Vztah cloveka a prírody od antiky po súcasnost

Vztah cloveka a prírody od antiky po súcasnost Ludská spolocnost, ktorá vznikla v prírodnom prostredí, mení samu seba, a tým aj svoj vztah k prírode. Dejiny starovekého Sumeru, Egypta a Cíny poukazujú na priamu závislost civilizacných štruktúr a ich evolúciu od zmien prírodných faktorov.

1.CLOVEK A PRÍRODA V POCIATKOCH EÚROPSKEJ KULTÚRY

Vztah cloveka k svojmu prostrediu sa prejavoval podobne ako u dnešných kultúr tzv.prírodných národov.Clovek sa ešte nenadradoval nad iné živé bytosti ani si programovo nestaval za ciel využit a ovládnut prírodu. U prírodných národov prevládal kult ženských božstiev (boli to najmä skúsené matky).Po neolitickej revolúcii prechádza tažisko produktívnych aktivít na muža (patriarchálne spolocenské usporiadanie). V prírode sa objavuje tzv. slnecný cyklus – slnko nadobúda dominanciu nad ostatnými nebeskými telesami , pozem. útvarmi a bytostami.Prírodne sily vystupujú ako najvyššie božstvo aj v nábožensko myslení. V histórii ludstva bol zaciatok polnohosp., casto nazývaný „neolitickou revolúciou“.Clovek zacína aktívne pretvárat prírodu a dochádza k usadlejšiemu spôsobu života.Prvé rozdiely medzi pôvodnou prírodou a skultúrnenou.Polnohosp. produkcia je v tomto období celkom závisla od prírodných faktorov ( klim podmienky,...). So vznikom výr.ekonomiky ( feudalizmus ) prebieha proces vyclenovania cloveka z prírody.

2. CLOVEK A PRÍRODA V ANTICKEJ KULTÚRE

Antický clovek sa ešte stále pokladal za súcast prírody, ale taktiež si uvedomoval svoju odlišnost od ostatných živých bytostí a odlišnost svojho sveta od sveta prírody. V období HELENIZMU sa stáva etickým ideálom –žit v súlade, v harmónii s prírodou.Antická prírodna filozofia nadalej fixovala dominantné postavenie prírody a jej vplyv na spolocenský život.

3. CLOVEK A PRÍRODA V STREDOVEKU

Príroda sa považuje za výtvor Boží , konecný v case a priestore.Bola najnižším spôsobom bytia a mala nízku až zápornú hodnotu.Objavuje sa princíp boja cloveka s prírodou ( zmyslom je oslobodit sa od prírody a vybojovat si návrat k Bohu ). DUALIZMUS- cloveka a prírody a ANTROPOCENTRIZMUS – nadradenost cloveka nad všetko stvorené. STREDOVEKÝ REALIZMUS-clovek len ako súcast širšieho všeobecnejšieho celku, ktorý predstavuje vyššiu skutocnost. NOMINALIZMUS-príroda ako súhrn jedinecných individuálnych predmetov a bytostí je ozajstnou skutocnostou a nie zhlukom symbolov.Išlo o spor realizmu a nominalizmu o univerzálie (pojmy, idey ). FRANTIŠEK Z ASSISI- filozof stredovekej krestanskej kultúry. Podla neho príroda „ bola chrámom Božím, stvoreným pre cloveka, ktorý sa mal v nej pohybovat s úctou prináležiacou takému miestu“.

4.CLOVEK A PRÍRODA V OBDOBÍ RENESANCIE A REFORMÁCIE

Zhodnetenie prírody a cloveka bolo v renesasancii spojené s ich divinizáciou, zboštením.Príroda bola pripodobnovaná živej bytosti , ktorá mala telo, dušu i rozum.Divinzácia vyustila do panteizmu, stotožnenia prírody s Bohom.Cielom života cloveka bolo stat sa správcom,užívatelom a dotvoritelom prírody. Príroda sa stáva vecou, úžitkovým predmetom.Ako vec nemá voci cloveku žiadne práva a on s nou zaobchádza podla lubovôle, motivovaný princípom úspechu (úrodnpst pôdy, surovinové bohatstvo,...). Zmyslom adaptacnej stratégie cloveka bolo poludštovanie-humanizácia-prírody.V procese humaniz. sa prírodne zdroje coraz viac zatažovali produktívnou a neproduktívnou ludskou cinnostou. Základným úsilím renesancie bolo odstránit vo vedomí protiklad medzi clovekom a prírodou. Renesancná veda už pozná aj pokus.Hlavnou metódou vedeckého poznania je technicky zdokonalené pozorovanie (dalekohlad, meracie prístroje,...)Väcšina renesancných myslitelov sa opiera o antickú koncepciu makrokozmu a mikrokozmu. FRANCIS BACON-„Ludské poznanie a ludská moc sú jedno a to isté“.

5. CLOVEK A PRÍRODA V NOVOVEKU

V novoveku sa zrodil typ myslenia, ktorý neskôr dostal názov vedecko-inštrumentálna racionalita.Bola založená na karteziánskom dualizme subjektu a objektu (subjekt je ludská mysel a všetko ostatné je objekt).Príroda sa brala ako vec, ako predmet úžitku. Základy novovekej vedy položili KEPLER, GALILEI, BACON. Typickí novovekí myslitelia sú: DESCARTES, SPINOZA, NEWTON, .... Stroj sa stal prejavom ovládnutia prírody clovekom a príslubom, že všetkým ludom sa bude môct umožnit, aby sa venovali rozvoju ducha , ktorý stroje splodil (parný stroj). Prelomom hospodárskej analýzy bolo vypracovanie „ekonomickej tabulky“ doktorom F.QUESNAY. Išlo o vzájomnu závislost medzi ekonomickou cinnostou a prírodou. Utilitarizmus sa stal etickým a filozofickým základom ekonómie, t.j.maximalizácie ludskej užitocnosti. Priemyselná revolúcia v 18.st. v Anglicku je charakteristická strojovou výrobou , ktorá umožnila spriemyselnit polnohospodárstvo a podriadit vidiek mestu.Toto obdobie je sprevádzané vykoristovaním,konkurencným bojom atd. informatika/plazmove-technologie/" class="wiki-link" title="Viac o: technológie">Technológie strojovej výroby mali na prírodné prostredie väcšinou neblahý vplyv. Za kapitalizmu je základným kritériom pri zavádzaní novej techniky ich ekonomická efektívnosta produktivita a ochrane prírody sa neprisudzuje žiadny význam (JEAN BABTISTE SAY). Dualizmus cloveka s prírodou sa prehlbil. Boj s prírodou už nemal náboženský, ale svetský motív a boj cloveka s prírodou sa chápal ako historický proces postupnej emancipácie ludstva od prírody. Emancipácia cloveka, ludskej kultúry od prírody sa stala strategickou líniou vývoja modernej euroamerickej civilizácie. Mechanizácia výroby zmenila postavenie cloveka v produktívnom procese.Zvýšila sa produktivita práce, zisky, ale aj produktívna spotreba materiálov,surovín a energie. Novoveký ulitarizmus mení prírodu na bezduchý predmet-stroj. Teoretické poznávanie zákonov prírody má pomôct podriadit prírodu ludským potrebám.Prírodu treba donútit, aby slúžila cloveku, zabezpecila blahobyt a príjemný život všetkým. Typický novoveký scientický a technologický optimizmus- bezhranicná viera vo vedecký a technologický rozvoj, ktorý vyrieši všetky problémy ludstva.Dôsledky produktívnej zátaže na prírodu neboli ešte také zretelné, aby tento optimizmus narúšali. Z enviromantálneho hladiska sa tieto koncepcie považujú ako následok súcasnej globálnej enviromentálnej krízy. Už v 19.st. H.D.THOREAU poukazoval na dôsledky nadbytocnej produkcie potrieb pre každodenný život, ktoré vedú k devastácii životného prostredia. Francúzsky filozof života H. BERGSON: kritizuje prienik prírodovedeckej racionality do iných sfér kultúry, súcasná spolocnost je spolocnostou, ktorá sa cíti doma v neživej prírode a so živou si nevie rady.

6. CLOVEK A PRÍRODA V 20. STOROCÍ

Vedeckotechnická revolúcia je pociatkom novej éry vo vztahu medzi spolocnostou a prírodou. Životné prostredie nie je znecistované len priemyselným odpadom, ale aj radioaktívnymi látkami (CERNOBYL apríl 1986). V masovom meradle sa vyrábajú herbicídy a pesticídy, ktoré sa nikdy nerozložia, rozptylujú sa po celom svete a ohrozujú životné prostredie (BHOPALE december 1979 porucha továrne na umelé hnojivá ). Formy lokálneho znecistenia životného prostredia sa menia na dalekosiahle globálne.

Dnešné prípady makroznecistenia životného prostredia:

• 1. Difúzia toxických látok do prostredia (chemické látky a radioaktívny odpad).
• 2. Okyslovanie jazier a nicenie lesov spôsobené emisiami uholných elektrární, oceliarní

a pod.

• 3. Ovplyvnovanie vyšších vrstiev atmosféry chlórovanými a fluorovanými uhlovodíkmi

(aerosoly v sprejoch alebo chladiacich zariadeniach).

• 4. „Skleníkový efekt“ , ktorý ovplyvnuje teplotu na zemskom povrchu

(spalovanie fosilných palív, devastácia tropických lesov). Nárast populácie v menej rozvinutých castiach sveta a pokles v rozvinutých. Ekologická,ekonomická, politická alebo sociálna kríza sú prejavom jednej velkej globálnej krízy.Hlavným zdrojom je kríza ludského myslenia.Svet dnes tvorí jeden celok, myslenie ludí zostáva na úrovni, ako bolo v casoch, ked svet tvorili jednotlivé štáty a krajiny. Rozvoj výrobných síl je nadalej podriadený honbe za ziskom, vytvára obmedzený utilitaristický vztah k prírode. Mechanická technika je priestorovo, materiálne a energeticky nárocná. Funguje na úkor cerpania neobnovitelných prírodných zdrojov. V priemyselnej výrobe sa prejavuje automatizácia produktívnych procesov.Vyzdvihuje sa význam abiotickej techniky, jej potrebnost a nezastupitelnost pôvodnou prírodou. Rozvojom všetkých úrovní techniky vzniká samostatný systém- technosféra- ktorý má základne požiadavky na geografický priestor, energiu, pôdu, vodu, vzduch a pod. Avšak technosféra narušuje prirodzenú samoregulacnú schopnost biosféry. Dochádza k zvyšovaniu produktivity polnohospodárskej práce a aj k rastu celkovej produkcie. No zároven aj k rastu negatívnych enviromentálnych dôsledkov. Pribúda aj sociokultúrne zataženie prírody a to vo sfére spotreby a mimopracovných aktivít cloveka. Vysoká spolocenská a osobná spotreba poškodzuje v konecnom dôsledku to, co je pre ludskú kultiváciu nevyhnutné a co predtým jestvovalo ako samozrejmé a optimálnezdravé životné prostredie. Ekonomický rast podmienuje zataženie prírody. Rozvíja sa koncepcia trvalo udržatelného rozvoja, alebo koncepcia udržatelného života. Po 2.svetovej vojne rastie životná úroven najmä v západnej Eúrope a Severnej Amerike.Tento rast vedie k drancovaniu prírodných, energetických a surovinových zdrojov a k znecistovaniu celej planéty priemyselnými odpadmi. Od 80-tych rokov sa rozvíja koncepcia trvalo udržatelného rozvoja. Jej spolocným znakom je etické úsilie o medzigeneracnú a medziregionálnu spravodlivost pri rozdelovaní prírodných- neobnovitelných i obnovitelných- zdrojov na Zemi. Nový pojem prírody : príroda je nenahraditelným funkcným rámcom, jediným vhodným prostredím kultúry v celom nám známom vesmíre (ekológia ako veda). Systém enviromentálnej etiky presadzoval A.SCHWEITZER.

8. CLOVEK A PRÍRODA NA ZAC. 21. STOR.

Príroda a vôbec celé životné prostredie je pod neustálym tlakom. Zásoby prírodných zdrojov sa blížia k hranici svojho úplného vycerpania. Spôsobuje to nízka cielová úcinnost industriálnych technológií, spolupôsobenie trhu na plytvaní spotrebnými produktmi a rast spotreby energie. Pre všetkých stúpencov doterajšieho industriálneho vývoja sa zdá byt jediným riešením energetického problému orientácia na jadrovú energiu. Ale predpokladá straty energie v podobe odpadového tepla, velkú spotrebu vody na chladenie a hlavne vzniká odpad v podobe rádioaktívnych látok. Najviac zamorené sú mestá a oblasti okolo zdrojov znecistenia, v ktorých dochádza k smogovým poplachom. Aj vodné toky sú považované za skládku civilizacných odpadov. Taktiež dochádza k rastu púšti a trvalému úbytku pralesov na zemskom povrchu. Globálne nepriaznivý vplyv industrializácie sa uplatnuje aj voci pôde – skládky odpadov a aplikácia chemických hnojív. Prostredníctvom potravinových retazcov sa škodliviny z pôdy vracajú k svojmu pôvodcovi- k cloveku. Obrovským súcasným problémom sú HRANICE PRELUDNENIA. 90% cistého rastu v rozvojových krajinách a cca 25 % vo vyspelých. Vo vyspelých krajinách sa spotrebúva viac prírodných zdrojov a nicí biosféra ako v rozvojových. HRANICE TRHOVEJ REGULÁCIE. Ekonomickými pravidlami trhu sú právne zabezpecené velmi odlišné toky penazí k jeho úcastníkom, vcítane štátnej moci.Od nich potom závisí úroven ich spolocenského blahobytu. Je potrebné zabránit rastu znecistenie.Najnaliehavejším problémom je celkové oteplovanie atmosféry. Hlavný dôraz je preto potrebné klást na prevenciu. -zníženie emisií oxidu uhlicitého -šetrenie energií a zvýšenie úcinnosti ich využitia -zalesnenie najmä tropických oblastí -rozvoj alternatívnych foriem získania energie. _____________ _________

Zdroje: