Referát sa zaoberá vplyvom duševného vývinu na prospech žiakov, pričom osobitnú pozornosť venuje neurózam a oligofrénii. Zohľadňuje faktory ako inteligencia, záujem o učenie, postoj učiteľa a rodinné prostredie, ktoré ovplyvňujú školské úspechy a neúspechy.
- Oligofrénia a neurózy majú významný vplyv na prospech žiakov.
- Všeobecná inteligencia nie je priamo úmerná školským úspechom.
- Záujem o učenie pozitívne ovplyvňuje výsledky, zatiaľ čo jeho chýbanie pôsobí negatívne.
- Nesprávne postoje k učeniu a škole môžu viesť k neprospievaniu žiaka.
- Osobnosť učiteľa a jeho prístup k žiakom majú zásadný vplyv na ich výkonnosť.
- Rodinné podmienky a kultúrna úroveň rodiny ovplyvňujú prospech žiaka.
Z porúch duševného vývinu osobitný vplyv na žiakov prospech majú hlavne neurózy a oligofrénia. Oligofrénia = rozumová zaostalosť, sa môže vyskytovať hlavne u detí v nižších ročníkoch. Neurózy žiakov = charakterizované ľahšími prejavmi ako – obhrýzanie nechtov, hypermotorika, občasné bolenie hlavy, strach z neúspechu apod.
Celková rozumová výkonnosť, označovaná ako Všeobecná inteligencia alebo všeobecné nadanie sa tradične pokladá za významný faktor školských úspechov alebo neúspechov žiakov. Vzťah medzi inteligenciou žiaka a jeho prospechom nie je priamo úmerný. Úspešné zvládnutie viacerých školských disciplín /napr. učenie sa jazykov/ predpokladá u žiakov existenciu špeciálnych schopností. Chýbanie alebo nedostatok týchto schopností môžu zapríčiniť neprospievanie žiaka v určitej oblasti. Úspešnosť učenia sa žiaka môže záporne ovplyvniť nedostatočný rozvoj abstraktno-symbolického sloboda-myslenia-svedomia-nabozenstva/" class="wiki-link" title="Viac o: myslenia">myslenia, ale aj nedostatočný rozvoj slovno-logickej pamäti a neschopnosť sústrediť sa na dlhší čas.
Záujem o učenie kladne vplýva na proces učenia i jeho výsledkov. Chýbanie takéhoto záujmu pôsobí opačne. Žiak sa ťažko prinucuje do učenia, svoje učenie obmedzuje iba na „najpotrebnejšiu mieru“, učenie ho vyčerpáva, neprináša mu radosť, citové uspokojenie. Treba si však uvedomiť, že násilné donucovanie žiaka učiť sa je neúčinné.
Neprospievanie môžu zapríčiniť aj nesprávne postoje k učeniu a k škole. J citový život žiaka vplýva na prosp. resp. neprosp. žiakov. Maladjustácia = neprispôsobenie sa na školu a školské prostredie, kde sú väčšinou narušené vzťahy s učiteľom i spolužiakmi = izolácia.
UČITEĽOVOU OSOBNOSŤOU
Predovšetkým učiteľovi by sa mali pripísať klady aj nedostatky dosiahnuté vo vyučovacom procese, a tým aj zodpovednosť za neprospievanie žiakov.
Na neprospievanie žiakov vplýva:
• záporný vzťah učiteľ k žiakom • vytváranie nevhodného postoja učiteľa k neprospievajúcemu žiakovi • autoritatívny postoj učiteľa /u žiakov vytvára strach a úzkosť/ • uvoľnený postoj učiteľa /žiakove výsledky nekontroluje, nepomáha žiakom/ • chyby a nedostatky v učiteľovej práci • pedagogicky netaktné správanie učiteľa
RODINOU A ŠKOLOU
Rodina významne vplýva na prospech žiaka. Pri neprospievaní žiakov často hrajú významnú úlohu : • zlé materiálne podmienky v rodine • kultúrna úroveň v rodine • narušená štruktúra rodiny • chyby vo výchove
PODMIENÉ ŠKOLOU
Na učenie žiakov istým spôsobom vplýva materiálne vybavenie školy, preplnenosť tried ako aj sústavne zvyšovanie požiadaviek kladených na žiakov.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké poruchy duševného vývinu ovplyvňujú prospech žiakov?
Hlavne neurózy a oligofrénia, pričom oligofrénia sa najčastejšie vyskytuje u detí v nižších ročníkoch.
Čo môže negatívne ovplyvniť učenie žiaka?
Nedostatočný rozvoj abstraktno-symbolického myslenia, slovno-logickej pamäti a neschopnosť sústrediť sa na dlhší čas.
Akú úlohu zohráva učiteľ v prospechu žiaka?
Učiteľova osobnosť a prístup k žiakom majú zásadný vplyv na ich motiváciu a výsledky, pričom záporný vzťah alebo autoritatívny postoj môžu viesť k neprospievaniu.