Členenie nákladov podľa zodpovednosti za ich vznik

Členenie nákladov podľa satan/" class="wiki-link" title="Viac o: essay">essay/" class="wiki-link" title="Viac o: problem">problem-zodpovednosti/" class="wiki-link" title="Viac o: zodpovednosti">zodpovednosti za ich vznik Prioritou pri členení nákladov podľa vzťahu k útvarom je rozčlenenie podľa miesta vzniku nákladov. Na to však musí nutne nadviazať členenie podľa zodpovednosti za ich vznik. Vnútropodnikové útvary, ktorým sú vysledok-hospodarenia-cvicenie/" class="wiki-link" title="Viac o: náklady">náklady za zodpovednosť priradzované, sa pojmovo definujú ako zodpovednostné strediská. Z hľadiska úrovne právomoci a zodpovednosti za výsledky sa rozlišuje šesť základných typov zodpovednostných stredísk: nákladové (nákladovo riadené), ziskové, rentabilné, investičné, výnosové a výdajové ( Král, 2003, s. 63).

Druhotné (interné) náklady Spojenie medzi jednotlivými zodpovednostnými strediskami sa uskutočňujú systémom väzieb, pričom ich nositeľmi sú predávané resp. prijímané výkony. Podľa toho rozlišujeme náklady, ktoré vznikajú spotrebou ekonomických zdrojov z externého okolia alebo spotrebou zdrojov vytvorených vo vnútri podniku. Náklady, ktoré vznikajú odoberajúcemu stredisku sa označujú ako interné náklady. Vlastnosťami týchto nákladov je, že ide o náklady druhotné (z hľadiska podniku ako celku sa prejavia na vstupe druhýkrát – najprv sa prejavili v stredisku, ktoré daný výkon previedlo) a zložené ( Král, 2003, s. 64).

Kalkulačné členenie nákladov Kalkulačné členenie je zvláštnym typom účelového členenia nákladov. Do určitej miery sa na ňu vzťahujú úvahy týkajúce sa stanovenia nákladovej úlohy pre kontrolu hospodárnosti jednicových a režijných nákladov. Aj v tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti účel priradenia nákladov konkrétnemu výkonu, tj. rozhodovací problém, ktorý je potrebné pomocou tohto priradenia riešiť. Z hľadiska praktických technických možností, ako priradiť náklady konkrétnemu výkonu ako uvádza Král (2003, s. 65) možno rozlíšiť dve základné skupiny nákladov:

• priame náklady, ktoré bezprostredne súvisia s konkrétnym druhom výkonu;
• nepriame náklady, ktoré sa neviažu k jednému druhu výkonu a zaisťujú priebeh podnikateľského procesu podniku v širších súvislostiach.

Členenie nákladov podľa závislosti na objeme uskutočnených výkonov Vo vzťahu k zmene činnosti môžeme rozlíšiť variabilné a fixné náklady. Variabilné náklady sú také náklady, ktoré sa menia s objemom produkcie, vnikajú opakovane pri uskutočňovaní každej fyzika/meracie-jednotky/" class="wiki-link" title="Viac o: jednotky">jednotky výkonu a pri týchto nákladoch je umožnená deliteľnosť vkladaných výrobných činiteľov. (Sedláček, Cilíková, Pavlovičová, 1997)

Variabilné náklady v závislosti od objemu výkonu možno ďalej deliť na tri základné podskupiny nákladov ( Štubňová, 1995, s.14):

• 1. proporcionálne náklady,
• 2. degresívne náklady,
• 3. progresívne náklady.

Fixné náklady vznikajú ako dôsledok jednorázového vkladu nedeliteľných výrobných činiteľov a sú v rámci určitej kapacity uskutočňovaných výkonov nemenné (Sedláček, Cilíková, Pavlovičová, 1997).

Náklady relevantné a irelevantné, rozdielové náklady Relevantné náklady sú dôležité z hľadiska daného rozhodnutia, pretože sa pri uskutočňovaní rôznych variant nášho rozhodnutia budú meniť. Irelevantné náklady sú pre dané rozhodnutie nedôležité, pretože zmena variant neovplyvňuje ich výšku. Zvláštnou formou relevantných nákladov sú tzv. rozdielové náklady, vyjadrované ako rozdiel nákladov pred uvažovanou zmenou a po zmene (Král 2003, s. 75).

Oportunitné náklady Opurtunitné náklady sú charakterizované ako „ušlé výnosy“, o ktoré sa podnik pripravuje tým, že určitú alternatívu ďalšieho rozvoja neuskutočňuje.