John Locke: životopis

osobnosti-zivotopisy/john-locke-zivotopis/" class="wiki-link" title="Viac o: john locke">John Locke sa narodil 29. augusta 1634 vo Wringtone v juhozápadnom Anglicku. Jeho otec bol advokátom a zastával úrady v miestnej správe. Jeho matka pochádzala z Wringtonu. Zomrela ešte v Johnovom detstve. V roku 1652 Locke opustil Westminsterskou školu a stal sa študentom na univerzite v Oxforde. Po získaní hodnosti magistra slobodných umení začal na tejto univerzite vyučovať a to gréčtinu, rétoriku a filozofiu. Výsledkom jeho štúdia bola Esej o zákone prírody. Prírodovedné záujmy ho doviedli k štúdiu medicíny. Najvýznamnejším obratom v jeho živote bolo stretnutie s Anthony Ashley Cooperom, prvým vojvodom zo Shaftesbury a naviazaní spoločného trvalého priateľstva. Prisťahoval sa do Shaftesburyho domu v Londýne a pôsobil tu ako lekár a vychovávateľ jeho syna. Hájil náboženskú toleranciu anglických protestantských inovercov proti netolerantnej anglikánskej väčšine. V roku 1667 píše Pojednanie o tolerancii. Diskusie s priateľmi schopnostiach človeka a o hraniciach ľudského rozumu, ho viedli k spracovaniu jedného z hlavných jeho diel - Pojednanie o ľudskom rozume, na ktorom pracoval 18 rokov. Po trojročnom pobyte vo Francúzsku sa vrátil späť. Nezostal však dlho. Kráľovské nariadenie zasiahlo nepriaznivo proti univerzitám a tak našiel Locke svoje nové útočisko v Holandsku. Vďaka korešpondencii so svojím krajanom Edvardom Clarkom vznikli neskôr Úvahy o výchove. Locke charakterizoval výchovu ako pôsobenie na procesy ľudského učenia a socializácie s cieľom premeny človeka po všetkých stránkach - telesnej aj duševnej; s cieľom pretvoriť človeka z bytosti spoločenskej na bytosť kultúrnu. Návrat do rodného Anglicka a publikácie svojích diel mu zaistili mezinárodní ohlas. Nová vláda mu ponúka miesto v diplomatických službách, ale on zo zdravotních dvôvodou odmieta. Prijímá však miesto apelačného komisára s dobrým platom a s jednoduchými povinnosťami. Dopisuje si s I. Newtonem a oddává sa kľudnej literárnej práci. Lockov Dopis o tolerancii vyvolal nové diskusie, a tak v roku 1691 vydáva Druhý dopis a o rok Tretí dopis za toleranciu. Svojimi úradnými záležitosťami sa zaoberá v Úvahách o dôsledkoch zníženia úrokov a stúpania hodnoty peňazí. Teologické rozpory ho viedli k vydaniu anonymného spisu Rozumné základy kresťanstva, ako je podané v Písme. Svoju ideu Boha orientoval podľa I.Kanta ako významový útvar, ktorý I.Kant vyčlenil z významového univarza ako regulatívnu ideu jednotiaceho bodu totality všetkých predmetov skúsenosti vôbec. V roku 1700 píše prácu O vedení rozumu a upravuje Pojednanie o ľudskom rozume. Názor Johna Locka na filozofiu je, že filozofia je výskum prameňov, istoty a hraníc ľudského poznania, ako aj základov a stupňov vier, mienok a presvedčení. Nemá sa zaoberať povahou vecí ani fyzikou duše, nemá skúmať ich podstatu, ale zameriavať sa má na poznávacie schopnosti človeka vzhľadom na predmety, s ktorými človek má dočinenia. Metóda filozofie má byť historická, čiže má vysvetľovať, akými cestami rozum dospieva k pojmom vecí. Filozofii ide o určenie kritéria pravdivosti poznania.

Svoje pedagogické názory podrobne rozpracoval v spise Úvahy o výchove, spoločne s Dvoma pojednaniami o vláde a Pojednaním o ľudskom rozume. Tieto tvoria základ jeho vedeckého diela, ktoré vzniklo na základe písomných dotazov priateľa E. Clarka, ako by mal najlepšie vychovávať svojho syna a preto sú rozptýlené do rady dopisov posielaných do r. 1691. V hlavných princípoch je Lockova výchovná koncepcia zakotvená v spise Dve pojednanie o vláde. Definuje tiež vzťah detí a rodičov na základe prirodzeného práva. Požaduje pestovanie charakteru a mravnej ušľachtilosti, opiera sa o rozvíjanie poznania a rozumu, ktorý chápe ako súčasť prirodzeného práva. Zdôraznením úlohy rozumu, aktivity a motivácie, ako postupne vznikajú a rozvíjajú sa idei dieťaťa, vytvoril Locke vývojovo psychologický a pedagogicko-psychologický základ. Vytvára pre svoju pedagogickú teóriu novú senzualistickú koncepciu podstaty ľudskej morálky ako základ prístupu k riešeniu mravnej výchovy. Svoje konkrétne výchovné názory opieral tiež o pomerne rozsiahlu empirickú základňu, ktorú si behom života vytváral vlastnými výchovnými skúsenosťami. Cieľ výchovy sa vôbec nenachádza vo výchove človeka, ale výrazne vo výchove predstaviteľa vedúcej vrstvy ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti, ktorá sa vytvorila v Anglicku behom 17. stor., teda vo výchove “gentlemana”, reprezentanta strednej whigovskej vrstvy vtedajšej anglickej buržoázie. Spis bol teda zamýšľaný len pre príslušníkov tejto vrstvy, ku kterej patril aj sám Locke. A výchova má v duchu potrieb, názoru, ale i predsudkov tejto vrstvy pripraviť ich synov k tomu, aby vedeli prezieravo a s rozhľadom riadiť svoje záležitosti. Hlavný dôraz kladie na mravnú výchovu, ktorá má slúžiť k upevňovaniu hodnôt, ako sú osobná sloboda a uchovanie majetku. Pokladá za dôležité, aby ss mladý gentleman naučil aj nejakému remeslu. Zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať výchovu už od najútlejšej mladosti a je nutné v nej pokračovať s ohľadom na vekové zvláštnosti až do dospelosti. K škole sa Locke stavia výrazne odmietavo. Bojí sa, že by v škole utrpel morálny profil jeho chovanca rovnako vplyvom morálky spolužiakov, a rovnako tiež malou účinnosťou výchovného pôsobenia učiteľa, ktorý má v triede na starosť veľké množstvo žiakov a používa tvrdé donucovacie prostriedky. Hlavnou Lockovou zásluhou v oblasti mravnej výchovy je vytvorenie jeho nového pojatia, v ktorej prekonal starú, nábožensky pojatú mravnosť založenú na vrodených náboženských ideách. Jeho pojatie predstavuje značný pokrok i proti Komenskému. Aj keď vidí hlavné motívy jednania človeka v snahe dosiahnuť blaho a vyhnúť sa problémom, nezmieruje sa s tým, aby mladí ľudia vo svojom chovaní nepodliehali impulzom. Vo svojom výchovnom systéme venuje značnú pozornosť tiež sebavýchove a sebavzdelávaniu, rozpracovaním telesnej a pracovnej výchovy. K silným pôsobivým stránkam patria partie, kde Locke ukazuje, ako je výchova dôležitou, vážnou a zodpovednou záležitosťou, kde v súvislosti s tím apeluje na rodičov, aby urobili všetko pre zaistenie dobrej výchovy svojím deťom.

John Locke zomrel 28. októbra vo veku 72 rokov a bol pochovaný v High Laver v hrabstve Essex.