Matematická veta- výrok o matematickom objekte

  • keď a je starna štvorca, tak a2 je jeho obsah.
Predpoklad záver -každá veta musí mať dôkaz Idukcia- od konkrétneho k všoebecnému Dedukcia- od všeobecného ku konkrétnemu Axióma- elementárne tvrdenie, kt. považujeme za pravdivé bez dôkazu

Druhy dôkazov- priamy

  • nepriamy
-sporom -matematickou indukciou matemat. vety budeme dokazovať pomocou- negácie- opačná pravdivostná hodnota -obmeny- vždy rovnaká pravdivostná hodnota -obrátenej- nemusí mať vždy rovnakú pravdivostnú hodnotu pr.- ak mam zvýšenú teplotu liečim sa obmena- ak sa neliečim, nemám zvýšenú teplotu negácia- ak nemám zvýšenú teplotu, neliečim sa

Priamy dôkaz- pozostáva z konečného reťazca implikácií-                                       T1=> T2=>...=> Tn => T  -prvý člen je už dokázané tvrdenie, každé ďalšie je logickým dôsledkom predchádzajúcich, posledný    člen je dokazované tvrdenie.

-dokážme že súčet každých troch za sebou idúcich čisel je delitelný 3 n, n+1, n+2 n+(n+1)+(n+2)=3n+3=3(n+1) platí Nepriamy dôkaz- pri nepriamom dôkaze dokazujeme obmenu vety "nÎN:2 delí n2 Þ 2 delí n obmena- "nÎN: 2 nedelí n Þ 2 nedelí n2 n=2k+1- je nedelit. Dvoma n2=(2k+1)2= 4k2+4k+1 – nie je delit. 2 Dôkaz sporom- znegujeme mat. vetu a dokazujeme priamo Záver je v spore buď s podmienk. Alebo s mat tvrdeniamy Teda ak dokážeme že V’neplatí Þ V platí

Dôkaz mat. indukciou- úplná- zovšeobecnenie na základe vš. konkrétnych pr. -neúplná- -||- na zákl. Niekoľkých konrét. pr.

  • nepovažuje sa za mat. dôkaz, väčšinou slúži na vyslovenie hypotéz
  • mat. tvrdenie- V(n)
dokážeme pre n=1 V(1) Predpokladáme pre V(k) – indukčný predpoklad IP, kt. vyvolá(indukuje) platnosť tvrdenia pre n=k+1 V(k+1)