Osvietenstvo

Osvietenstvo -široké myšlienkové hnutie 18.st., ktoré pôvodne vzniklo v Anglicku a postupne ovplyvnilo celý politický vývin v Európe -osvietenectvo malo v rôznych krajinách rôznu podobu, ale najrozsiahlejšiu formu a dôsledky nadobudlo vo Francúzsku -tam už v 17 st. pôsobili volnomyšlienkari – hnutie libertínov, ktorí znevažovali despotickú vládu a autority vôbec, boli presvedcení, že sociálnu nespravodlivost, a moc cirkvi možno odstránit najmä rozvojom vedy jej šírením, zvyšovaním vzdelanosti a reformami, ktoré by uskutocnovali osvietení a vzdelaní panovníci -OF nadviazala na racionalizmus a empirizmus, hlavne na myšlienky – silu ludského rozumu a skúsenost

-Filozofi vytvorili koncepcie:

A/ prirodzenej morálky B/ prirodzeného práva C/ prirodzeného svedomia-nabozenstva/" class="wiki-link" title="Viac o: náboženstva">náboženstva D/ spolocenskej zmluvy Predstavitelia: Charles Louis Montesquieu, Jean-Jacques Rousseau, Votaire a Denis Diderot CH.L.Montesqueieu – francúzsky osvietensky filozof, historik -diela: Perzské listy, Anglická sloboda, O duchu zákonov, Úvahy o prícinach velkosti a úpadku Rímanov -už v prvých prácach sa snažil pochopit vnútornú logiku a filozofiu dejín – preto sa pýtal nielen na to, co sa stalo ale aj preco sa to stalo -dielom O duchu zákonov – sa zaradil medzi politických a právnych vedcov -ako prvý použil porovnávaciu metódu – porovnal politické zriadenia Anglicka a Francúzska s imperátorskym Rímom – skúmal pôvod a funkcie spolocenských, politických a právnych inštitúcii -tvrdil, že podniebie, spôsob života, geograficka poloha, forma vlády urcuje obcianske a politické zákony – potom zákony jedného národa nemusia vyhovovat inému národu -spolu s Louckom bol autorom koncepcie delby práce – rozdelenie moci na zákonodarnú a výkonnú a súdnu moc, uprednostnoval výkonnú moc – panovník má právo veta a môže zrušit zákony vydané parlamentom -uprednostnoval konštitucnú monarchiu F.A. Voltaire – bol nekorunovaným filozofom 18.st., plodným spisavatelom, básnikom, dramatikom, historikom -diela: Filozofické listy, Filozofické listy, román Candile -za svoju literárnu a politickú cinnost sa dostal do Bastily a až do vyhnanstva v Anglicku, kde strávil 3 roky a mohol porovnat angl. a francuz. Spolocnost a pochopit rozdiely -po návrate z Anglicka opísal svoje poznatky a skúsenosti v diele Filozofické listy /Anglické listy/ - prednosti anglického riešeni a formuloval ako odporúcania na riešenie

francuz. Pomerov:

a/ oboznámit sa s Louckovou empirickou teóriou b/ podporovat mechanickú fyziku Newtona c/ uznat deistické chápanie náboženstva Deizmus – uznáva Boha ako neosobnú, prvotnú prícinu sveta -stvoritel a prvý hybatel -ten, kto dal svetu zákony -garant morálky – dobro bude odmenené a zlo potrestané Deistické stanovisko je svojim spôsobom kritikou zjaveného náboženstva a oficiálnej cirkvi. -rešpektovat princíp tolerancie ako predpoklad obcianského spolužitia -usilovat sa o parlamentarizmus – táto vláda umožnuje verejnosti podielat sa na vláde Filozofický slovník – nie je to súhrn pouciek, dogiem, ale nástroj rozumu Hlavnú pozornost venoval problémom bytia a aktivity cloveka v spolocosti J.J.Rousseau – okrem filozofie, práva a politiky sa zaujímal aj o prírodné vedy, pedagogiku a hudbu -diela: Rozprava o vedách a umeniach, Rozprava o pôvode a prícinách nerovnosti medzi ludmi, Spolocenská zmluv, Emil alebo o výchove -predmetom jeho F – clovek a jeho osud -obhajoval obycajných ludí -bol prvým kritikom ludskej civilizácie a priemyselnej spolocnosti – bol presvedcený, že pokrok vied a umenia vedie k degenerácií a morálnemu úpadku -kritika vedy a poznania je jadrom diela Rozprava o vedách a umeniach -vo výchove dietata je možný návrat k porírode – požiadavka vychovávat dieta v súlade s prírodou – dielo Emil alebo o výchove -riešil filoz. Poroblém – clovek a jeho sociálne bytie – dobrým al. zlým sa stáva v dosledku spolocenského vývoja – hlavný podiel na tom má súkromné vlastníctvo, ktoré spôsobuje sociálnu nerovnost medzi ludmi -v diele Spolocenská zmluva – ponúka riešenie tohto problému – a tým je uzavretie novej spolocenskej zmluvy medzi obcanmi a štátom – štát zabezpecí obcanom práva a ochranu, panovník nie je privilegovaný ale je sútastou zmluvného vztahu a ak ho poruší lud má právo zvrhnút ho – právo na revolúciu -nerozhoduje jednotlivec ale všeobecná vôla