Zvolenska kotlina a horehronske podolie I. Všeobecná charakteristika Zvolenská kotlina a Horehronské podolie sú vnútrohorské krajinné celky rozprestie-rajúce sa pozdlž horného a stredného toku Hrona v strede Slovenska. Zaberajú severnú, severozápadnú a strednú cast Banskobystrického kraja. Zvolenská kotlina predstavuje typ kotlinovej polyfunkcnej priemyselno-polnohospodárskej krajiny, lokálne s lesohospodár-skou a turistisko-rekreacnou funkciou. Horehronské podolie je zasa typom pahorkatinnej krajiny prechádzajúcej do vrchoviny. Zvolenská kotlina sa clení na 9 a Horehronské podolie na 4 podcelky. Naše obce Ja-senie a Predajná sú súcastou horehronského podcelku Lopejská kotlina. Na západe tieto územia ohranicujú Kremnické vrchy, na juhu Javorie a Ostrôžky, na juhovýchode sa don vklinujú Polana a Veporské vrchy. Severnú hranicu týchto území tvoria Nízke Tatry a Starohorské vrchy. Horehronské podolie siaha od Telgartu po Lucatín, kde sa pripája k Zvolenskej kotline. Zaberá teda jadro okresu Brezno a východnú cast okresu B. Bystrica. Zvolenská kotlina nan nadväzuje zvyšnou castou okresu B. Bystrica a okresmi Zvolen a Detva. II. Príroda Horehronské podolie velmi pestré geologické zloženie. Z nerastných surovín sú zná-me vápence, antimón, pyrity a pyrkotúny. Zo stavebných surovým sú to štrky. Vo Zvolen-skej kotline sa vyskytujú bazálne zlepence, tufitické íly a okruhliaky druhohorných hornín popri štrkových formáciách. Kým maximálnu nadmorskú výšku temer 1000 m dosahuje Horehronské podolie vo svojej východnej casti, minimálnu 390 m pri Lucatíne na nive Hrona. Dno Zvolenskej kotliny má najnižší bod pri 290 m n. m., pricom jej casti v Bystric-kej a Ponickej vrchovine presahujú 700 m n. m. Obidve územia patria do mierne teplej klimatickej oblasti so studenými zimami (v r. 1929 pri Víglaši namerali -41°C, doteraz najnižšiu teplotu vzduch na Slovensku). Obidve územia patria k povodiu Hrona. Z jeho prítokov spomeniem Bystrianku, Ja-senský potok, Hronec, Rohoznú, Bystricu, Badínsky potok. Najväcším prítokom je Slatina. S tektonickými poruchami súvisia pramene minerálnych a termálnych vôd v Brusne, Sliaci a Kovácovej. Horehronské podolie je na rozdiel od Zvolenskej kotliny velmi odlesnené. Typické pren sú smreky, menej buky a jedle. Zvolenskú kotlinu charakterizujú dubiny resp. cerovo-dubové a dubovo-hrabové porasty. Zo vzácnych rastlín Horehronského podolia spome-niem: kamzicník Clusiov, horec ladový, lomikamen karpatský, turica uhorská, lipnica žu-lová; jeho faunu reprezentujú napríklad pstruh dúhový, vidlochvost feniklový, jašterica živorodá, orol hrubozobý. Flóru Zvolenskej kotliny tvoria bertram pravý, kostrava padal-matská, kosatec sibírsky, holec plúcny a iné; faunu salamandra škvrnitá, bocian cierny, orol kriklavý, vydra riecna. III. Obyvatelstvo Priemerná hustota obyvatelstva - 88 obyvatelov na km2 ani zdaleka nedosahuje celo-slovenský priemer. Pocet obyvatelov týchto dvoch krajinných celkov možno odhadnút na cca 280 000. IV. Sídla V týchto krajinných celkoch sa nachádza iba jedno krajské sídlo: Banská Bystrica, známa svojou bohatou históriou. K okresným mestám patrí Zvolen, Brezno a Detva. Ostat-né sídla mestského charakteru sú Sliac a Hrinová. V Horehronskom podolí sa nachádza až 7 obcí s poctom obyvatelov nad 2000. V. Hospodárstvo V Breznianskom okrese je zloženie priemyslu velmi rôznorodé. Reprezentujú ho pod-niky ako Železiarne Podbrezová, najväcší podnik regiónu, Petrochema Dubová, strojárne ESPE Piesok, Zlieváren Hronec, Mostáren Brezno, Sigma Závadka, Strojsmalt Pohorelská Maša, Drevokombinát Polomka. S pestrým rozložením priemyslu sa môžeme stretnút aj v Banskobystrickom okrese: Biotika a Fermas Slovenská Lupca, Cementáren B. Bystrica, Slovenska B. Bystrica, Smre-cina B. Bystrica, Harmanecké papierne, ZTS Vlkanová, Pivovar Urpín, Fatra B. Bystrica, Letecké opravovne B. Bystrica, Drukos, VKÚ Harmanec. Vo zvolenskom regióne sa nachádzajú aj tieto podniky: Bucina Zvolen, Železnicné opravovne, LIAZ Zvolen, Doprastav Zvolen, mliekáren Wittmannn & syn Zvolen, Mäso-kombinát Zvolen, Osivo Zvolen. Najskromnejší priemysel z opisovaných území má okres Detva: ZTS Deva, ZTS Hri-nová, Mliekáren Hrinová. V poslednom desatrocí došlo k výraznému hospodársko-priemyselnému útlmu v tejto oblasti. V dôsledku reštrukturalizácie, zlej ekonomickej situácie poprípade zlého hospodá-renia zanikli aj tieto podniky: Kovohuty Vajsková, ZVT B. Bystrica, ZTS Slovenská Lup-ca, Stavoindustria B.Bystrica a Agrozet Zvolen. Na týchto územiach z polnohospodárskej výroby neprevláda jednoznacne ani rastlinná ale ani živocíšna výroba. Pestujú sa najmä krmoviny a nenárocné plodiny: obilie, pšenica, ovos, raž a zemiaky. Rozšírený je chov hovädzieho dobytka, oviec, hydiny a ošípaných. VI. Cestovný ruch Dôležitým predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu je dobre vybudovaná cestná a železnicná siet v oboch krajinných celkoch. Dobrým príkladom je železnicná trat vedúca z Margecian cez Cervenú skalu, Brezno, B. Bystricu až do Zvolena. Taktiež cestná komuni-kácia vedúca spod Vernára opät cez Brezno a B. Bystricu až do Zvolena. V tejto oblasti má dost velký význam aj letisko Tri duby na Sliaci. Vzhladom k tomu, že opisované územia nemajú tolko prírodných krás ako horské oblasti, nie sú až tak velmi turisticky atraktívne. Túto „chybu krásy“ kompenzuje bohatý výskyt minerálnych a termálnych pramenov s kúpelno-liecebnou funkciou. Kúpele s me-dzinárodným významom sú na Sliaci, kde sa liecia srdcovo-cievne choroby. V Kovácovej pri Zvolene zasa prebiehajú terapie pohybového ústrojenstva a nervových chorôb, pricom ku kúpelom je pridružené aj známe termálne kúpalisko. Do Brusnianskych kúpelov mô-žete íst pre zmenu na ozdravovaciu kúru vášho tráviaceho traktu. Z našich 8 národných parkov na opisovaných územiach leží iba južná cast jedného - Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Tieto územia sú však o to bohatšie na oblasti s nižším stupnom ochrany: ná-rodné prírodné rezervácie Badínsky a Dobrocský prales. Vo Zvolenskej kotline sa nachá-dza aj arborétum Zvolen - Borová hora. Pre cestovný ruch zvyšujú prítažlivost okrem iného aj pocetné kultúrno-historické pamiatky. 10 km východne od Banskej Bystrice sa nad obcou Slovenská Lupca vypína Lupciansky hrad z

  • 13. storocia, ktorý je už sprístupnený návštevníkom, ale vinou zlej fi-nancnej situácie
je v zúboženom stave. Priamo nad mestom Zvolen sa vypínajú zrúcaniny Pustého hradu. Obdalec od Zvolena sa nachádzajú pozostatky hradov Víglaš a Dobrá Ni-va. Castou súcastou vidieckych i mestských sídel sú pocetné zámky a kaštiele. Zvolenský zámok - národná kultúrna pamiatka (NKP) patrí k najznámejším v tejto oblasti. Bol posta-vený v rokoch 1370 - 1382, pôvodne slúžil na lovecké úcely, no dnes je jedným zo sídel Slovenskej národnej galérie (SNG). Pozoruhodnostou sú aj mnohé sakrálne pamiatky. Sta-robylý románsky kostol sa nachádza v Dobrej Nive. Na Starých Horách pri B. Bystrici je známe pútnické miesto s neskorogotickým chrámom. Obec Hronsek oplýva nielen rázovi-tou ludovou architektúrou, ale i artikulárnym dreveným evanjelickým kostolíkom so zvo-nicou z roku 1725. Zaujímavé ukážky ranogotickej cirkevnej architektúry môžeme vzhliadnut aj v obciach Poniky, Zolná a Cerín. V Ocovej je pamätník tamojšieho rodáka, polyhistora Mateja Bela. Bývalá partizánska obec Kalište vypálená Nemcami 18. marca 1945 je známa dvoma objektami ako pamätnými sienami SNP. Pomníky SNP sa tiež nachádzajú v Kremnicke a v Nemeckej, kde je aj expozícia múzea SNP. V rázovitých Horehronských obciach Polomka, Helpa a Šumiac nájdeme chránené objekty ludovej architektúry. Charakter technickej pamiatky má ciernobalocká lesná že-leznica, ktorá spája Cierny Balog s Hroncom. Spomínané obce Horehronia a oblast Detvy sú známe typickými výšivkami a ludovými krojmi. Tradicná je výroba keramiky v Lubie-tovej. Helpa a Detva sú lokality, kde sa každorocne konajú prehliadky ludového folklóru. Najvýznamnejším mestským strediskom opisovaných území je Banská Bystrica

  • jed-no z najmalebnejších miest na Slovensku, nazývané aj perlou Pohronia. Mestskou
pamiat-kovou rezerváciou je historické mestské jadro. V nom sa nachádza areál mestského hradu - NKP tvoriaci súbor objektov v okolí farského kostola Nanebovzatia Panny Márie z roku 1255, kostol sv. Kríža tzv. slovenský, gotický dom krála Mateja z roku l479, pôvodná rad-nica v renesancnom slohu a barbakan - vstupná cast do opevnenia hradu. Hodinová veža, pod ktorou stojí mariánsky stlp, tvorí dominantu námestia SNP. Tu sa nachádzajú i gotické a renesancné meštianske domy. Najcennejšie z nich sú Thurzov a Benického dom, ktoré slúžia ako sídla Stredoslovenského múzea a Pamiatkového ústavu. Umenia chtiví návštev-níci mesta si prídu na svoje v Štátnej galérii alebo v Štátnej opere. Vysokoškolskými usta-noviznami sú Univerzita Mateja Bela a Akadémia umení. Okolie mesta poskytuje vela dobrých príležitostí na letnú i zimnú rekreáciu a rôzne druhy športov. Metropolou Horeh-ronia je Brezno, niekdajšie slobodné královské banské mesto. Na historickom námestí gen. M. R. Štefánika sa nachádza stará radnica, dnešné Horehronské múzeum, zvonica a farský kostol. K jeho dominantám patrí aj socha významného štátnika, po ktorom „zdedilo“ ná-mestie svoje pomenovanie. Na sútoku Slatiny s Hronom pod výbežkami Javoria leží dalšie významné a zároven najstaršie mestské stredisko tejto oblasti - Zvolen. Meštianske domy v gotickom, renesancnom a barokovom slohu stoja na historickom námestí. Kostol sv. Al-žbety je situovaný v jeho strede. Tu sídli tiež cinohra Divadla J. G. Tajovského a Technic-ká univerzita. Známy je areál kúpaliska Neresnica v prímestskej rekreacnej oblasti. Na priecelí budovy Lesníckeho a drevárskeho múzea je umiestnený reliéf L. Štúra, ktorý bol v uhorskom sneme poslancom za Zvolenskú stolicu. Jedným z najmladších okresných miest Slovenska je Detva, založená roku 1638. Vznikla ako centrum rozptýlených lazových o-sídlení. Sídli v nej Podpolianske múzeum. _____________ _________

Zdroje: