Východná Európa Vychodná Ázia Východná Ázia zaberá obrovské územie-takmer 8 mil.km, na ktorom sa striedajú 3 000-7 000 m n. m. vysoké pásmové pohoria (Altaj,Ťanšan,Kunlun) s púštnymi a polopúštnymi plošinami a panvami -Džungárska panva,Tarimská panva,Cchadjamská panva,Tibetská náhorská plošina. Z veľkej časti je to bezodtokové územie na ktorom prevláda stepné a púštne podnednebie mierneho pásma. Východná Ázia sa rozperstiera východne od línie tvorenej horskými chrbtami pohorí Veľký Chingan a Severočínske vrchy. Tvorí ju časť Ázijskeho kontinentu spolu s ostrovmi-Japonské os.,Taiwan,Hainan a i.-o celkovej rozlohe 3,5 mil km s prevažujúcim subtropickým a savanovým podnebím a s hustou riečnou sieťou. povrch tvoria -nižšie pohoria -Manďzuska,Juhočínske vrchy,pohoria Kórejskeho polostrova a Japonských ostrovov. plošiny -Junnanská,Kuejčonská a rozsiahle nížiny-Veľká Čínska nížina.

Mongolsko (republika)

Hlavné mesto-Ulanbátar/Ulaanbaatar 649 800 obyv Administratívne usporiadanie-18 provincií Rozloha-1 566 500 km Počet obyvateľov- 2 600 000 Hustota zaľudnenia 1,7 obyv./km Iné významnejšie sídla-Darhan(67 000ob.),Erdenet (58 200 ob.),Čojbasan (41 000 ob.) Najvyšší bod- Hujtun 4 374 m Najvýznamnejšie rieky-Selenga,Herlen,Orhon Úradný jazyk-mongolčina Mena-tugrik Rasové a národnostné zloženie-Mongoli 86%, Kazachovia 5% ,iní 9% Náboženstvo-budhizmus-lámaizmus 90% iné 10%-islam,šamanizmus Urbanizácia -62% Dojčenská úmrtnosť - 150%O Analfabeti-20% Podiel na tvorbe HNP-poľnohospodárstvo 31% priemysel 36% služby 33%

-nachádza sa vo vnútrozemí Ázie Povrch: na severe zasahujú výbežky Saján Jabloňového chrbta na juhozapade sa tiahnu Mongolský Altaj Gobijský Altaj juh a juhovýchod vypĺňa Gobi -väčšinu krajiny utvárajú suché bezodtokové plošiny so slanými jazerami,ktoré väčšinou ležia v nadmorských výškach nad 1000m. z nich sa ako ostrovy dvíhajú pohoria Changaj a Hentijn územie má polopúštny ráz,kde zníženiny striedajú pohoria. vzhľadom na nadmorskú výšku a kontinentalitu má málo zrážok ,horúcejšie letá a chladnejšie zimy

Čína/Čínska ľudová republika Zhongguo štátne zriadenie-republika

Hlavné mesto-Peking/Beijing -6 840 000 obyv. s aglomeráciou 11 250 000 obyv. Rozloha 9 572 395 km iné vyznamnejšie mestá-Čunking,Šanghaj,Chengdu,Tiencin/Ti anjin Počet obyv.- 1 273 600 000 Hustota zaľudnenia- 133 ob/km Najvyšší bod-Mount Everest/Sagarmatha, 8 848 m Najvýznamnejšie rieky-Žltá rieka Jang-c´tiang,Amur,Brahmaputra Úradný jazyk-čínština,v autonómnych oblastiach aj miestne jazyky Mena-juan Rasové a národnostné zloženie-Číňania 92%,Čuangovia 1,5%,Madžuovia 0,5%,Chuejovia 1%,Miaovia 0,5%,Ujgurovia 0,5%,Tibeťania 0,5% iní 3,5% cca 60 národností Náboženstvo-bez vierovyznania 69% konfucionizmus 15% budhizmus 9% taoizmus 3% islam-suniti 2% kresťanstvo 1% iné 1% Analfabeti-18,5% Dojčenská úmrtnosť 47%O Podiel na HNP poľnohospodárstvo 20% priemysel 49% služby 31% HDP na 1obyv. 860 USD

-rozlohou je 3. najväčší štát sveta,a žije v nej 1/5 populácie sveta. je to nezávisla socialistická republika s centrálnym plánovaním..

povrch-môžeme vyčleniť 4 fyzicko-geografické celky:

1.Tibetská náhorná plošina obklopená horskými systémami Himalájí,Karakoramu a Tchien-šanu s kontinentálnym vysokohorským podnebím 2.sústava horských panví a plošín na Z a S so suchým aridným podnebím ,v kt. prevládajú púšte a polopúšte so slanomilným rastlinstvom 3.nížinne a husto osídlené oblasti pri dolných tokoch veľkých riek s monzúnovým podnebím 4.stredohory a vysoćiny medzi Tibetom a juhovýchodným pobrežím s prechodným pobrežím

Lesy pokrývajú iba 13%územia ,rozsiahle lesné porasty sú zachované v Madžusku a na JV svahoch Tibetskej plošiny.

priemysel-je najdôležitejšie odvetvie.

Ťažobný priemysel využiva obrovské nerastné bohatstvo-uhlie,ropa,železná ruda. hutnícky priemysel je dobre rozvinuty.Vzrastá význam elektroniky a at´mového priemyslu Chemický priemysel-petrochémia,výroba umelých hnojív Ľahký priemysel-potravinársky,textilný

poľnohospodárstvo-zamestnáva 70%obyv.

hlavná plodina-ryža 1.miesto na svete, pšenica,kukurica,proso,podzemnica olejná,sezam,čaj svetové prvenstvo má v produkcii bavlny a tabaku

živočíšna výroba-chov ošípaných (40%svetovej produkcie),hydiny(kačice) významný rybolov a chov priadky morušovej. Doprava prvoradý význam v osobnej i nákladnej doprave majú železnice-spájajú všteky provincie,ale sú málo výkonné. automobilová doprava-málo rozvinutá-600 obyv. na 1 auto v osobnej doprave prevládajú bicykle najvýznamnejší prśtav je Šanghaj.

Japonsko

-je ostrovná krajina a nachádza sa približne na 3900 ostrovoch, z ktorých najväčšie sú Honšú, Kjúšú, Šikoku a Hokkaidó (tvoria 98% celkovej rozlohy územia). -je konštitučná monarchia-cisárstvo. počet obyvateľov-126 500 000 asi 45% Japoncov žije v 3-och konurbáciách- Tokio-Jokohama,Nagoja a Ósaka-Kóbe-Kjoto,ktoré spolu tvoria megapolis Tokaido hustota zaľudnenia-335 obyv./km Hlavným mestom Japonska je Tokio. Spolu so susednými mestami Kawasaki a Jokohama tvorí rozsiahlu aglomeráciu, v ktorej žije takmer 30 miliónov obyvateľov. iné významné sídla-Yokohama,Nagoya,Osaka,Sapporo,Kawa saki,Kobe najvyšší bod-Fudžisan 3776m Mena-jen rasové a národnostné zloženie- Japonci-99% Kórejčania 1% náboženstvo- šintoizmus 40% budhizmus 38% kresťanstvo 4% iní 18% Väćšina Japoncov vyznáva niekoľko náboženstiev naraz,najčastejšie budhizmus a šintoizmus urbanizácia 77,6% priemerná dĺžka života-muži 71 rokov ženy 76rokov analfabeti 1% podiel na tvorbe HNP:poľnohospodárstvo 2% priemysel 36% služby 62% Povrch

Japonsko tvorí spolu so štyrmi hlavnými ostrovmi asi 6 900 ostrovov s celkovou rozlohou 377 435 km².

  • Honšú 230 822 km²
  • Kjúšú 83 511 km²
  • Šikoku 42 030 km²
  • Hokkaidó 18 782 km²

Hlavné súostrovie, ktoré tvoria ostrovy (zo severu) Hokkaidou, Honshuu, Shikoku a Kyushuu, je dlhé cez 2 000 km (spolu s Okinawou a priliehajúcimi ostrovmi je dĺžka sever - juh až 3 700 km) a rozkladá sa medzi 25° a 45° severnej zemepisnej šírky. Pobrežie je členité, dlhé 29 740 km. Najväčší ostrov je Honshuu, ktorý tvorí 65% rozlohy Japonska. Medzi ďalšie ostrovy a súostrovia patria Ryuukyuu, Amakusa, Gotou, Koshiki, Tsushima, Oki, Sado, Okushiri, Rishiri, Izushichitou a ďalšie.

Oblasť sa vyznačuje veľmi silnou seizmickou aktivitou. Objavuje sa tu v priemere 1000 zemetrasení ročne, väčšina je ale taká slabá, že ju zaznamenajú iba prístroje. Takisto silná je aj sopečná činnosť, asi 40 sopiek v Japonsku je dodnes činných. Medzi vyhasnuté patrí napr. aj Fujisan (3776 m), ktorá naposledy soptila v roku 1707. So sopečnou činnosťou je spojený aj hojný výskyt horúcich prameňov

Viac ako 80% povrchu tvoria hory. V Japonsku je 580 vrchov vyšších ako 2 000 m, z toho 7 presahuje výšku 3 000 m (Fujisan 3 776 m, Kitadake 3 192 m, Hotakadake 3 190 m, Arigatake 3 180 m, Ontake 3 063 m, Norikuradake 3 026 m a Tateyama 3 015 m). Ústredným pohorím sú tzv. Japonské Alpy skladajúce sa z troch pásiem: sev. Hida (najvyšší vrchol Hotakadake 3 190m), stredného Kiso (najvyšší vrchol Komagatake 2 956m) a južného Akaishi (najvyšší vrchol Shirane 3 192m). Väčšina Japonských nížin sa rozkladá na Tichomorskej strane ostrova. Najväčšia nížina Kantou sa rozprestiera v okolí Tokia. Podnebie

Klimatické podmienky sú v Japosku veľmi rôznorodé, čo je spôsobené hornatosťou a pretiahnutým tvarom hlavného súostrovia. Japonsko takisto leží pomerne blízko k ázijskej pevnine, preto padá na strane privrátenej k pevnine veľa snehu (tejto časti sa hovorí rub Japonska - ura Nihon) a na strane privrátenej k pacifiku padá sneh len zriedka a ak, tak sa dlho neudrží (líc Japonska - omote Nihon). Na klimatické podmienky majú vplyv aj morské prúdy.

Teploty v zime sa pohybujú medzi -9°C až +16°C, a v lete od +20°C do +28°C. Obdobie dažďov trvá od polovice júna do prvej júlovej dekády, potom prichádza vlhké a veľmi horúce leto. Tajfúny prichádzajú najčastejšie koncom augusta a v priebehu septembra. Zima je chladná a vlhká, končí rozkvitnutím sliviek koncom februára až počiatkom marca, podľa zemepisnej polohy. Takisto sa líši aj rozkvitanie sakúr, ktoré kvitnú na juhu už v druhej polovici februára , zatiaľ čo na Hokkaidou na začiatku mája. Priemerné množstvo zrážok za rok v okolí Tokia je 1 405mm, najdaždivejší je máj so 185mm a najsuchší je január iba s 45mm zrážok.

Vodstvo

Moria obklopujúce Japonsko:

  • sever - Ochotské more
  • východ a juh - Tichý oceán
  • juhozápad - Východočínske more
  • západ - Japonské more
  • medzi Kuushuu, Shikoku a Honshuu - Vnútorné more

Niektoré dôležité prielivy:

  • medzi Hokkaidou a Honshuu - prieliv Tsugaru
  • medzi Shikoku a Kyuushuu - kanál Bungo
  • medzi Hokkaidou a Kurilskými ostrovmi - prieliv Nem Uro
  • medzi Honshuu a Kyuushuu - prieliv Shimunoseki

Japonské rieky sú pomerne krátke a veľká väčšina nie je splavná. Najdlhšia rieka je Shinanogawa (369km), ktorá tečie z pohoria Hida až k Niigate a vlieva sa do Japonského mora. Ostatné významné rieky sa vlievajú do Tichého oceánu (Kisogawa 232km, Tonegawa 322km).

Jazerá majú hlavne horský charakter, najväčším jazerom je Biwa pri Kyote s rozlohou 674km², najhlbšie je Tanazawa východne od mesta Akita (423m). Z turistického hľadiska je známych 5 jazierok (Yamanaka, Sai, Souji, Motesu, Kawaguchi) na úpätí hory Fuji.

Rastlinstvo a živočíšstvo

V Japonsku rastie viac ako 4500 druhov rastlín, z toho je asi 1000 druhov endemitických. Horské oblasti sú pokryté lesmi a to ihličnatými lesmi mierneho pásma na severe, listnatými opadavými lesmi (buk, dub, javor, jaseň, orechovník spolu s prímesou ihličnatých stromov kryptomérie, cypriška… ale aj stále zelených drevín ako magnólia či bambus) a subtropickými vždyzelenými lesmi na juhu (vždyzelené duby, kafrovníky, magnólie, smreky, borovice, kryptomérie, tisy a.i.). Husté porasty tvoria bambusy, kamélie a magnólie. Pre oblasť vnútorného mora sú typické borovice. Z kultúrnych plodín má najväčší význam čajovník a ryža.

Japonské zvieratá vykazujú isté vzťahy k ich indickým, sibírskym a americkým formám. Za zmienku stoja niektoré zvláštnosti Japonskej fauny, ako napr. opice v blastiach kde padá sneh (Aomori - 40°SŠ). K endemitom patria napr. japonský jelenček a bažant. Nerastné bohatstvo

Japonsko je na nerastné suroviny pomerne chudobné. Má relatívne veľký počet nerastných ložísk, tie sú však malé a preto v nichnie je ťažba ekonomicky výhodná. Najbohatšie ložiská sú na meď a uhlie na Kyuushuu a Hokkaidou. Hospodársky významné sú ložiská karbonátov (cementov), fosfátov, kaolínu a síry. Väčšina kovových, nekovových rúd a ďaľších surovín sa importuje(Austrália-železná ruda 100%, farebné a vzácne kovy, urán, uhlie 94%,bauxit100%, fosfáty, Perzský záliv-ropa 82% a zemný plyn 94% Malajzia-cín 98%).

Priemysel

-sa orientuje na náročné a perspektívne odvetvia-mikroelektronika,biotechnológie ,spotrebná elektronika-počítače,fotoaparáty,telekom unikačná a audiovizuálna technika,optika dopravné strojárstvo--výroba lodí,automobilov hutnícky priemysel-spracovanie ocele chemický priemysel-petrochémia rozvinutý je i textilný priemysel a potravinársky(spracovanie rýb)

Poľnohospodárstvo

-orná pôda zaberá asi 11% územia -v hornatých územiach sa vyskytujú typické terasové políčka -hlavná plodina je ryža,čajovník,sója ďalej sa pestuje zelenina,obylniny,zemiaky,kukurica živočíšna výroba vzhľadom na nedostatok krmovín má druhoradý význam,okrem chovu hydiny -rybolov je objemom najväčší na svete -v pobrežných vodách sa chovajú perlorodky

Taiwan (Čína pokladá Tiwan za svoju provinciu)

štátne zriadenie-republika rozloha -36 006 km počet obyvateľov-21 683 000 hlavné mesto - Tchaj-pej/Taipei 2 969 100 obyv. najvyšší bod- Yu Sham 3 997m úradný jazyk-čínština mena-novy taiwanský dolár rasové a národnostné zloženie-Taiwančania -84%,pevninský Číňania 14% iní 2%-cca 20 národnostných skupín náboženstvo-taoizmus 59% budhizmus 37% protestantské 2% katolícke 2% urbanizácia 74,7% podiel na tvorbe HNP poľnohospodárstvo 60% priemysel 25% služby 15%

-ostrovný štát vo Východočinskom mori -patria k nemu ešte ostrovy Chimen,Matsu a súostrovie Pengpchu -od činskych brehov je vzdialený 150-200 km -Taiwanské pohorie pokrýva väčšinu ostrova -západné pobrežie lemuje široká pobrežná nížina

na nerastné suroviny je chudobný,má menśie zásoby medenej rudy,síry a azbestu

zameriava sa na produkciu textilu,,elektrotechniky,a spotrebnej elektroniky,šijacích strojov

Kórejská republika

Štátne zriadenie: republika

Poloha:

Rozprestiera sa na juhu Kórejského poloostrova medzi Žltým a Japonským morom. Na severe susedí s KĽDR. Rozloha 99 313km2

Povrch:

Západné a južné pobrežie má členité, lemuje ho aj niekoľko tisíc malých ostrov. Poloostrov sa zvažuje z východu na západ. Na východe a stredom územia sa v severo-južnom smere tiahnu pohoria Diamantové vrchy(1549m) a Sobek(1915m). Obidve pohoria oddeľuje dolina rieky Naktong-gang. Najvyšší vrch sa týči na najrozľahlejšom ostrove Čedžu-do/Cheju(1823km štvorcových).Pri pobreží Žltého mora sa tiahnu roviny a pahorkatiny. Najvyšší bod:Halla San 1950m.

Podnebie:

Štyri ročné obdobia; zimy sú suché a veľmi studené, letá horúce a vlhké.

Vodstvo:

Najvýznamnejšie rieky: Naktong-gang, Hang-gang.

Obyvateľstvo:

Počet obyvateľov: 46 500 000; hustota zaľudnenia: 468 obyv./km2; úradný jazyk: kórejčina; mena: won (1 won = 100 chonov); rasové a národnostné zloženie: Kórejci 99%, iní 1%. Náboženstvo: konfucianizmus 23%, budhizmus 36%, protestantské 23%, rímskokatolícke 5%, šamanstvo 7%, tonhak 3%, iné 3%. Priemerná dĺžka života: muži 61 rokov, ženy 64 rokov. Dojčenská úmrtnosť: 6‰. Analfabeti: 2%. Nezamestnanosť: 7,3%. HDP na 1 obyv. = 10 550 USD. Urbanizácia 83%

Sídla:

Hlavné mesto Soul (776 000 obyv.); iné významnejšie sídla: Pusan (3 789 000 obyv.), Taegu (2 229 000 obyv.), Inch ´ǒn (1 818 000 obyv.).

Hospodárstvo:

Štát je na nerastné suroviny chudobný (málo uhlia, rúd farebných kovov).Tretinu elektrickej energie dodávajú jadrové elektrárne. Vedúcimi na vývoz orientovaními priemyselními odvetviami sú elektronika, elektrotechnika, výroba lodí, áut- ich vývoz na zahraničné trhy sa značne rozšíril. Medzi prvých desať najväčších priemyselných podnikov patria traja výrobcovia automobilov, a to Daewo, Hyunday a Kia. Najväčším juhokórejským podnikom je elektroniku vyrábajúci Samsung. K spracovateľskému priemyslu sa viaže aj moderná príprava vstupných surovín (hutníctvo). V subtropickom podnebí sú významnejšie dopestované plodiny ryža, bavlník, sója, zemiaky a tabak. Vo výžive obyvateľstva má dôležitú úlohu rybolov. Krajina musí značnú časť potravín dovážať. Politika Nastáva postupné uvoľňovanie politického napätia medzi obidvoma kórejskými štátmi.

Kórejská ľudovodemokratická republika

rozloha-122 762 km počet obyvateľov-22 700 000 hustota zaľudnenia- 193 obyv./km hlavné mesto-Pchjongjang 2 741 300 najvyšší bod-Pektu-san 2 744 m najvýznamnejšie rieky-Yalu Jilang ,Taedong-gang,Tuman-gang úradný jazyk - kórejčina mena-won rasové a národnostné zloženie-Kórejčania 99%,Číňania 1% náboženstvo:ateisti 68% konfucionizmus 10% budhizmus 14% šamanizmus 5% kresťanstvo 3% urbanizácia -61,3% priemerná dĺžka života- muži 66 rokov ženy 72 rokov dojčenská úmrtnosť 30%O analfabeti 5% podiel na tvorbe HNP -poľnohospodárstvo 28% priemysel 32% iné 40% HDP na 1 obyv.- 950 USD

-nachádza sa na severe Kórejského poloostrvova medzi Japonským a Žltým morom. -na severe sa tiahnu pohoria-Kórejske vrchy spestrené sopkami a plošinami-týči sa tam aj najvyšší vrch krajiny,kužeľ vyhasnutej sopky Pektu-san pobrežie Japonského mora lemujú Diamantové vrchy nerastné suroviny -uhlie,grafit,železná ruda,rudy farebných kovov -na sebestačnosť zamerané hospodárstvo má vedúce odvetvia :výrobu strojov,zbraní a chemikálií -poľnohospodárstvo je úplne znárodnené,pestuje sa ryža,kukurica,zemiaky,proso,sója,zelenin a,bavlník,tabak