasia, že cibuľa môže hrať istú úlohu pri prevencii a liečení niektorých chorôb, treba ešte objaviť, ktoré konkrétne substancie tieto pozoruhodné liečebné účinky majú. Preto je cibuľa stále predmetom mnohých výskumov. Pokusy dokazujú, že konzumovanie surovej cibule môže pomôcť znížiť hladinu cholesterolu. Cibuľa totiž zvyšuje hladiny lipoproteínov s vysokou hustotou, špeciálnych molekúl, ktoré odplavujú cholesterol z telových tkanív a arteriálnych stien.
Tvrdí sa, že cibuľa, či už varená alebo surová, chráni krv pred škodlivými účinkami mastných jedál. Ukázalo sa, že v cibuli je látka, ktorá pomáha znižovať zrážanlivosť krvi a môže zvýšiť jej prúdenie, čím sa zrazeniny ľahšie odstraňujú. Zatiaľ čo tieto teórie sa ešte nedokázali, existujú už dôkazy o tom, že práve táto vlastnosť cibule pomáha chrániť pred chorobami krvného obehu, napr. ochoreniami koronárnych ciev, trombózou a širokou škálou stavov, sprevádzaných záchvatmi mŕtvice a zlým obehom. Preto by stálo za to, zaradiť do stravy viac cibule.
Vedci skúmajú aj schopnosť cibule zabrániť vzniku rakoviny, pretože sa všeobecne verí, že zlúčeniny síry v cibuli môžu zabrániť rastu rakovinových buniek. Cibuľa však u niektorých ľudí môže vyvolávať migrénu a jej cukry môžu spôsobovať flatulenciu (nadmerný odchod črevných plynov). Konzumovanie surovej cibule spôsobuje nepríjemný zápach z úst. Sírne silice, ktoré cibuli dodávajú jej arómu a prenikavú vôňu, sa stali hlavným argumentom pre vieru, že cibuľové šťavy chránia pred infekciou. V rozdelenie-stredoveku/" class="wiki-link" title="Viac o: stredoveku">stredoveku sa cibuľa používala ako ochranný prostriedok proti moru. Niektorí moderní bylinkári vyhlasujú, aplikáciou cibule možno odstrániť bradavice a zabrániť vzniku akné, no tieto tvrdenia nie sú vedecky podložené.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné zdravotné prínosy cibule?
Cibuľa môže znižovať hladinu cholesterolu, chrániť krv pred škodlivými účinkami mastných jedál a má potenciál zabrániť vzniku rakoviny.
Kde sa cibuľa najčastejšie pestuje?
Cibuľa sa pestuje najmä v Číne, Indii, Malej Ázii a Egypte.
Aké sú možné vedľajšie účinky konzumácie cibule?
Cibuľa môže u niektorých ľudí vyvolávať migrénu, spôsobovať flatulenciu a nepríjemný zápach z úst.