Zvolen
I. HISTÓRIA MESTA
Mesto Zvolen ležiace na strednom Slovensku sa rozprestiera vo Zvolenskej kotline. Co sa týka minulosti jedná sa o 3. najstaršie mesto našej vlasti. Tento rok si pripomíname
- 760. výrocie znovu udelenia mestských práv Belom IV. Dejiny sa však zacali písat ovela
skôr. Stopy po osídlení siahajú až do staršej doby kamennej. Viaceré nálezy a vykopávky pri riekach Slatina a Hron svedcia o intenzívnom osídlovaní v mladšej dobe kamennej, dobe bronzovej, laténskej, rímskej, v období stahovania národov, ci pocas Velkej Moravy. Významnými náleziskami sú lokality Pod Dráhami - Haputka , Podborová, Velká stráž, Teplicky a Hrádok pri Lieskovci. Významné sú aj nálezy zo Sliaca potvrdzujúce prítomnost Slovanov na tomto území už v 7. storocí. Prechádzala tadialto aj významná cesta Via Magna. Už od zaciatku Uhorska bol Zvolen významným sídlom. Ako osada existoval pred Tatárskym vpádom v roku 1241. Bol postavený Horný a Dolný hrad – dnes Pustý hrad a pod ním vznikla osada Zvolen. Tatári územie úplne spustošili, no Belo IV. sa pricinil o obnovu rozvoj nášho mesta. V decembri 1243 obnovil výsady. Obyvatelom bola zarucená slobodná volba richtára, farára, odvolanie sa proti rozsudku priamo u krála. Zároven boli oslobodení od mýta a mohli tažit kamen a drevo. Zvolen priamo podliehal panovníkovi. Velmi významný bol starý hrad, kde bolo sídlo zvolenskej velžupy, do ktorej patrilo Pohronie, Liptov, Turiec a Orava. Ludovít I. dal v roku 1382 postavit nový zámok v gotickej podobe. Pocas stredoveku sa tu dost casto zdržiavali panovníci, napr. Matej s manželkou Beatrix. V 15. storocí sa na zámku bol castým hostom J. Jiskra z Brandýsa. Pre jeho historickú, umeleckú a architektonickú hodnotu bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po rekonštrukcii v roku 1969 bola don premiestnená expozícia Slovenskej národnej galérie.V tomto priaznivom období vznikol aj celý rad honosných stavieb v gotickom slohu. Takou pýchou je kostol sv. Alžbety. Zachovali sa gotické nástenné malby.Zvolen zohral významnú rolu aj v období protitureckých bojov. Bránil vstupu Turkov do územia stredoslovenských banských miest. Viaceré obce v okolí boli vypálené. Zlé spomienky zanechali aj vodcovia protihabsburských povstaní, najmä vojská F. Rákociho mesto takmer uplne vypálili. K zažehnaniu dôsledkov vojenských udalostí 16. – 18. storocia prispela usilovnost obyvatelov a osvietenskí panovníci. Nastalo obdobie rozkvetu najmä remeselnej výroby a polnohospodárstva. Mesto malo výnosy z chovu oviec, mlynov, pivovaru atd. Do roku 1775 bolo vo Zvolene aj sídlo župy, ktorá potom prešla do Banskej Bystrice. Významnými feudálnymi rodmi v meste a okolí boli Esterházyovci, Koháryovci a Ostrolúckovci. Zachovalo sa niekolko domov meštanov a feudálov postavených v renesancnom, barokovom, ci klasicistickom slohu, napr. budova mestskej radnice (Vlastivedné múzeum), Finkova kúria.. V 18. a 19. storocí sa mesto výraznejšie podielalo na národnom hnutí. Medzi známe osobnosti tu pôsobiace patrili Matej Bel, Andrej Sládkovic, spisovatel a novinár Mikuláš Štefan Feriencík, zakladatl slov. múzejníctva A. Kmet, spisovatelky Terézia Vansová a Elena Marothy Šoltésová. Zvolenskí národovci Juraj Bánik, dr. Jozef Kozácek a Andrej Lange sa pricinili o zvolenie Ludovíta Štúra v októbri 1847 za poslanca do Uhorského snemu za mesto Zvolen. Na pamiatku bol po nom pomenovaný park a vytvorená busta Jánom Kulichom. V 2. polovici 19.storocia sa vytvorili predpoklady na hospodársky rozvoj. Prispela tomu najmä výstavba železnicnej trate Budapešt – Lucenec – Vrútky. Postupne sa Zvolen stal križovatkou piatich smerov. Okrem železnice sa budovali aj závody. Koncom 19. a zaciatkom 20. storocia silnelo nár. hnutie. Nastal rozvoj hospodárstva školstva, kultúry a umenia. V 1900 – 1909 v meste pôsobili 2 tlaciarne, ktoré už v tom období tlacili slovenské knihy a casopisy. Od 1904 bolo vydaných 10 rocníkov Zvolenských novín. V 1. svetovej vojne bojovalo 1860 Zvolencanov z toho 88 sa z frontu nevrátilo. Po vojne vznikla 1. CS republika a Zvolen nadalej pokracoval v rozmachu. Od 1.1. 1923 boli zrušené Uhorské župy. Zvolenský okres sa spojil so zvolenskoslatinským a patril pod župu Pohronskú so sídlom vo Zvolene. Mesto malo výhodnú polohu v centre župy a tak sem prichádzali nové osobnosti a možnosti rozvoja. V 1921 tu žilo 9 000 obyvatelov. Zacali sa stavat župné domy, stavali sa nové ulice za hradbami, postavili sa legiodomy, budovy dievcenskej školy, nemocnice, okresného súdu, štátneho reformného gymnázia Dr. Miloša Štefanovica. V 1925 bola dokoncená železnica do Krupiny. Rozširovala sa siet obchodov a služieb. Vznikli nové hoteli ( Grand, pri zámku, pri starej stanici ), nové pobocky penažných ústavov – Légiobanka, Tatrabanka, Nár. záložna. Zacali sa stavat kasárne a letisko na Sliaci. Hlavné cirkvi boli rímskokatolícka, evanjelická augsburského vyznania, židovská obec a upadajúca kalvínska cirkev. Vznik Slovenského štátu znamenal zaclenenie Zvolena do Pohronskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. V 1940 žilo vo Zvolene približne 13 000 obyvatelov. Aj pocas 2. svetovej vojny pokracovala výstavba. Napredoval aj kultúrny život. V 1942 bolo založené Mestské múzeum. Z hladiska ludského potenciálu, strategickej polohy, politickej sily, bol Zvolen v case SNP popri Banskej Bystrici najdôležitejším mestom. Železniciari zhotovili 3 pancierové vlaky, fungovala vojenská nemocnica. Dôležité úlohy zohrali aj letiská Tri Duby na Sliaci a v Zolnej. Po obsadení mesta Nemcami nastali tažké casy. Nastal teror, represie, prenasledovanie. 2 mesiace po oslobodení Lucenca v 1945 bol aj Zvolen oslobodený 2. ukrajinským frontom, ktorého súcastou boli aj rumunskí vojaci. Nad mestom boli vybudované ústredné cintoríny na pocest padlých vojakov. V 1948 nastal prevrat a zacalo sa 40 rocné obdobie totalitného režimu. Nastali mnohé zmeny. Stavali sa závody, sídliská. Došlo k plynofikácii, výstavbe a rekonštrukcii zdravotníckych, školských, kultúrnych, športových a rekreacných objektov. Zvolen si upevnoval postavenie v oblastiach lesníctva, strojárstva, drevárstva, polnohospodárstva, vzdelávania, kultúry ( Akademický Zvolen, ZHZ ). Z výskumných ústavov dominujú LVÚ a VÚSAM. Dalšie zmeny nastali v novembri 1989. Zacatá transformácia pokracovala aj po vzniku samostatnej SR. Realizovalo sa mnoho projektov. Rekonštrukcia DJGT, elektrifikácia železnicnej trate, prestavali sa objekty starých kasární, vybudoval sa obchvat južnej casti. Prebehli rekonštrukcie tržnice, 1. casti námestia SNP ako aj iných ulíc. Do Zvolena bolo premiestnené velenie vzdušných síl ASR. V novom územnosprávnom clenení bol okres Zvolen oklieštený o okresy Detva a Krupina. Škoda, že sa nepodarilo presadit, aby mesto sa stalo sídlom VÚC.
II. HOSPODÁRSTVO
- Drevospracujúci priemysel
Clovek sa odpradávna zaoberal tažbou a spracovaním dreva. Platilo to aj tu. Neskoršie vo Zvolene vznikli mnohé cechy kolárov, tesárov, stolárov. V 18. storocí z cechov vznikali manufaktúry a v 19. storocí zaznamenávame výstavbu prvých závodov. Na terajšej ulici Dukelských hrdinov pôsobila Prvá fajková a zápalková továren, ktorá zanikla pocas 1. svetovej vojny. Pri starej stanici bola továren Polgár vyrábajúca stolicky. Zanikla po 1. svetovej vojne. Nábytková továren Figuš vyrábala nábytok všetkého druhu. Znárodnovací proces zabránil jej dalšiemu rozvoju. V meste pôsobilo aj viacero súkromníkov. Najvýznamnejším podnikom sa stala Bucina. Po páde totality súkromníci opät otvárajú svoje dielne. - Strojársky priemysel Až v roku 1871 sa zacalo s výstavbou 1. železiarne a plechárne Union. Vyrábala plechy, predvalky a plošiny. Zanikla v roku
- 1922. Železnicné opravovne a strojárne boli vybudované v roku 1872. LIAZ postavili
svoj závod v 1947. Prv sa špecializovali na gen. opravy autobusov, potom na finálnu výrobu áut LIAZ. Po 1990 fabrika stratila trhy a zanikla 1999. V meste vznikol aj Výskumno – vývojový ústav strojov a mechanizmov zameraný na výskum strojárskych a stavebných strojov. V súcasnosti sa zaoberá na vývoj nových strojárskych produktov.
Do roku 1948 bolo stavebníctvo v súkromných rukách. Po roku 1948 bolo znárodnené. Stavali sa ulice, cesty, obytné budovy. Bola postavená 1. a 3. ZŠ, SŠ strojnícka a dopravná a študentský domov L. Štúra ako aj MNV. 1953 – dokoncenie Ipelských tehelní Zvolen 1958 – zacína fungovat paneláren. V 1960 vznikli Pozemné stavby, STAS – 3, Polnohosp. stavby a Okr. stavebný podnik. Dokoncilo sa vodné dielo na rieke Slatinka. Rozmach zaznamenáva výstavba bytov a sídlisk Sekier, Záhonok, Zlatý potok, Lipovec, Západ-Teplicky, Podborová. V súcasnosti množstvo podnikov a firiem s obdobia režimu už neexistuje, alebo sa pretransformovali. Takisto zaznamenávame aj útlm v tejto oblasti. Nestavia sa v takom tempe, zameranie je na rekonštrukcie a výstavbu menších objektov.
Najvýznamnejším podnikom boli mliekárne Wittman & syn známa aj vo svete. Po znárodnení vznikli Stredoslovenské mliekárne. V 1991 z nich vznikla Zvolenská mliekáren. V 1998 bola vrátená K. Wittmanovej. V 1949 boli vytvorené Slov. mäsové závody. Potom vznikol Stredoslovenský mäsový priemysel. Po privatizácii existuje ako Mäsokombinát Cupka s.r.o. Zvolenská pekáren zacala skúšobne piect v 1977. Vo Zvolen sú aj hydinárske závody, ktoré vznikli v 1952. K potravinárskym závodom patrí aj DRU založený v 1969. Spracúva med, vyrába trvanlivé pecivo. - Polnohospodárstvo Zvolen by sme mohli zaradit do prímestskej polnohospodárskej krajiny. Rastlinná výroba: Je podmienená pôdnym fondom a klimatickými podmienkami. Dôležitým medzníkom bolo zavedenie chemizácie a mechanizácie. V 1949 pracovalo v tomto odvetví 27 455 ludí a v 1990 len 8 000. Živocíšna výroba: Zvolen a okolie je predurcené na živocíšnu výrobu. V 1918 vznikla Štátna výskumná stanica polnohospodárska. Po roku 1990 klesol stav dobytka a oviec. Podstatne však vzrástli stavy zvierat u súkromných vlastníkov.
_____________ _________
Zdroje: