Referát sa zaoberá ochranou ľudských práv na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci Rady Európy a Organizácie spojených národov. Popisuje mechanizmy, ktoré umožňujú občanom domáhať sa svojich práv a podmienky, ktoré musia byť splnené na podanie sťažnosti.
Občania môžu domáhať sa ochrany svojich práv na medzinárodnej úrovni.
Slovenská republika je členom Rady Európy od júna 1993 a občania môžu podávať sťažnosti na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Občania musia najprv vyčerpať vnútroštátne prostriedky ochrany pred podaním sťažnosti do Rady Európy.
Európska komisia pre ľudské práva prešetruje sťažnosti a snaží sa dosiahnuť dohodu medzi stranami.
Európsky súd pre ľudské práva rozhoduje o prípadoch, ktoré mu predloží Európska komisia alebo dotknutý štát.
Ochrana ludských práv na medzinárodnej úrovni
1. Môže sa obcan domáhat ochrany ludských práv aj na medzinárodnej úrovni?
Po skoncení druhej svetovej vojny vznikli v dôsledku nových pohladov na hodnotu života, zdravia a slobôd aj na medzinárodnej úrovni viaceré mechanizmy kontrolujúce dodržiavanie ludských práv. Najznámejšie sú dva takéto kontrolné mechanizmy. Jeden v rámci kontrola-organizacie-byrokracia/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácie">Organizácie spojených národov a druhý ako súcast Rady Európy. Najúcinnejší je však systém, ktorý sa vyvinul v Rade Európy. Slovenskárepublika je clenom Rady Európy od júna 1993. Tým, že Slovensko pristúpilo k základnému dokumentu Rady Európy, k Európskemu dohovoru o ludských právach (dalej len Európsky dohovor), majú slovenskí obcania právo obracat sa so svojimi stažnostami aj na túto organizáciu.
2. Co môže obcan napadnút vo svojej stažnosti zaslanej do Rady Európy?
Obcan sa môže stažovat, že SR prostredníctvom svojich orgánov, ako je napr. súd alebo iný štátny orgán porušila niektoré z jeho ludských práv a základných slobôd garantovaných Európskym dohovorom. Európsky dohovor chráni celý rad práv a slobôd obcianskeho a politického charakteru. ide v podstate o tie isté ludské práva a základné slobody, ktoré môžeme nájst v Ústave SR. Cielom Európskeho dohovoru však nie je nahrádzat ochranu ludských práv na vnútroštátnej úrovni. Je iba doplnkom tejto ochrany.
3. Aké základné podmienky musia byt splnené, aby sa obcan mohol obrátit na Radu
Európy? Obcan sa najskôr musí domáhat ochrany svojho ludského práva najprv doma, a to spôsobom uvedeným v prvej casti. Musí vycerpat všetky vnútroštátne prostriedky ochrany, ktoré má k dispozícii. Slovenské orgány musia rozhodnút o jeho stažnosti s konecnou platnostou. Až potom môže zaslat svoju stažnost do Rady Európy. Musí tak však urobit v lehote 6 mesiacov od konecného rozhodnutia vnútroštátneho orgánu. Stažnostou môže napadnút iba štát, a domáhat sa ochrany iba toho ludského práva, ktoré garantuje Európsky dohovor. Ak nebudú splnené tieto najzákladnejšie podmienky, orgány Rady Európy oznacia stažnost za neprijatelnú.
4. Ktoré orgány v Rade Európy rozhodujú o týchto stažnostiach?
Podla Európskeho dohovoru rozhodujú o týchto stažnostiach s konecnou platnostou Európsky súd pre ludské práva (dalej len Európsky súd) a Výbor ministrov Rady Európy (Dalej len Výbor ministrov). Podané stažnosti však najskôr prešetruje Európska komisia pre ludské práva (dalej len Európska komisia), ktorá sa snaží dosiahnut vyriešenie sporu medzi obcanom a ním žalovaným štátom priatelskou dohodou. Ak sa Európskej komisii nepodarí dosiahnut takúto dohodu, môže spor predložit na rozhodnutie Európskemu súdu. V prípade, že to neurobí, rozhodne o stažnosti výbor ministrov.
5. Ako postupuje Európska komisia, ked jej obcan pošle stažnost proti porušeniu
svojho práva? Európska komisia predovšetkým skúma, ci stažnost splna základné podmienky. Viac ako 90% všetkých zaslaných stažností je odmietnutých práve preto, že tieto podmienky nesplnajú. Rozhodnutie Európskej komisie o odmietnutí stažnosti je konecné a nemožno ho napadnút žiadnym opravným prostriedkom. Ak je všetko v poriadku, Európska komisia nadviaže kontakt so spornými stranami a vykonáva dôkazy. Vždy sa snaží dosiahnut dohodu sporných strán. táto môže spocívat napríklad vo vyplatení penažnej satisfakcie poškodenému. ak k dohode nedôjde, Európska komisia vypracuje správu, v ktorej vyjadrí svoj názor na to, ci napadnutý štát naozaj porušil ludské právo garantované Európskym dohovorom. V tomto štádiu je správa dôverná a nedorucuje sa stažovatelovi ani jeho právnikovi. Obsah správy sa dozvie iba napadnutý štát a výbor ministrov ako najvyšší rozhodovací orgán Rady Európy.
6. Kedy rozhoduje o stažnosti Európsky súd?
Európsky súd nerozhoduje vždy. Iba vtedy, ak mu spor predloží Európska komisia alebo ktorýkolvek dotknutý štát. Podla prijatého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru môže tak, po oznacení stažnosti v Európskej komisii za prijatelnú, urobit priamo aj obcan. Spor sa však musí predložit Európskemu súdu do troch mesiacov po tom, co Európska komisia pošle svoju správu výboru ministrov. rozhodnutie Európskeho súdu je konecné a nemožno ho nijako napadnút. Ak Európsky súd rozhodne v prospech stažovatela, rozhodnutie je pre napadnutý štát záväzné a štát ho musí splnit. Rozhodnutie môže mat rozlicný obsah. Ak ale štát porušil ludské právo jedného zo svojich obcanov, Európsky súd môže nariadit, aby štát vyplatil obeti primerané odškodné.
7. Kedy rozhoduje o stažnosti výbor ministrov?
Ak sa spor nepredloží na rozhodnutie Európskemu súdu, rozhoduje o stažnosti Výbor ministrov, a to na základe správy, ktorú mu predložila Európska komisia. Výbor ministrov tiež môže nariadit odškodnenie obeti. Rozhodnutie výboru ministrov je konecné a pre daný štát záväzné. 8. Aké stažnosti sa najcastejšie riešia na medzinárodnej úrovni? Európska komisia a Európsky súd sa najcastejšie zaoberajú stažnostami, v ktorých individuálne osoby namietajú, že štát porušil ich právo na súdnu ochranu v obcianskych veciach, právo na slobodu rozhodnutiami o väzbe alebo zadržaní, že vnútroštátne súdne konanie trvalo neprimerane dlhú dobu apod. Do roku 1994 došli na Európsku komisiu a Európsky súd stažnosti dotýkajúce sa okolo 350 okruhov problémov spojených s ludskými právami. Európska komisia inak rocne obdrží okolo 5000 stažností a oznámení.
9. Ako podat stažnost proti porušeniu ludských práv na Európsku komisiu?
Forma, ako treba podat stažnost, nie je predpísaná. Európska komisia už obdržala oznámenie napísané na pohladnici. Obcan môže stažnost napísat po Slovensky, pretože SR je clenským štátom Rady Európy. Aj v dalšom konaní môže stažovatel používat slovenský jazyk. Stažnost však musí splnat základné podmienky a nemôže byt anonymná. S konaním pred Európskou komisiou a Európskym súdom nie sú spojené žiadne poplatky. Obcan znáša iba vysledok-hospodarenia-cvicenie/" class="wiki-link" title="Viac o: náklady">náklady spojené s poštovným. Rovnako, ako v iných druhoch súdneho konania, aj konaní pred Európskou komisiu a Európskym súdom má stažovatel právo na právnu pomoc.
Adresa, na ktorú možno stažnost zaslat, je:
European Commission of anglictina/human-rights/" class="wiki-link" title="Viac o: human rights">Human Rights Council of Europe
BP 431 R6
670 06 Strasbourg Cedex France. ______________________
Zdroje:
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú základné podmienky na podanie sťažnosti do Rady Európy?
Občan musí najprv vyčerpať všetky vnútroštátne prostriedky ochrany a podať sťažnosť do 6 mesiacov od konečného rozhodnutia vnútroštátneho orgánu.
Kto rozhoduje o sťažnostiach podaných do Rady Európy?
O sťažnostiach rozhoduje Európsky súd pre ľudské práva a Výbor ministrov Rady Európy.
Akým spôsobom môže občan podať sťažnosť na Európsku komisiu?
Sťažnosť môže byť podaná v akejkoľvek forme, vrátane písania na pohľadnici, a musí spĺňať základné podmienky, pričom nie je potrebné platiť žiadne poplatky.