Vysoké Tatry

Vysoké Tatry Celé územie mesta Vysoké Tatry sa nachádza v chránenom prostredí Tatranského národného parku, preto tu nie je možné vykonávat všetky bežné turistické a rekreacné aktivity. V podtatranskej oblasti, ktorá sa delí na dva hlavné regióny, Spiš a Liptov, je však vela prírodných a turistických atrakcií, ktoré majú k Vysokým Tatrám priamu, alebo nepriamu väzbu a bez návštevy ktorých, by bol pobyt turistov v tomto meste neúplný. Medzi najvýznamnejšie regionálne atrakcie sa zaraduje splav rieky Dunajec na drevených pltiach, múzeum Liptovskej dediny v Pribiline, rezervácia ludovej architektúry v Ždiari, termálne kúpaliská v Bešenovej, Liptovskom Jáne a vo Vrbove, pamiatky gotickej architektúry Spiša, múzeum Liptovskej dediny v Pribiline, amfiteáter a prírodné múzeum drevených plastík vo Východnej, Národný park Slovenský raj a Demänovské Jaskyne. Mesto Vysoké Tatry je súcastou Tatranského národného parku (TANAP), najväcšieho a najstaršieho národného parku v Slovenskej republike, ktorý sa rozkladá na ploche 74.111 Ha. TANAP pokrýva rozsiahle územie Západných Tatier, Vysokých Tatier a Belianskych Tatier. Vznikol zaciatkom roku 1949, ako výsledok dlhorocnej snahy ochrancov prírody, zachovat jedno z najkrajších a najcennejších území v strednej Európe pre budúce generácie. Z geomorfologického hladiska sú Vysoké Tatry vzhladom na pocet štítov presahujúcich výšku 2500 m n. m. (24), jediným karpatským pohorím, charakteru velhôr. Pohyb návštevníkov v tomto chránenom území je prísne regulovaný a obmedzuje sa len na vyznacené turistické chodníky a lyžiarske chodníky. Hlavné turistické trasy sú otvorené každorocne len od 15.06 do 31.10., pocas zimnej sezóny sú v prevádzke len chodníky k vysokohorským chatám a hotelom. Vysoké Tatry, vdaka svojmu unikátnemu prírodnému prostrediu poskytujú návštevníkom po celý rok množstvo oddychových aktivít, vhodných pre každého, od najnárocnejších športovcov, až po seniorov a rodiny s maloletými detmi. Vysokohorská turistika, horolezectvo a lyžovanie v tejto ponuke prevažujú, no okrem nich je tu ešte priestor pre vela dalších rekreacných cinností, ako je jazda na horskom bicykli, jazdectvo paragliding, plávanie, ci rafting. Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 398km2 a svojou rozlohou patrí medzi najväcšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú cast rovnomenného pohoria a tvorí ho 15 mestských castí, pôvodne samostatných osád, ktoré boli postupne integrované do jedného územného celku. Dopravnou osou celého územia mesta je "Cesta Slobody", ktorou sa návštevník približne za jednu hodinu dostane z najzápadnejšej mestskej casti Podbanské, cez všetky tatranské osady s výnimkou Dolného Smokovca, až na východnú hranicu mesta, do osady Tatranská Kotlina. Administratívnym centrom mesta je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Plesom patrí tiež medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu. Mesto Vysoké Tatry bolo založené v roku 1947 a má 5600 stálych obyvatelov. Jeho mestské casti sú: Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Horný Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Lesná, Tatranská Lomnica, Tatranské Matliare, Kežmarské Žlaby a Tatranská Kotlina. Podbanské Rok vzniku: XV. storocie Nadmorská výška [m]: 940 Najzápadnejšia z pätnástich osád mesta Vysoké Tatry. Leží na križovatke Cesty slobody a rieky Belá, 16 km od Štrbského Plesa. Dejiny Podbanského boli až do 19. storocia úzko späté s baníctvom. Prvú ubytovnu otvorili pre turistickú verejnost v roku 1925. V tridsiatych rokoch 20.storocia sa Podbanské mohlo stat dôležitou dopravnou križovatkou. Projekt vybudovania cesty cez Tichú a Tomanovskú dolinu do Polska sa, naštastie pre okolitú prírodu, neuskutocnil. Štrbské Pleso Rok vzniku: 1872 Nadmorská výška [m]: 1350 Štrbské Pleso je najvyššie položená tatranská osada. Rozkladá sa okolo rovnomenného jazera na moréne, ktorú ladovec vytlacil do ústia Mlynickej doliny. Prví "turisti" sa o Štrbské Pleso zacali zaujímat v 17. storocí, možno aj na základe najstaršieho písomného svedectva o jazere, podaného kežmarským ucencom Davidom Frohlichom v roku 1644. Po otvorení košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, ktorá sa k Štrbskému Plesu priblížila na vzdialenost 6 km, bolo už len otázkou casu, kedy na jeho brehu vyrastie prvý turistický objekt a po nom nová tatranská osada. V roku 1896 bola zabezpecená výstavba unikátnej ozubnicovej železnice. Do roku 1906 bol vybudovaný na južnom brehu jazera hotelový komplex, ktorý dnes slúži ako kúpelný areál (objekty Hviezdoslav a Kriván). V blízkosti Štrbského Plesa vyrástlo stredisko Nové Štrbské Pleso, ktoré založil banskobystrický architekt Karol Móry. Ten v roku 1900 vytvoril mieste starého rašeliniska umelé jazero a na jeho brehu postavil roku 1905 hotel a rozhladnu. V 30-tych rokoch tu boli postavené dalšie dva objekty hotelového typu. Další velký rozvoj územia osady je spojený s Majstrovstvami sveta v roku 1970, kedy došlo k zásadnej prestavbe celej osady, výstavbou športového areálu FIS v Mlynickej doline, velkokapacitných hotelov a dopravného terminálu so záchytným parkoviskom. Vyšné Hágy Rok vzniku: 1881 Nadmorská výška [m]: 1100 Vyšné Hágy sú jednou z najvýznamnejších kúpelných osád vo Vysokých Tatrách. Ležia pod vyústením Batizovskej doliny do Popradskej kotliny pri Ceste slobody medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom. Najstaršia cast osady Vyšné Hágy ležala asi o tristo metrov nižšie od dnešnej stanice tatranskej železnice. Osada Vyšné Hágy je verejnosti známa nielen ako kúpele, kde sa lieci tuberkulóza, i iné respiracné choroby, ale aj ako dejisko medzinárodného volejbalového turnaj o Pohár SNP, ktorý sa každorocne organizuje v auguste. Nová Polianka Rok vzniku: 1946 Nadmorská výška [m]: 1040 Táto liecebná osada leží na úbociach Gerlachovského štítu, zhruba na polceste medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Poliankou. Od roku 1956 slúži ako moderná vojenská liecebna tuberkulózy a respiracných chorôb. Názov je odvodený z mena nedalekej, staršej Tatranskej Polianky. Medzi Novou a Tatranskou Poliankou leží ešte samota s lesovnou TANAPu Danielov dom. Tatranské Zruby Rok vzniku: 1923 Nadmorská výška [m]: 1000 Osada vznikla v roku 1923 ako zrubový výcvikový tábor pre horské jednotky ceskoslovenskej armády, preto sa pôvodne používal názov Vojenské Sruby. Frekventanti armádnych kurzov a cvicení sa casto využívali pri budovaní tatranských turistických chodníkov a chát. Pocas Slovenského národného povstania sa miestna vojenská posádka zapojila do protifašistického odboja. Po hrozbe bombardovania tatranských osád fašistickým letectvom sa presunula do Nízkych Tatier. Po vojne sa Tatranské Zruby stali vojenskou zotavovnou. V roku 1967 tu postavili velkú modernú zotavovnu hotelového typu. Nový Smokovec Rok vzniku: 1875 Nadmorská výška [m]: 995 Nový Smokovec leží na západnom okraji osady Starého Smokovca, na úpätí Slavkovského štítu. Okrem sanatórií bolo jeho súcastou aj prvé kino v Tatrách, ktoré otvorili v roku 1913, v priestoroch bývalej kúpelnej zimnej záhrady. V roku 1925 sa dominantným objektom kúpelnej osady stalo nové sanatórium na liecbu tuberkulózy (dnes Odborný Liecebný ústav respiracných chorôb - "Penzák"). Starý Smokovec Rok vzniku: 1793 Nadmorská výška [m]: 990 Starý Smokovec je najstaršia tatranská turisticko - rekreacná osada situovaná na križovatke Cesty slobody s cestou od Popradu, medzi Novým Smokovcom a Horným Smokovcom. Základ názvu obce možno odvodzovat z pohanského kultu slovanského Zmoka, patróna hutníkov, ktorí tu od laténskej doby tavili železnú rudu. V roku 1904 bol dokoncený prvý tatranský Grandhotel (Nagy szaalló). Po II. svetovej vojne bol postavený depandance Grandhotela Hoepfnerov Dom (dnes Hotel Smokovec). V období príprav na MS-70 boli v Starom Smokovci postavené dalšie moderné objekty ( Satur, Dom Horskej Služby, Obchodný dom a iné), ktoré však svojou architektúrou nekorešpondujú s pôvodnými hradenými objektmi a ich estetická hodnota je velmi sporná. Horný Smokovec Rok vzniku: 1926 Nadmorská výška [m]: 955 Horný Smokovec je najmladší zo štvorice Smokovcov. V druhej polovici 19. storocia na jeho území stála len drevená rozhladna, ku ktorej viedol chodník s oblubou využívaný kúpelnými hostami. Možno kvôli krásnemu výhladu z rozhladne sa toto miesto nazývalo Pekná Vyhliadka. Stavebný ruch sa tu zacal až v roku 1926, ked sa prvými objektmi novej tatranskej osady stalo niekolko rodinných penziónov pomenovaných podla manželiek ich majitelov (Vlasta, Irma,Klára a Dagmar). Názov Pekná Vyhliadka (francúzsky Belle Vue) si osada zachovala až do roku 1938, ked ju úradným nariadením premenovali na Horný Smokovec. Dolný Smokovec Rok vzniku: 1881 Nadmorská výška [m]: 890 Ako jediný zo Smokovcov neleží pri Ceste slobody a stavebne sa ešte nespojil so vzniknutou aglomeráciou. Názov osady napovedá, že leží nižšie ako susedné tatranské osady. Je situovaný bokom od cesty medzi Popradom a Starým Smokovcom, nachádza sa asi o dva kilometre od jej napojenia na Cestu slobody. V roku 1931 tu postavili modernú liecebnu s interným a chirurgickým pavilónom, ktorá dnes patrí Odbornému liecebnému ústavu detskej tuberkulózy a respiracných chorôb. V roku 1958 tu vyrástlo sídlisko Pod Lesom. Tatranská Lesná Rok vzniku: 1927 Nadmorská výška [m]: 915 Tatranská Lesná je rekreacná osada pri Ceste slobody medzi Horným Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. Leží poniže ústia Studenej doliny a po jej východnom okraji tecie Studený potok. Tatranská Lomnica Rok vzniku: 1892 Nadmorská výška [m]: 850 Jedna z najväcších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier sa nachádza 6 km východne od Smokovca, na úpätí Lomnického štítu. Zárodok osady tvorila štátna horáren a niekolko súkromných letohrádkov. Vzhladom k tomu, že lokalita sa nachádzala v katastri Velkej Lomnice, získala názov Tatranská Lomnica. V snahe vybudovat z osady turistické stredisko rozclenil štát územie dnešnej Tatranskej Lomnice na 69 stavebných parciel a tie rozpredal, alebo prenajal súkromným záujemcom. V roku 1893 bol postavený Hotel Lomnica, v tej dobe najväcší hotel na území Vysokých Tatier, neskôr pozoruhodný Kúpelný Dom s bazénom a vodoliecbou a v roku 1905 reprezentacný Grandhotel, ktorý bol v roku 1919 premenovaný na Grandhotel Praha. Rozvoj Tatranskej Lomnice pribrzdili nové nájomné podmienky, ktoré štát zacal uplatnovat od roku 1908. Viacerí nájomníci odstúpili od zmlúv a tak do konca prvej svetovej vojny v osade pribudli iba tri súkromné vily. V medzivojnovom období vyrástlo v Tatranskej Lomnici množstvo rodinných penziónov a súkromných rezidencií. Výnimkou bola výstavba velkokapacitnej zotavovne Morava, ktorú realizovala Zemská životná poistovna z Brna v roku 1933. Výstavbou unikátnej visutej lanovky na Skalnaté Pleso a Lomnický štít (1937 - 1940), získala osada svoju hlavnú turistickú atrakciu, ktorá opät pozdvihla stredisko na medzinárodnú úroven. V šestdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Tatranská Lomnica stala hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku. Vdaka výstavbe nových zotavovní (Urán, Odborár, Sasanka, Družba) resp. prevodu existujúcich hotelových zariadení do odborárskej sféry, prešlo cca 70% celkovej lôžkovej kapacity osady do vlastníctva odborov. Tento stav trvá dodnes. Tatranské Matliare Rok vzniku: 1884 Nadmorská výška [m]: 885 Tatranské Matliare sú prvou rekreacnou osadou pri Ceste slobody medzi Tatranskou Lomnicou a Tatranskou Kotlinou. Od juhozápadného suseda sú vzdialené len 1,5 km. Cez Tatranské Matliare preteká Skalnatý potok. V lese nižšie od Tatranských Matliarov sa nachádza národná prírodná rezervácia Pramenište, ktorú vyhlásili v roku 1991 na ploche 45,6 ha. Rezervácia chráni najzachovalejší reliktný borovicovo-brezový porast v tatranskej oblasti. Kvôli výskytu kriticky ohrozených druhov nie je prístupná verejnosti. Tatranské Matliare ponúkajú podobné turistické možnosti ako susedná Tatranská Lomnica, do ktorej sa možno dostat pešo spred zotavovne Hutník po žltej znacke za 20 min. Poloha osady umožnuje jednoduchý prístup do Doliny Bielej vody, k Chate na Zelenom plese a na Jahnací štít po modrej znacke. Kežmarské Žlaby Rok vzniku: 1888 Nadmorská výška [m]: 902 Kežmarské Žlaby sú najmenšou tatranskou osadou, ktorá sa nachádza nad Cestou slobody, medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou. Necelý kilometer pred osadou Kežmarské Žlaby v smere od Tatranskej Lomnice sa nachádza samota Biela Voda, ktorá slúži ako nástupný bod pre túry v oblasti Doliny Bielej vody a Belianskych Tatier. Tatranská Kotlina Rok vzniku: 1882 Nadmorská výška [m]: 760 Najnižšie položená tatranská osada situovaná vo východnej casti Belianskych Tatier na úpätí Kobylieho vrchu a masívu Bujacieho vrchu. Hlavným impulzom pre založenie Tatranskej Kotliny bolo sprístupnenie Belianskej jaskyne v roku 1881.