Referát sa zaoberá správaním človeka v náročných životných situáciách, najmä frustráciou, ktorá vzniká pri prekážkach na ceste k cieľom. Frustrácia je definovaná ako stav neuspokojenia dôležitých potrieb, pričom jej prežívanie závisí od individuálnych vlastností a frustračnej tolerancie. Rôzne typy frustrácie a reakcie na ňu sú tiež podrobne rozobrané.
- Frustrácia je stav neuspokojenia potrieb spôsobený prekážkami.
- Existujú tri typy situácií vedúcich k frustrácii: nedostatok, strata a konflikty.
- Frustračná tolerancia ovplyvňuje, ako jednotlivci reagujú na frustráciu.
- Reakcie na frustráciu môžu zahŕňať prekonať prekážku, obísť ju, hľadať náhradný cieľ alebo sa stiahnuť.
- Agresivita je najčastejšou odpoveďou na frustráciu, pričom existujú tri smery agresie: extrapunitívna, intropunitívna a impunitívna.
7/ SPRÁVANIE vyvoj-cloveka/" class="wiki-link" title="Viac o: človeka">ČLOVEKA V NÁROČNÝCH ŽIVOTNÝCH SITUÁCIACH
V živote človeka nie sú vzácne prekážky na ceste k uspokojeniu potrieb. Človek môže mať napríklad blokovanú potrebu spoločenskej prestíže, postavenia medzi vrstovníkmi, potrebu uznania a pod. . Najmä v období, v ktorom sa spevňuje integrácie osobnosti - v puberte a adolescencii – je človek viac citlivý na blokovanie potrieb.
FRUSTRÁCIA
Tento pojem pochádza z latinského frustrare = zmariť ( frustracio = klam, zbytočné očakávanie, zlá nálada ).
Frustráciou rozumieme stav jedinca, ktorý pri smerovaní k cieľu naráža na prekážku. Je to vlastne znemožnenie, zmarenie aktivity smerujúcej k určitému cieľu; neuspokojenie subjektívne dôležitej potreby alebo záujmu, ktoré vyvolávajú stav neuspokojenia, sklamania, nekľudu. Frustrácia nastáva vtedy, keď sa človeku na ceste za určitým cieľom kladú určité prekážky. Zdroj prekážok môže byť vonkajší, vnútorný, prípadne aktívny alebo pasívny.
Spôsob prežívania frustrácie je determinovaný individuálnou vnímavosťou, na ktorej sa podieľajú vlastnosti temperamentu i schopnosti autoregulácie.
S. Rosenzweig rozlišuje 3 typy situácií, v ktorých môže dôjsť k frustrácii:
1) nedostatok /chýbajúce prostriedky nutné na dosiahnutie cieľa/ 2) strata /deprivácia/ 3) konflikty
Posledné 2 podmienky môžu mať vonkajšiu i vnútornú príčinu. Vonkajšia príčina sa nazýva – frustrátor. Z psychologického hľadiska je dôležitá otázka frustračnej tolerancie človeka. Niektoré sociálne frustrátory nemusia vyvolať frustráciu určitého jedinca vďaka svojej vysokej frustračnej tolerancii. Tolerancia akéhokoľvek druhu má dispozičný základ, ale rozvíja sa výchovou a sebavýchovou. Relatívne ľahšie sa môže s frustráciou vyrovnať flegmatik než cholerik.
Človek vo frustrujúcej situácii môže:
- 1. prekonať prekážku
- 2. obísť prekážku
- 3. hľadať náhradný cieľ
- 4. stiahnuť sa zo situácie /fyzicky alebo vo fantázii/
Najčastejšou odpoveďou na frustráciu je – agresia-agresivita-hostilita-a-nasilie/" class="wiki-link" title="Viac o: agresivita">agresivita. S. Rozenzweig predpokladá 3 smery agresie ako odpoveď na frustráciu:
1) extrapunitívna reakcia – príčina frustrácie sa hľadá v iných ľuďoch /extrém je vražda/ 2) intropunitívna reakcia – príčina sa hľadá v sebe samom / extrém je samovražda/ 3) impunitívna reakcia – príčina sa pripisuje nevyhnutným okolnostiam, odpadá otázka „viny“
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo je to frustrácia?
Frustrácia je stav jedinca, ktorý pri smerovaní k cieľu naráža na prekážku, čo vedie k neuspokojeniu dôležitej potreby.
Aké sú typy situácií, ktoré vedú k frustrácii?
Existujú tri typy situácií: nedostatok potrebných prostriedkov, strata (deprivácia) a konflikty.
Ako môže človek reagovať na frustráciu?
Človek môže reagovať rôznymi spôsobmi, ako sú prekonať prekážku, obísť ju, hľadať náhradný cieľ alebo sa stiahnuť zo situácie.