Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá samovražedným chovaním z psychologického, medicínskeho a sociologického hľadiska. Psychologické faktory zahŕňajú kognitívny štýl a emocionálne prežívanie, medicínske faktory sa zameriavajú na duševné ochorenia a poruchy osobnostného vývoja, zatiaľ čo sociologické faktory skúmajú vplyv spoločnosti a sociálnych väzieb na suicidiálne tendencie.

  • Psychologické faktory ovplyvňujúce suicidiálne správanie: kognitívny štýl a emocionálne prežívanie.
  • Medicínsky prístup skúma duševné ochorenia a poruchy osobnostného vývoja ako rizikové faktory.
  • Sociologické faktory ako ekonomické podmienky a sociálne väzby zvyšujú riziko samovraždy.

Samovražedné chovanie je problémom psychologickým, medicínskym a sociologickým. V tejto kapitole sa budeme venovať hľadiskám, ktoré vychádzajú z jednotlivých problémov. Psychologický prístup

Teórie psychologického hľadiska na vysvetlenie problematiky suicidiálnych tendencií a to pomocou psychických faktorov. Pri suicidiálnom jednaní je oslabený pud sebazáchovy, ktorý vyústi do takéhoto správania.

,,Ak suicidiálnym správaním reaguje človek, ktorý bol predtým stresovej poruche. Ak je stresor ( pôvodca, vyvolávateľ) duševne zdravý, môžeme hovoriť o závažnej posttraumatickej dostatočne silný, môže taká porucha vzniknúť aj u doposiaľ vyrovnaného a odolného jedinca.“ ( Vágnerová, 1999 , 244. str.) Dispozície k suicidiálnemu chovaniu podľa Davisona a Nealeho

  • 1. Kognitívny štýl je ,,spôsob uvažovania a riešenia problémov, môže hrať významnú úlohu, lebo človek o samovražde najprv uvažuje, hodnotí svoju situáciu, skúma možné riešenia.“

(Vágnerová, 1999, 245 str.) Suicidiálny jedinec je podľa správania rigidný ( nepružný, strnulý), nie je adaptabilný, alebo veľmi ťažko a málo flexibilný. Rigidita úsudkov môže byť posilnená depresiou a úzkosťou, ktorým sa budeme venovať podrobnejšie v ďalších kapitolách. (Vágnerová,1999)

  • 2. Emočné prežívanie ľudí, po suicidiálnom pokuse býva typickým prítomnosťami depresie a zúfalosti. Objavujú sa pocity, ktoré nevedia ovládať, ako napríklad pocit viny, depresie, nepriateľstva okolia, izolujú sa a cítia sa byť izolovaní.
Najvýznamnejšou emóciou je pocit beznádeje, nie depresia. ,,Obyčajne zahrňuje pesimistický pohľad na svet vrátane negatívneho sebahodnotenia a nedostatočnej sebaúcty.“

( Vágnerová, 1999, 245 str.) Medicínsky prístup

Medicínsky, respektíve psychiatrický prístup je zameraný na hľadanie príčin, a to patologických, ktoré vedú k suicidiálnemu chovaniu. Medzi možné faktory, ktoré vyvolávajú suicidiálny pokus, napríklad patria:

  • 1. Duševné ochorenie, ktoré predstavujú veľké riziko pri suicidiálnom jednaní, sú zo začiatku skrytými. Predstavujú ich hlavne depresívne ochorenia, pocit zlyhania, opustenosť, beznádej, závislosť na omamných látkach.
  • 2. Poruchy osobnostného vývoju. Dôležitosti vývoju sme sa venovali, takže je už jasné, že nevyrovnaný osobnostný vývoj zvyšuje tendencie k abnormálnemu chovaniu.

,,Existencia dedičnej záťaže v zmysle sklonu k samovražde, nesúvisiaca s duševnou poruchou alebo ochorením, nebola potvrdená.“( Vágnerová, 1999, 241 str.) Suicidiálne chovanie môže súvisieť s viacerými príčinami, ktoré sa prelínajú, prípadne ovplyvňujú navzájom.

Takéto príčiny môžeme hľadať napríklad v niektorých ochoreniach, ktorých koniec je letálny, teda smrteľný, akým je napríklad AIDS. Aj keď aj starí ľudia páchajú suicídie, mnohokrát práve kvôli ochoreniu. Faktorom, ktoré ohrozujú, alebo znepríjemňujú priebeh života, sa budeme venovať v kapitole 8. Sociologické prístupy

,,Sociologický prístup je zameraný na vymedzenie sociálnych faktorov, ktoré môžu zvyšovať riziko suicidiálneho jednania.“

( Vágnerová, 1999, 241 str.)

V roku 1897 bola publikovaná práca E. Durkheima, kde práve autor považuje suicídium zo sociologického hľadiska, vo vzťahu človek a spoločnosť, pozície a určité väzby. Samovraždu považuje za ,,dôsledok nepriaznivých pôsobení spoločenských vplyvov.“

( Vágnerová, 1999, 241 str.) Samovraždu členil na egoistickú z nedostatku sociálnych väzieb. Človeku vraj vtedy chýba sociálna podpora. Altruistická samovražda, ktorá je ,,reakciou na sociálne požiadavky, ktoré človek nemôže splniť. Človek v tejto oblasti zlyhal, preto sa zabije.“( Vágnerová, 1999, 241 str.) Anomická samovražda je „reakciou na náhlu zmenu medziľudských vzťahov alebo spoločenské pozície, ktoré narušili sociálnu rovnováhu človeka.“( Vágnerová, 1999, 241 str.) Pozornosť sa dnes sústreďuje predovšetkým na nasledujúce sociálnopsychologické faktory:

  • 1. Ekonomické faktory, s nimi spojená ekonomika/nezamestnanost-uvod-do-ekonometrie/" class="wiki-link" title="Viac o: nezamestnanosť">nezamestnanosť, strata životnej perspektívy, nedostatok optimizmu, zlyhanie plánov. Tu sa dá hovoriť o komplexe faktorov.
  • 2. Neuspokojené vzťahy, osamelosť, nedostatok vzťahu, ktorý by prinášal spoľahlivosť, sociálnu podporu. K príkladu môžeme uviesť príklad straty partnera

Rodina, ktorá môže posilniť dispozície k suicidiálnemu chovaniu vtedy, ak neuspokojuje základné potreby, akými sú potreba istoty, bezpečia.

  • 3. Strata väzieb, sociálne otrasy. Tu zaraďujeme aj strata sociálnych väzieb k prostrediu. O samovraždu sa pokúsilo 20% emigrantov. (Vágnerová, 1999, 242 str.)

    • 🤔 Najčastejšie otázky k téme

    Aké sú psychologické faktory ovplyvňujúce samovražedné chovanie?

    Psychologické faktory zahŕňajú kognitívny štýl, ktorý ovplyvňuje spôsob uvažovania a riešenia problémov, a emocionálne prežívanie, ktoré sa často prejavuje depresiou a pocitom beznádeje.

    Aké medicínske faktory môžu viesť k samovražednému chovaniu?

    Medicínske faktory zahŕňajú duševné ochorenia, ako sú depresívne poruchy, a poruchy osobnostného vývoja, ktoré zvyšujú riziko suicidiálneho správania.

    Ako sociálne faktory ovplyvňujú samovražedné chovanie?

    Sociálne faktory ako nezamestnanosť, osamelosť a strata sociálnych väzieb môžu zvyšovať riziko samovraždy, pretože nedostatok sociálnej podpory a stabilných vzťahov môže viesť k pocitom beznádeje.