Zvolen geológia Zvolen a jeho okolie je centron terajšej zvolenskej kotliny, ktorá sa nachádza v strede Slovenska. Cez Zvolenskú kotlinu preteká historicky dôležitá rieka Hron, ktorá mala velký vplyv na vývoj oblasti. Základy Zvolenskej kotliny položili tektonické pohyby v starších tretohorách. V mladších tretohorách vlastnú Zvolenskú kotlinu vyplnili prevažne jazerné a riecne sedimenty - súcasne pocas vulkanickej cinnosti sa usadzovali mohutné súvrstvia sopecného popola, úlomkov lávy, ale aj nánosy Prahrona a jeho prítokov. Tým sa vytvoril zarovnaný reliéf, ktorý dodnes tvorí poriecnu roven. Koncom mladších tretohôr túto roven tvorilo prietocné jazero, ktoré postupne vyplnali materiály s prevahou štrkov. V starších štvrtohorách sa vytvoril tektonický zlom takmer v strede kotliny. Hron sa prevalil do tohto zlomu a postupne sa vrezával do mladotretohornej výplne. Okolité svahy a kopce v blízkom okolí Zvolena, a to Pustý hrad, Malá a Velká Stráž, dalej Zálužná, podobne Hrabovec, sú budované prevažne andezitmi a ich tufmi, tufitmi a tufoaglomerátmi, ako aj inými pyroklastikami. Na zemský povrch sa dostali pocas velmi búrlivej sopecnej cinnosti v mladších tretohorách. Na mnohých miestach ich prekrýva nerovnako hrubá vrstva sprašových a polygenetických hlín. Z andezitových hornín sú velmi zaujímavé granátické andezity pochádzajúce z lokalít Pustého hradu, Brezín a Burzova. S vyhasnutým stratovulkánom Polany súvisí tzv. lahar - je to velmi vzácny prírodný útvar. Lahar predstavuje bahenný prúd sopecných hmôt, ktorý sa valí za prívalov daždových vôd po erupciách sopiek na ich úpätie, kde vyvracia všetko co mu stojí v ceste (lesné porasty, domy, mosty,...). Kmene stromov bahenná tufitová hmota úplne obalí, a tak skamenejú na opálovú drevnú hmotu. Svedkami neogénnej sopecnej cinnosti blízko mesta Zvolena sú zalesnené kopce Pustého hradu budované granátickým andezitom. Polana vznikal na Stredoslovenskom zlomovom pásme,ktorý zozdeluje Slovensko od Štúrova až na mierny severovýchod nad Vysoké Tatry. Polana je sopka z výškou 1458 metrov nad morom. V centrálnej casti je vytvorená mohutná kaldera, ktorá vznikla eróziou pävodného krátera. Priemer základne sopky je 18 kilometrov. Kalderu, ktora má tvar kotla uzatvára mohutný hrebenovitý val dlhý 23 kilometrov. Je to taktiež súcastne najvýraznejší geomorfologický útvar, ktorý je vyditelný aj z kozmickej vzdialenosti a na leteckých snímkach. Nad zlomom prebiehajúcim údolím rieky Slatiny a Hrona sa vypína Pustý hrad do relatívnej výšky 273 m na velmi krátkej horizontálnej vzdialenosti, preto zlomové svahy skalných útvarov Poštárky sú velmi strmé. Z brál Poštárky je pekný výhlad na mesto Zvolen. Západne od Budce na svahoch nad údolím Hrona vystupujú andezitové aglomeráty v podobe skalných hríbov. Najznámejší z nich - Certova skala - je chráneným prírodným výtvorom. Ide tu o vzácny prírodný útvar, ked velký andezitový balvan stojí na nepatrnom hrdle z andezitového aglomerátu. K najmladším sopecným horninám z okolia Zvolena patria aj výlevy živcových cadicov pri Ostrej Lúke, Bacúrove a Dubovom. Z mladotretohorných jazerných sedimentov sú známe z Borovej hory menšie výskyty diatomitov a v Borovianskom jarku i polohy bentonitov. Zaujímavým krasovým úkazom je jaskyna v travertíne pod sanatóriom na liecenie tuberkulózy na Borovej hore. Jaskyna vznikla sekundárne po vytažení sadrovca. Dalšie travertíny zo širokého okolia Zvolena vznikli a vznikajú aj teraz z výverov minerálnych vôd na Sliaci a v jeho blízkosti. Na Sliaci je tezaz pät pramenov. Najhodnotnejším a najvyhladávanejším pramenom je kúpelný pramen. Má vodu prírodnú, liecivu, slabo mineralizovanú, síranovo-hydrouhlicitanovú, vápenato - horecnatú, uhlicitú, hypotonickú so zvýšením obsahom fluóru. Pritomnost kyslicníka uhlicitého v prirodzenej 33°C teplej vode robí tieto pramene európskou raritou. V travertínoch sa nachádzajú fosílne odtlacky listov z drevín, ktoré rástli v okolí. Geomorfologické pomery Zvolena podmienila predovšetkým tektonická stavba územia, ale aj pomerne pestré geologické zloženie hornín. Tektonická stavba sa prejavila najmä tým, že výdaj sopecných hmôt z okolitých stratovulkánov Polany, Javoria, Kremnických a Štiavnických vrchov koncom mladších tretohôr podmienil velký pokles zemského povrchu pozdlž hlboko siahajúcich zlomov v smere S-J. Priebeh tohto štureckého zlomu južným smerom môžeme viditelne sledovat zo Zvolenskej kotliny cez Dudince až po Budapešt, kde podmienuje výver viacerých termálnych pramenov. Druhý systém zlomov, ktorý sa v morfológii zemského povrchu v okolí Zvolena velmi intenzívne prejavil, je prevažne v smere V-Z. Obidva smery zlomov sa križujú v intraviláne mesta, kde podmienujú casté vývery minerálnych vôd. V severnej casti mesta sa ako dominanta geomorfologicky uplatnuje travertínová kopa Borovej hory (535,8 m). Z travertínovej kopy s hrúbkou 15-20 m travertínu vyviera jazierko s minerálnou sírano-uhlicitou, vápenato-horecnatou vodou, ktorá je mierne rádioaktívna. (17,5 macheových jednotiek) Podobný charakter má zlomový severný svah Pustého hradu, kde vysoko nad Hronom cnejú skaliská andezitového aglomerátu Poštárky. Dalšie podobné skaliská nápadne vystupujú v údolnom prielome Neresnice. Je to napríklad Hurbanova skala, ktorá v podobe oltára cnie po lavej strane doliny Neresnice.