Referát sa zaoberá organizovaním samostatného učenia sa žiakov a skúma psychologické a psychofyziologické aspekty, ktoré ovplyvňujú efektivitu učenia. Zohľadňuje, ako poradie predmetov a čas učenia ovplyvňuje osvojenie si učiva a navrhuje spôsoby aktivizácie žiakov pri samostatnom učení.
- Žiaci sa často učia predmety náhodne, čo môže ovplyvniť ich výkonnosť.
- Psychologické faktory, ako podobnosť učiva, môžu rušiť proces učenia.
- Optimálne je učiť sa od ťažšieho k ľahšiemu, najmä pri domácej príprave.
- Maximálne sústredenie pozornosti je kľúčové pre efektívne učenie.
- Logická pamäť je efektívnejšia ako mechanické učenie, avšak niektoré údaje je potrebné sa naučiť mechanicky.
/p>
ORGANIZOVANIE SAMOSTATNÉHO UČENIA SA ŽIAKOV
Skúsenosti ukazujú, že žiaci sa obyčajne pripravujú na vyučovanie tak, ako predmety nasledujú v rozsahu hodín, alebo náhodne /začínajú raz ťažšími inokedy ľahšími predmetmi/. Vzniká otázka, či je takýto postup správny a vhodný.
Psychologické hľadisko Na naučenú látku z jedného predmetu rušivo pôsobí aj nasledovné učenie sa z nasledujúceho predmetu. Tento rušivý vplyv sa zjavne prejaví najmä vtedy, keď učivo predchádzajúceho učiva sa podobá nasledujúcemu. Napr. v rámci predmetu Slovenský jazyk – žiaci si doma osvoja učivo o Štúrovi ako literátovi. Keď sa potom v Dejepise začne učiť o ňom ako o politikovi, osvojuje si toto dejepisné učivo ťažšie, pretože vedomosti o Štúrovi ako literátovi mu v tom prekážajú. Opačne, len čo si o Štúrovi osvojí vedomosti ako o politikovi bude pre neho ťažšie rozpamätať sa o ňom informácie ako literátovi. Podobná situácia môže nastať aj vtedy, keď učivo je síce rozdielne, ale po sebe nasledujú predmety, ktoré sú si podobné svojim významom. /jazyky – Sj, Aj, Nj; matematika a fyzika apod./
Psychofyziologické hľadisko Je známe, že výkonnosť človeka v priebehu dňa sa mení a nie je rovnomenná. Pracovný výkon stúpa medzi 10 až 16 hod. Nižšie výkony sa dosahujú vo večerných hodinách a najvyššie výkony v dopoludňajších. Z uvedeného vyplýva, že kým vo všeobecnosti platí Komenského zásada – od najľahšieho k najťažšiemu – v súvislosti s usporiadaním predmetov pri domácej príprave platí opak – od ťažšieho k ľahšiemu. Čo sa týka obtiažnosti predmetov, ide tu skôr o osobné hodnotenie, aj keď vo všeobecnosti sa za najťažšie považujú jazyky a matematicko-fyzikálne predmety.
AKTIVIZOVANIE ŽIAKA V SAMOSTATNOM UČENÍ
Aktivizovanie pozornosti Predpokladom efektívneho domáceho učenia je maximálne sústredenie pozornosti. Mnohí žiaci neradi pracujú v pokojnom prostredí a tvrdia, že sa im lepšie učí, keď svoju pozornosť môžu sústrediť na 2 podnety súčasne /učenie a počúvanie hudby/. Z psychologického hľadiska ide o rozdelenie pozornosti. Čím viac rozdeľujeme pozornosť, tým je jej sústredenie sa ne jeden jav obtiažnejšie. Preto by mali žiaci venovať pozornosť iba 1 podnetu.
Aktivizovanie pamäti Zo všeobecných psychologických poznatkov vieme, že najvhodnejšie je, keď si žiak osvojí učivo prostredníctvom logickej pamäti /ten o učive premýšľa/. I keď zásadne treba, aby sa žiaci učili na základe logickej pamäti, predsa si uvedomiť, že mnohé údaje sa jednoducho musí naučiť mechanicky.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Prečo je dôležité organizovať samostatné učenie žiakov?
Organizovanie samostatného učenia pomáha žiakom efektívnejšie osvojiť si učivo a znižuje rušivé vplyvy, ktoré môžu ovplyvniť ich výkonnosť.
Aké faktory ovplyvňujú efektivitu učenia?
Efektivitu učenia ovplyvňuje poradie predmetov, čas učenia a schopnosť žiaka sústrediť sa na jeden podnet.
Aké sú odporúčania pre aktivizáciu žiakov pri samostatnom učení?
Odporúča sa maximálne sústredenie na jeden podnet a využívanie logickej pamäti pri osvojení si učiva.