Referát sa zaoberá základnými filozofickými pojmami a ich definíciami, ako sú svetonázor, ideológia, teológia a ďalšie. Obsahuje aj rôzne filozofické smery a prístupy, ako materializmus, idealizmus, agnosticizmus a iné, pričom každé z nich má svoje špecifické charakteristiky a význam v rámci filozofie.
- Svetonázor je presvedčenie alebo teória, ktorej veríme.
- Ideológia predstavuje sústavu názorov a predstáv v rôznych oblastiach spoločenského vedomia.
- Teológia sa zaoberá náukou o Bohu a jeho existencii.
- Filozofický scientizmus sa snaží o spojenie filozofie s vedou.
- Iracionalizmus odmieta rozumové poznanie a vedecké myslenie.
- Ontológia skúma podstatu bytia.
- Etika sa zaoberá mravným konaním a hodnotami.
- Racionalizmus a empirizmus sú dva hlavné prístupy k poznaniu.
slovník filozofických pojmoc">Slovník filozofických pojmoc (terminologické penzum) Svetonázor – urcité presvedcenie, teória, ktorej verím; výsledok filozofovania Ideológia – sústava predstáv, názorov a pojmov vyjadrená v rozlicných formách spolocenského vedomia (v politike, vede, umení...) Teológia – náuka o Bohu Filozofický scientizmus – pokus o co najtesnejšie spojenie filozofie s vedeckým poznaním Iracionalizmus – odmietanie rozumového poznania a vedeckého myslenia Ontológia – náuka o bytí Gnozeológia – náuka o poznaní Etika – náuka o mravnom konaní Estetika – náuka o krásne Axiológia – náuka o hodnotách Filozofická antropológia – obmedzuje sféru vedeckého poznania na prírodné javy, cloveka robí dostupným iba pre osobitné filozofické metódy chápania Materializmus – svet je hmotný, javy vysvetlujú materiálnymi prícinami Idealizmus – vychádza z ducha, idey, myšlienky Monizmus – predpokladanie iba jednej podstaty alebo princípu Dualizmus – predpokladanie dvoch (rovnocenných) podstát alebo princípov Pluralizmus – predpokladanie množstva podstát a princípov Agnosticizmus – popieranie poznatelnosti sveta Senzualizmus – smer, ktorý uznáva pocity za zdroj poznania skutocnosti a všetko poznanie odvodzuje zo zmyslového vnímania Racionalizmus – smer uznávajúci rozum za jediný zdroj pravdivého poznania Empirizmus – smer uznávajúci zmyslovú skúsenost za jediný pramen poznania Mýtus – gramatika-sloh/rozpravanie/" class="wiki-link" title="Viac o: rozprávanie">rozprávanie vyjadrujúce predstavy starovekých ludí o prírodných silách, o bohoch a nadludských hrdinoch; báj Mytológia – súbor mýtov vytvorených urcitým etnickým celkom Kozmogónia – náuka o pôvode sveta Polis – grécky mestský štát Fragment – cast, úlomok Doxografia – zbierky v ktorých sú zhrnuté náuky urcitých filozofov Substancia – podstata urcená formou Kozmológia – veda zaoberajúca sa vznikom sveta Panteizmus – stotožnovanie boha s prírodou (pan=všetko; theos=boh) Apória – bezvýchodiskové postavenie Dialektika – metóda vzostupu ponad hmotný a viditelný svet k ideálnym podstatám (Platón) Eklekti(ci)zmus – bezzásadové, nesúrodé, mechanické vyberanie a spájanie rôznorodých prvkov rozlicných smerov, teórií, názorov, prác Determinizmus – aj tomu, co pokladáme za náhodu, vládne prísna nevyhnutnost (determine = urcovat) Rétorika – recníctvo; náuka o recníctve Relativizmus – smer popierajúci možnost objektívneho poznania skutocnosti Tyrania – Monarchia – forma samovlády v starovekom Grécku; krutovláda Oligarchia – Aristokracia – vláda malej skupiny privilegovaných vykoristovatelov Demokracia – Politea – politické zriadenie, v ktorom vládna moc prislúcha ludu Univerzálie – všeobecné pojmy Nominalizmus – jestvujú len jednotlivé znaky, ktoré sú našimi výtvormi Realizmus – univerzálie sú reálne; idey sú reálnejšie ako konkrétne veci Teodicea – chápanie dobra ako jedinej skutocnosti, zlo je iba jeho neprítomnost ci nedostatocnost.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo je svetonázor?
Svetonázor je určité presvedčenie alebo teória, ktorej veríme, a je výsledkom filozofovania.
Aký je rozdiel medzi materializmom a idealizmom?
Materializmus tvrdí, že svet je hmotný a javy sú vysvetlené materiálnymi príčinami, zatiaľ čo idealizmus vychádza z ducha, ideí a myšlienok.
Čo znamená pojem agnosticizmus?
Agnosticizmus popiera poznateľnosť sveta, čo znamená, že nie je možné s istotou poznať pravdu o existencii Boha alebo iných transcendentných javov.