Zub (fejtón)

/p>

Z U B

K hygiene zubov ma doma nikdy neviedli. Asi preto, lebo matka mala chrup umelý – to ako následok toho, keď som sa jej narodil v deviatej triede a priniesla ma ukázať svojim rodičom. Môj otec na čistotu vlastných zubov po 40-tke už dbať nemusel, pretože pri exkurzii oceliarni omylom padol do rozžhaveného železa. Postrachom nás žiakov na základnej škole bola zubná doktorka Kubickova. Robilo jej dobre, keď nejakého chudáka v kresle riadne potrápila. Doma potom svojmu manželovi, príslušníkovi Polície všetko podrobne so smiechom porozprávala a často sa nad tým bavili až do rana. Stavalo sa, že niektorý žiak bál vstúpiť do jej ordinácie ... vtedy ho Kubickova začala so špeciálnou vŕtačkou naháňať po chodbe. Pre tieto incidenty preložili túto “lekárku“ na zdravotne stredisko. Čo bolo s ňou ďalej neviem. Povrávalo sa, že ju jeden pacient zabil ... Z ničoho nič ma opäť rozbolel zub. Samozrejme po skúsenostiach zo sloh/jubileum-skoly-prihovor/" class="wiki-link" title="Viac o: školy">školy sa mi nechcelo vstúpiť do ambulancie nejakému teroristovi. „Na to je najlepší alkohol“, - radil mi priateľ Jozef. Po litri slivovici naozaj bolesť prestala. Nebol to ale najideálnejší spôsob liečby, lebo celu noc som vracal po byte. Na druhom poschodí som omámený touto liehovinou chcel ešte zaškrtiť suseda Vrúblika, ku ktorému som sa, neviem prečo dobíjal. Druhy deň ma bolelo úplne všetko a zub k tomu ... Zúfalstvo mi vnuklo myšlienku – vytrhnúť tu potvoru za každú cenu. Niekto si uviaže o zub niť, pripevni ju o kľučku na dverách a čaká, kým niekto otvorí. Urobil som to pravé tak. Po dlhých hodinách tupého vyčkávania ma napadlo, že keď bývam sám a mam vchod do bytu zamknutý – ťažko mi môže človek otvoriť dvere na kuchyni. Prebehlo mi tadiaľ len par potkanov, ale ti na kľučku nedosiahli. ... Aj som sa chcel v minulosti oženiť, ale žiadna ma nechcela. Jedna známosť sa vyjadrila, že vyzerám ako príšera, druhej zase vadilo moje vyberanie kontajnerov, tretej žobranie na námestí ... Záverečný nešťastný pokus – vytiahnuť zub kombinačkami skončil tiež fiaskom. Nielenže sa mi ho nepodarilo dostať von, ešte som si z nepatrnosti natrhol aj jazyk. „Kedy ste sa naposledy umývali?“, - polozil mi otázku lekár na pohotovosti, kde ma katastrofálna bolesť napokon dohnala. „To je smrad! Ten by sa dal krájať!“, - zvreskol zubár, keď moje ústa otvoril. Inak sa so mnou veľmi „nehral“. Vyvalil mi bleskovo zub, kopol do mňa tak, že som sa zastavil až pred budovou pootváral všetky okna. Doma som vyhodil zubnú kefku, ktorá aj tak nikdy nebola použitá k svojmu účelu. Už bola úplné nanič! Ten agresívny dobytok mi totiž vytrhol môj posledný zúbok ...