Platon

Platon Platon-427-347, prestoval egypt, indiu, zil aj v greckych koloniach, nejaky cas sa zdrziaval aj na Sirakuzach na dvore tyraka Diona, jeho dielo je pisane formou dialogu, jeho tvorbu delime na 3 obdobia 1:Sokratovsko eticky idealizmus-13dialogov-Lyris, Protagoras, Gorgias, Obrana Sokratova, zaobera sa etickymi otazkami a polemizuje zo sofistami a sofizmom,2:vytvorenie systemu objektivneho idealizmus-Faidon, Faidros, Menon, Kratylos, Politera,3:Neskore obdobie, prirodno filozoficka tematika-kompramis s Pytagorejcami-8 dialogov-Parmenides, Monoi(Zakony), Sofisti. Ontologia-teoria ideii-vychodiskom Platonovej filizofie bol dualizmus, osvojil si zakladny rozdiel medzi podstatou a javom, medzi tým co existuje skutocne, pravdivo a tym co sa len javy ako existujuce, ale nema status pravdiveho bytia. Ako prvy filozof doraznoval rozdiel medzi telesnym a netelesnym, zmyslovym a nadzmyslovym. na zaklade toho vytvoril originalnu koncepciu dvoch svetov,1:svet idei-nematerialne, nemenne, prave bytie, Parmenidovske chapanie, 2,svet veci-svet v ktorom zijeme, materialny svet, premenlivy a nedokonaly, Herakleitovske chapanie. Existuje podstatny rozdiel mezdi pojmami, ktore oznacuju veci, javy, predmety. Predmety vnimame zmyslami, su premenlive a preto nemozu pochybovat zaklad skutocneho poznania. Pojmy maju stabilnu nepremenlivu existenciu, preto zacal pripisovat pojmom realnu existenciu, realnejsiu nez veciam, predmetom kultoveho sloh/zahada-sveta/" class="wiki-link" title="Viac o: sveta">sveta. Pre vseobecne zacal Platon pouzivat formy Idea-Idei. Idei-su vecne nemenne, nehmotne podstaty, su vzory pre predmety zmyslami vnimatelneho sveta, su to druhove podstaty, existuju objektivne nezavisle od seba od nasho poznania, su skutocným pravym bytim, svet premenlivych veci je iba jeho obrazom, podriadenie materialneho sucna imaterialnym je zakladnym principom objektivneho idealizmu, svet veci je iba napodobenie, kopia, obraz sveta idei(veci maju ucast na idei). Ulohou filozofa je poznat podstaty-idei. Svet idei-risa idei-je svojrazny svet, hierarchicky usporiadany na idei vysie a nizsie, k risi idei patria hlavne idei vyssich kvalit(idea dobra, krasy, pravdy). Najvyssie stoji idea dobra. Je pricinou rozumoveho vedenia a pravdy, pokial ju pozname. Nas predmetnorealny svet je izolovany od sveta idei. Veci maju ucast na ideach. Noetika-teoria rozpominania sa-Platonova noetika uzko spojena z jeho ontologickymi nazormi, clovek je spojenim pominutelneho tela a nehmotnej nesmrtelnej duse. Dusa je sprostredkovatelom medzi svetom idealnym a nasim pozemskym svetom. Dusa-je nositelom poznania preto je ideou. S idealnym svetom je spojena svojou najvyssou rozumovou zlozkou, preto ma schopnost o idealnom svete cosi vypovedat. Svojou podstatou je nesmrtelna a netelesna. Existuje proste pred telom. Padom do zrodenia sa stava sucastou predmetnolatkoveho sveta. Telo je vazenim duse, brani jej v pravdivom poznani. Skumat nieco prostrednictvom tela znamena skumat to zmyslami. Tym sa dusa moze dopracovat k pravde. Filozof teda nemoze byt milovnikom tela. Dusa este pred spojenim s telom pobudla vo svete idei, cele poznanie je iba rozpamatavanim sa duse to, co vo svete idei priamo znamenala. Postavenie ludi, ktori sa pri poznavani opieraju o zmyslami dostupny svet Platon vyjadruje slavnym podobenstvom o jazyku(dialog Politera). Platon sa odmietol zaoberať svetom tienov(svet predmetnolatkovych veci), obracia sa do sveta idealneho. Tomu podriadil aj ucenie o formach poznania. Poznanie rozlisil na:1,zmyslove-mienka-doxa-nizsia forma poznania,2,intelektualne-vedenie-epistem e-vyssia forma. Poznanie je prechodom od mienky, zmysloveho(doxa) k poznavaniu, vedeniu(episteme) sveta idei, pravych sucien cestou rozpominania sa-anamnezis.